Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Biblická potopa sveta: Dokazujú najnovšie vedecké výskumy, že sa naozaj stala?

19.02.2019 (6/2019) Vo viacerých starozákonných textoch sú zmienky o rôznych katastrofách, no zrejme nie všetky majú reálny základ. Čoraz viac vedcov však prináša dôkazy, že biblická potopa sveta sa skutočne stala.
Biblická potopa sveta: Dokazujú najnovšie vedecké výskumy, že sa naozaj stala?
6 fotografií v galérii
Noemova archa, ktorá mala uchovať genofond živočíchov po obrovskej potope sveta, je...
Autor fotografie: Shutterstock

Na konci poslednej doby ľadovej, približne do roku 5 600 pred naším letopočtom, bolo Čierne more obrovským sladkovodným jazerom. V jeho okolí na úrodných pobrežných rovinách žila civilizácia založená na poľnohospodárstve. Po čase sa však začala dvíhať hladina blízkych morí – Stredozemného a Egejského.

Slaná voda prenikla až do tohto obrovského jazera, ktoré sa katastrofálne zväčšilo. Jeho hladina sa zdvihla, stúpajúca voda zaplavila ničivou silou 110 000 štvorcových kilometrov pevniny a zatopila všetky neolitické civilizácie v okolí. Žiadny živý tvor v tejto oblasti sa nemal šancu zachrániť.

Rôzne teórie

Väčšina uznávaných svetových vedcov neodmieta tvrdenie, že na Zemi sa v minulosti odohrala v Biblii opisovaná pohroma, prichádzajú však s rôznymi teória­mi. Niektorí to vysvetľujú zrážkou Zeme s obrovským ves­mírnym telesom.

Victor Clube z katedry astrofyziky Oxfordskej univerzity skúmal kríženie dráhy Zeme s dráhami komét a asteroidov. Odhaduje, že každých 100 000 rokov sa uskutoční jeden dopad „vesmírneho posla“. Náraz takéhoto telesa, pri ktorom vznikla energia so silou 50 000 megaton TNT (trinitrotoluénu) mal podľa skupiny vedcov na svedomí túto apokalypsu.

Podľa ďalších vedcov to bolo oteplenie klímy, ktoré spôsobilo rozsiahle topenie ľadovcov, a to vyvolalo potopu, ktorá sa natrvalo uchovala v ľudskej pamäti a neskôr sa stala súčasťou knihy Genezis. Podľa tejto takzvanej klimatickej teórie na konci poslednej doby ľadovej (pred 14 000 až 8 000 rokmi) sa v dôsledku nárastu teplôt roztopili rozsiahle ľadové vrstvy a množstvo tejto vody spôsobilo náhly vzostup morských hladín.

Niektorí experti potopu zdôvodňujú zvýšenou sopečnou činnosťou, poruchami zemskej kôry či geologickými cyklami odohrávajúcimi sa vo vnútri Zeme. Tie vraj na našej planéte prebiehajú približne raz za 60 až 140 miliónov rokov.

Kniha Genezis zaznamenáva, že archa pristála po stopäťdesiatich dňoch na vrchu Ararat. 6 fotografií v galérii Kniha Genezis zaznamenáva, že archa pristála po stopäťdesiatich dňoch na vrchu Ararat. Zdroj: Shutterstock

Pod hladinou

Morskí geológovia z Kolumbijskej univerzity Wiliam Rayn a Walter Pitman potvrdili, že na mieste, kde je dnes Bospor, bolo v minulosti sladkovodné jazero zaplavené slanou vodou zo Stredozemného mora, čo preukázali aj rozbory sedimentov. Mnoho vedcov správnosť tejto teórie spochybňovalo.

Archeológ Pensylvánskej univerzity Frederik T. Herberr však pod hladinou Čierneho mora objavil osadu z doby kamennej, ktorú zaliala voda.

Francúzsky oceánograf a šéf Institute For Exploration Robert Ballard, zásluhou ktorého bol objavený Titanic i vrak nemeckej vojnovej lode Bismark, lokalizoval sonarom 170 metrov pod hladinou pobrežné výbežky, delty riečok i roviny – všetko potenciálne miesta osídlenia poľnohospodármi doby kamennej.

