Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Hrôza na školách: Učitelia bojujú so šikanou, každý mesiac žiadajú o pomoc dvaja pedagógovia

18.02.2019 (6/2019) Riaditeľ na ňu opäť kričal, odišla do triedy, začalo sa vyučovanie. Stojac pri okne pozerala von, aby žiaci nevideli, ako plače. Jedno z detí k nej predsa len podišlo a spýtalo sa, čo sa pani učiteľke stalo. Na Slovensku pribúdajú prípady, keď musia pedagógovia čeliť rôznym druhom šikanovania.
Hrôza na školách: Učitelia bojujú so šikanou, každý mesiac žiadajú o pomoc dvaja pedagógovia
5 fotografií v galérii
Deti potrebujú v školách zdravé prostredie, ktoré vytvorí iba spokojný učiteľ.
Autor fotografie: TASR

Táto pedagogička žiadala o pomoc Slovenskú komoru učiteľov. Mediátorka Jarmila Javorková úryvok z jej listu prečítala vtedajšiemu ministrovi školstva Jurajovi Draxlerovi.

„Očakáva sa, že budeme empatickí, nápomocní, motivační. Vynervovaní a emočne vypätí učitelia však nedokážu vytvoriť pre žiakov zdravé prostredie. A ako sa cítia malé deti, keď vidia plakať svoju učiteľku?“

Stalo sa to v roku v roku 2014, komora vtedy so znepokojením zisťovala, že na Slovensku pribúdajú šikanovaní pedagógovia. Ich nadriadení ich „trestali“ tak, že im siahli na odmeny, triednictvo alebo vedúcu funkciu v predmetovej komisii.

„Brali tomu učiteľovi všetko, čo mal rád a čo si roky budoval, pričom vedenie argumentovalo – sú na vás sťažnosti. Vtedy im radím – podľa zákona o sťažnostiach musí byť každé písomné či ústne podanie zaevidované a riešené. Pýtajte si preto záznam o prešetrení a vybavení sťažnosti,“ radí Jarmila Javorková.

Šéf Slovenskej komory učiteľov Vladimír Crmoman, nositeľ ocenenia Biela vrana 2013, roky upozorňuje na kauzy v školstve, hovorí o spektre šikanóznych metód od nadmerného suplovania až po „vypalníctvo“, za ktoré nedávno odsúdili riaditeľku jednej z prešovských škôl. Nútila učiteľky, aby jej odovzdávali časť osobných odmien.

„Stretli sme sa aj s tým, že zriaďovateľ hrubo narušoval vyučovanie v škole. V Humennom zase dostala jedna z učiteliek kárne opatrenie, pretože vystúpila na verejnom zhromaždení Za slušné Slovensko. Riaditeľ však po našom upozornení ustúpil. Obrátila sa na nás učiteľka, ktorú fyzicky napadol žiak. Riaditeľ na ňu naliehal, aby sa prípad ututlal, bál sa o dobré meno školy.“

Obeťami sa stávajú zjavne takí, ktorí sú pre svoje schopnosti pre vedenie konkurenciou, tí čo poukazujú na chyby, prípadne sa vďačným terčom šikanovania stane slabší.

Vladimír Crmoman dlhodobo poukazuje na rôzne kauzy v školstve. 5 fotografií v galérii Vladimír Crmoman dlhodobo poukazuje na rôzne kauzy v školstve. Zdroj: Matej Jankovič

Predvolebný ťah

Pred piatimi rokmi, keď Slovenská komora učiteľov zaklopala pre tento problém na ministerské dvere, to vyzeralo sľubne.

„Urobili sme kampaň Zber strachu. Zbierali sme podnety a vyzývali našich kolegov, aby nemlčali. Vyzbierané prípady sme predostreli na ministerstve a žiadali sme, aby zasiahlo. Rezort sa začal o problém seriózne zaujímať. Zriadili post školského ombudsmana, bol to však len predvolebný ťah na utlmenie emócií učiteľov, ktorí boli štrajkovo naladení.

