Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Zdravotná sestra šokovala miestnych hasičov. Kúpila im prístroj na záchranu životov

21.02.2019 (7/2019) Zdravotná sestra Lýdia Jasovská (60) šokovala nielen predsedu dobrovoľných hasičov v Podolínci, keď sa rozhodla kúpiť im defibrilátor.
Zdravotná sestra šokovala miestnych hasičov. Kúpila im prístroj na záchranu životov
6 fotografií v galérii
Lýdii zostal po manželovej smrti prázdny klub.
Autor fotografie: Vladimír Kampf

Možno inšpirovala aj slovenského futbalového reprezentanta Ondreja Dudu. Ten na konci januára tiež venoval hasičom v rodnej Snine oživovací prístroj.

Hráč klubu Hertha Berlín sa počas tohto kola Bundesligy stavil so spoluhráčom Salomonom Kaloum o počte gólov, ktoré dá. Sľúbené hodinky Rolex za tento úspech vydražil a výťažok z nich venoval na kúpu defibrilátora.

Za príbehom Lýdie Jasovskej je aj príbeh jej nebohého manžela Ľubomíra Jasovského († 63).

Žil naplno

Lýdia Jasovská ma privítala v bare uprostred Podolínca.

„Teraz je to moja kancelária. Býval to aj bar, ale hlavne sídlo športového centra klubu, ktorý založil môj manžel,“ vysvetľuje. „Na poschodí, kde sa športovalo, mám teraz byt. Náčinie som predala. Bez manželovho odhodlania nemal kto jeho klub posúvať vpred a držať pokope.“

Zdravotná sestra chodieva pracovať do Nemecka.

„Nie som opatrovateľka, ale ozaj zdravotná sestra. Okrem toho sa zaoberám aktivitami športového klubu, mám agentúru na sprostredkovanie práce a 10 psov, o ktoré sa musím starať,“ vypočítava.

Chovateľská stanica sa im nežne vymkla spod kontroly. „Zistili sme, že nevieme obchodovať so zvieratami. Dva vrhy tibetských teriérov zostali doma. Nemali sme to srdce ich predať.“

Ľubomír Jasovský pred tým, než mu zlyhalo srdce. 6 fotografií v galérii Ľubomír Jasovský pred tým, než mu zlyhalo srdce. Zdroj: Vladimír Kampf

Ľubomír Jasovský si zamiloval bojové umenie MMA. Zmiešané bojové umenie (Mixed Martial Arts) vzniklo v Amerike koncom 90. rokov. Používa techniky z boxu, zápasenia a ďalších bojových umení. Rodák z Kežmarku založil úspešný klub Apa Extreme Gym Valetudo Podolínec v roku 2009.

„Po celý život bol športovcom. Venoval sa najmä zápaseniu a tešil sa, keď sa aj u nás objavil takýto zmiešaný šport. Robil ho s láskou a so srdcom, ktoré ho nakoniec zradilo. Vždy žil naplno všetkým, čo robil.“

Útok zo zálohy

Ľubo o svojej chorobe, chronickom zlyhávaní srdca, vedel. „Nedal si povedať, aby spomalil. Ale možno práve to bol ten impulz, ktorý mu predĺžil život. Ľudia zvyčajne po stanovení tejto diagnózy zomierajú do štyroch rokov. On vydržal 8. Keby skolaboval, defibrilátor by mu mohol v každom prípade pomôcť... Celé roky som žila s jeho diagnózou a chcela som, aby si užil čo najviac.“

Bol to riadny chlap. Mal obdobie, keď robil vyhadzovača v nočných podnikoch a v hoteloch.

„Bol to bitkár. Ľudia v Kežmarku, odkiaľ pochádzal, na neho chodili do cirkusu, pretože vedeli, že sa určite prihlási do zápasu s medveďom. Bol to rebel. Za komunistov si aj posedel. Nakoniec sa mu jeho sen stal povolaním. Život dokončil dôstojne ako tréner.“

Dvadsiateho štvrtého februára bude rok, odkedy zomrel.

„Kúpiť hasičom prístroj na oživovanie mi napadlo v deň, keď sme ho aj kúpili. Bolo to rýchle. Prácu našich hasičov sledujem zo zálohy na sociálnych sieťach a cez okno. Na Vianoce som si povedala, že treba začať robiť ďalšie dobré skutky. Tak som hasičom darovala stovku, za čo si kúpili dievčatá nejaké dresy na súťaže. Zapáčilo sa mi to.

Po novom roku, prvý januárový týždeň, mi napadlo spýtať sa predsedu hasičov, či majú defibrilátor. Bolo to z ničoho nič. Len tak. Povedal, že už 3 roky oň bojujú, ale zatiaľ naň nedostali ani cent. To je chyba. Sme v regióne, kam to má sanitka ďaleko. To by mala byť samozrejmosť.“

Defibrilátor čaká na chvíľu, keď niekomu zachráni život. 6 fotografií v galérii Defibrilátor čaká na chvíľu, keď niekomu zachráni život. Zdroj: Vladimír Kampf

Povedala šéfovi hasičov, že im ho chce okamžite kúpiť za svoje. Ten zareagoval, že z toho asi odpadne. Odporučila mu, aby s odpadávaním počkal, keď ho budú schopní oživovať.