Dvesto žiadostí ročne

Sopečný masív Ararat sa nachádza asi 950 kilometrov východne od tureckého hlavného mesta Ankara na rozhraní Turecka, Iránu a Arménska. Trinásťkilometrové hrebene spájajú dva vrcholy – Veľký Ararat (Kuhi Nuh – hora Noemova) s nadmorskou výškou 5 165 m a Malý Ararat s výškou 3 925 metrov.

Kniha Genezis zaznamenáva, že archa po ústupe potopy sveta po 150 dňoch pristála na vrchu Ararat. Preto tu už po nej pátralo množstvo expedícií. Bezvýsledne. O objave lode plnej snehu informovala úrady už v roku 1887 indická výprava.

Francúz Fernard Navarra v roku 1955 vykopal v ľade Araratu kus starého trámu. Rôzne laboratóriá a múzeá dospeli k záveru, že drevo je staré 4- až 6-tisíc rokov, Američania však rádiouhlíkovou metódou zistili, že vek nálezu je „len“ 1 400 rokov.

Približne do roku 5 600 pred naším letopočtom bolo dnešné Čierne more obrovským sladkovodným jazerom izolovaným od Stredozemného i Egejského mora. 6 fotografií v galérii Približne do roku 5 600 pred naším letopočtom bolo dnešné Čierne more obrovským sladkovodným jazerom izolovaným od Stredozemného i Egejského mora. Zdroj: Shutterstock

Napriek tomu si v roku 1969 najala Navarru ako poradcu na expedíciu výskumná archeologická spoločnosť z USA. Navarra ich na Ararate zaviedol na miesto, kde má ležať archa. Tam skutočne pod ľadom našli kusy dreva. Výskum však ukázal, že ide o dubové drevo z obdobia 260 rokov nášho letopočtu.

Faktom je, že nikde na Ararate ani v širokom okolí dnes nerastú stromy. Napriek tomu sa tu naš­li kusy dreva. Turecké ministerstvo vnútra každoročne dostáva až 200 žiadostí o povolenie hľadať na Ararate trosky biblického plavidla.

Viacero kandidátov

Niektoré výpravy sa nezamerali len na Ararat, ale pátrali aj v jeho okolí. Asi 30 km od Araratu, pod horou Al Judi v pohorí Akayla, objavila ďalšia expedícia obrovský predmet, ktorý má skutočne tvar lode. Práve o tomto mieste sa zmieňuje Korán v súvislosti s posledným zakotvením pred odchodom pasažierov archy na pevninu.

Zo všetkých predchádzajúcich tvrdení, že bola objavená Noemova archa, sa vykľul podvod – či už s drevenými trámami alebo inými artefaktmi, ktoré tam umiestnili samotní „objavitelia“, alebo s prírodnými zoskupeniami skál, ktoré z výšky vyzerali ako gigantická loď.

Pravdepodobne najnovšia správa z roku 2018 sa zmieňuje o výskumníkoch z Inštitútu biblickej archeológie BASE, ktorí sú presvedčení, že na irackej hore Takht-e-Suleiman našli Noemovu archu. Údajne na vrchole hory objavili vo výške 4 500 metrov skamenené drevené trámy.

Podľa nich práve nadmorská výška vylučuje, že by mohlo ísť o ľudské sídlo, tie totiž nikdy neboli objavené vo výške nad 3 500 metrov nad morom. Ešte stále však prebiehajú výskumné práce a objavitelia sľubujú veľké prekvapenia.

Nález pozostatkov megaplavidla z biblickej knihy Genezis by bol totiž korunným dôkazom, ktorý môže presvedčiť tábor odporcov biblického výkladu tejto katastrofy.

Podľa vedcov mala potopa aj jeden pozitívny vplyv na rozvoj civilizácie. Prinútila totiž prvých poľnohospodárov k sťahovaniu do vnútrozemia Európy.

Niektorí vedci biblickú potopu vysvetľujú zrážkou Zeme s obrovským vesmírnym telesom. 6 fotografií v galérii Niektorí vedci biblickú potopu vysvetľujú zrážkou Zeme s obrovským vesmírnym telesom. Zdroj: Shutterstock

VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×