Ombudsman totiž pôsobil iba niekoľko mesiacov. V súčasnosti nás ministerstvo odbíja, že tento problém je zaradený do sekcie regionálneho školstva, ale tam je toho veľa. Veľmi často sa stáva, že v prípade tejto problematiky kompetentní, a to riaditeľ, zriaďovateľ, ministerstvo, akoby hrali pingpong, každý sa vyhovára.

Uvítali by sme váženú osobu, napríklad ombudsmana s právomocami, ktorý by však nebol iba nastrčenou politickou figúrkou,“ vysvetľuje Vladimír Crmoman.

Učiteľom ostala aspoň Praktická príručka k ochrane práv pedagogických a odborných zamestnancov. Obsahuje výklad zákonov a právnych predpisov, 79 modelových situácií s návodom na ich riešenie a konkrétne prípady z praxe.

Odkedy sa Slovenská komora učiteľov verejne ozvala s týmto problémom, šikanovaných pedagógov pribúda. Jarmila Javorková však hovorí, že nedokážu objektívne určiť, či je to preto, že sú obete odvážnejšie, alebo sa situácia v školstve naozaj zhoršuje.

Dlhý beh

Vyhrať boj proti šikanovaniu je však náročný a únavný beh na dlhé trate. Veľmi povzbudivým prípadom je Anna Lopatová z Humenného. V školstve odpracovala 36 rokov, z toho 19 vo funkcii riaditeľky.

V januári v roku 2015 dostala od zriaďovateľa, Mesta Humenného, výpoveď pre nadbytočnosť. Počas jej výpovednej lehoty však mesto prijímalo do pracovného pomeru nové učiteľky. Anna Lopatová sa rozhodla súdiť vo veci neplatnosti výpovede a tiež pre porušenie zásady rovnakého zaobchádzania, teda pre diskrimináciu.

Okrem iných obmedzení jej riaditeľka materskej školy určila na obed taký čas, aby sa v jedálni nemohla stretávať s ostatnými kolegyňami. Obedovala úplne sama. Dostala písomné usmernenie, že sa smie zdržiavať iba v jednej miestnosti. Na dôvažok, všetci zamestnanci materských škôl v Humennom okrem nej dostali odmeny.

Po viac ako troch rokoch sa Anna Lopatová dočkala víťazstva, súd jej dal za pravdu.

„V súdnej sieni som mala sucho v ústach, triasol sa mi žalúdok, búšilo mi srdce. Dnes celú tú hŕbu spisov dám do škatule, ktorú niekam schovám, pretože sú to moje najsmutnejšie spomienky. So svojimi bývalými kolegyňami som sa stretávala na káve mimo centra mesta, aby nás nikto spolu nevidel.

Nechcela som im spôsobiť problémy. Veľa ľudí ma podporovalo, ale boli aj takí, ktorí tvrdili, že rozprávam bájky. Dnes sa môžem hrdo a so vztýčenou hlavou prejsť po meste a nikto mi nemôže povedať – klamala si,“ hovorí o svojich pocitoch učiteľka z Humenného.

Ostatným obetiam šikanovania odkazuje, aby sa nevzdávali. Jej sa podarilo vyhrať neľahký boj s podporou Slovenského národného strediska pre ľudské práva.

Anna Lopatová na súde, práve počúva rozsudok. 5 fotografií v galérii Anna Lopatová na súde, práve počúva rozsudok. Zdroj: Korzár/Jana Otriová

„Pomocnú ruku mi podali aj pani Javorková a pán Crmoman. Boli to úplne cudzí ľudia, ktorým môj osud nebol ľahostajný.“

Po voľbách stoja dnes na čele Humenného noví ľudia, Anna Lopatová hovorí o korektných vzťahoch.

„Ponúkli mi, že sa môžem vrátiť na svoje pôvodné miesto, no váham. Zamestnala som sa ako riaditeľka v materskej škole v susednej dedine, som tu veľmi spokojná.“

Radšej odísť

„Pani Lopatová má našu poklonu, je to statočná učiteľka, vydržala roky bojovať. Bojovalo sa jej o čosi ľahšie ako iným obetiam, pretože si našla nové zamestnanie, kde bola spokojná. Mala dobré pracovné a rodinné zázemie, podporovali ju kolegyne, pretože bola dobrá učiteľka aj riaditeľka.