„Hneď všetko obvolal, našiel najvhodnejší, objednal ho, ja som vyplatila faktúru a o pár dní sme ho mali.“

To už nebola stovka na dresy, ale 1 850 eur.

„Dostala som medailu. Na prvého mája s ňou pôjdem manifestovať,“ smeje sa Lýdia.

Defibrilátor je zatiaľ poruke v šatni hasičov.

„Ja si nemyslím, že by som vykonala nejaký obrovský mimoriadny čin, ale teším sa, že to niekým pohlo. Možno aj tomu futbalistovi zo Sniny som bola príkladom. Hádam sa aj ďalší zamysleli, že by mohli urobiť nejaký dobrý skutok. Dar je nezištný. Hasiči majú defibrilátor a ja viac neriešim. Aj mne pomohlo po smrti manžela veľa ľudí.“

Lýdiu mrzí, že fundovaní ľudia z východu chodia pracovať na západ, aby sa uživili.

„Za prácou do Nemecka cestujem iba preto, aby som dokázala pokryť vlastné náklady a postarať sa o psy. Naše zdravotníctvo je, žiaľ, technicky vybavené veľmi slabo. Keď je niekto v Nemecku diplomovaná zdravotná sestra, tak je to niekto a vie, za čo pracuje. Ľudia si tam šikovných cenia inak.

Mám rada akčnejšie oddelenia: chirurgiu, traumatológiu alebo centrá prvej pomoci. Tam cítim, že som naozaj potrebná. Aj keď majú Nemci lepšiu techniku, nemajú také dobré školy, aké sú u nás. Vzdelávajú sa veľmi úzko. Všeobecné znalosti medicíny im pritom chýbajú a nedokážu reagovať v neštandardných situáciách.“

Už nezávidia

K dobrovoľným hasičom v Podolínci sa ľudia nehrnú.

„Z hasičského remesla sa tešia malé deti. Vekom to u nich opadne. Niektorí sa neskôr vracajú a stávajú sa platnými členmi nášho zboru,“ vysvetľuje predseda podolínskych hasičov Peter Szentiványi (37).

Predseda podolínskych dobrovoľných hasičov Peter Szentiványi. 6 fotografií v galérii Predseda podolínskych dobrovoľných hasičov Peter Szentiványi. Zdroj: Vladimír Kampf

Hasiči z Podolínca majú družbu s poľskými kolegami. Defibrilátor bol prístroj, ktorý im ešte nedávno závideli.

„Oni nám zasa závidia našu techniku. Majú staré autá. Nech bol minister Kaliňák akýkoľvek, urobil pre nás, dobrovoľných hasičov, od revolúcie najviac. Techniku máme na úrovni. Mal rád dobrovoľných hasičov. My sme od neho dostali 2 autá. Repasovanú tatrovku a jedno nové, výjazdové.“

Školenie na používanie defibrilátora majú hasiči v Podolínci už od roku 2012. „Urobili nám ho v Poľsku cez projekt Bezpečná dolina rieky Poprad.“

Dobrovoľný hasičský zbor má 30 aktívnych členov. Dovedna sa k nim hlási až 80 ľudí. Ročne majú približne 40 výjazdov, z toho polovicu k požiarom.

„V januári sme zasahovali v Lomničke pri požiari strechy rodinného domu. Majiteľ mal dom veľmi pekne porobený, žiaľ, nemal vyvložkovaný komín... Zvyšok sú technické výjazdy k dopravným nehodám, riešime následky prírodných kalamít, silného vetra a povodní, ale aj vyťahujeme autá z jarkov.“

Defibrilátor zatiaľ nepoužili. V minulosti zažili situácie, keď by sa im zišiel, ale ešte ho nemali. „Ja osobne som už dva razy oživoval človeka.“

„Neverím tomu, že ho nikdy nepoužijú. Bodaj by nemuseli. Ale defibrilátor je v súčasnosti taká vážna vec, že to inak nejde,“ hovorí Lýdia.

Predseda hasičov k tomu dodáva:

„Oživovať pomocou prístroja pre nás znamená byť jednou nohou v base. Musíme sa rozhodnúť rýchlo a čo najlepšie. Právnik má čas potom celé mesiace uvažovať nad tým, ako sme postupovali a čo sme mohli urobiť inak.

My ten čas v momente zásahu nemáme. Reagujeme podľa našich znalostí a skúseností. Stáva sa, že nám rodina po zásahu poďakuje a na druhý deň sa nájde niekto, kto na nás podá trestné oznámenie, že sme postupovali zle. To je druhá tvár záchranárstva. Ľudia v zúfalstve robia zúfalé veci.“

Ešte donedávna závideli kolegom z Poľska prístroj, ktorý zachraňuje životy. 6 fotografií v galérii Ešte donedávna závideli kolegom z Poľska prístroj, ktorý zachraňuje životy. Zdroj: Vladimír Kampf

VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×