V Humennom žije 40 rokov a cítila podporu miestnych. Nie každý má však také podmienky na boj, preto to radšej vzdá a odíde, hoci nemá novú prácu. Keď niekoho dlhodobo šikanujú, je oslabený. Dokonca to môže zájsť až tak ďaleko, že sa stane čiernou ovcou.

Niektorí kolegovia sa obetí šikanovania boja zastať, iní si povedia, že bez vetra sa predsa ani lístok nepohne, ďalší zase zastávajú názor – nás sa to netýka, nech si pomôže sám. Ostatní sú zase nahnevaní, že riaditeľ kvôli dotyčnému ustavične zvoláva porady. Zbor si zvykne a riaditeľ zintenzívňuje šikanovanie.

Jednej takejto učiteľke som radila – aspoň vstaňte a povedzte všetkým, ako vás to bolí, aká ste nešťastná. Povedala mi, že už nevládze a radšej odíde. Odísť nie je prehra, je to dobrým riešením vtedy, ak to tak cíti ten dotyčný,“ hovorí Jarmila Javorková.

Odchod zo školstva zvolila aj Katarína Fottová z Bardejova. Bola medzi prvými, ktorí cez kampaň Zber strachu prehovorili o šikanovaní vo svojich školách. Odvážnu učiteľku prijal aj vtedajší minister školstva. Po troch rokoch boja s veternými mlynmi to vzdala.

Keď sme sa s ňou dnes spojili, osobné stretnutie aj fotografovanie odmietla, na túto smutnú kapitolu života chce zabudnúť.

„Rodina a moje zdravie mi boli prednejšie ako práca, hoci mi študenti veľmi chýbajú.“

Dnes pracuje vo firme svojho manžela a založila si internetový obchod s módou.

Chránená osoba

Mobing i bossing sú, žiaľ, na rôznych pracoviskách, v prípade učiteľov však ide o špecifickú situáciu.

„Škola, to nie je len riaditeľ, ale kolektív učiteľov, rodičia, deti. Vzťahy v tomto mikrosvete musia byť čisté, aby fungoval. Keď má konflikty učiteľ, dotkne sa to žiaka, a rodičia predsa chcú dávať dieťa do zdravého prostredia,“ vysvetľuje Jarmila Javorková.

Jaroslava Javorková pôsobí v Slovenskej komore učiteľov ako mediátorka. 5 fotografií v galérii Jaroslava Javorková pôsobí v Slovenskej komore učiteľov ako mediátorka. Zdroj: Matej Jankovič

„Tento problém by mal byť vecou nás všetkých. Atmosféra v škole má generálny vplyv na deti, predurčuje ich vnímanie sveta a vzťahov,“ doplňuje Vladimír Crmoman.

Jarmila Javorková je jedinou mediátorkou v Slovenskej komore učiteľov, ktorá v rámci celého Slovenska rieši spomínané problémy. Aktuálne pracuje na šiestich vážnych prípadoch. Z ministerstva školstva SR nás informovali, že mesačne evidujú priemerne dva telefonáty, ktorých predmetom je riešenie šikanovania.

Od roku 2016 má túto problematiku na starosti odbor pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov ministerstva školstva. Podľa zákona má učiteľ štatút chránenej osoby, v praxi je to však iba nepriama ochrana. Nezaručuje mu spoločenskú úctu, akú toto povolanie zažívalo v minulosti.

Okrem toho, pedagógovia dlhodobo poukazujú na nízke finančné ohodnotenie a nedostatočné materiálne vybavenie škôl. Potom je tu novodobý fenomén, stáva sa, že na učiteľov slovne aj fyzicky útočia žiaci či ich rodičia. Ak k tomu všetkému prirátame mobing či bossing, vyzerá to, že z učiteľa sa stáva chudák.

„Nie sme chudáci. Sme hrdí na svoje povolanie. Bojujeme za zdravé podmienky, ktoré táto náročná práca vyžaduje. A súčasťou tohto boja je poukazovanie na to, čo je v školskom prostredí choré,“ reaguje Jarmila Javorková.

Focus Media
VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×