Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Majster drevených hračiek sa nevzdáva: Pred Vianocami mu zhorela dielňa, vďaka dobrým ľuďom začne znova vyrábať

13.02.2019 (5/2019) Jednému z najznámejších a najúspešnejších slovenských výrobcov drevených hračiek pred Vianocami zhorela dielňa. Ladislav Kurnota (56) ďakuje dobrým ľuďom za to, že požiar nebol jeho definitívnym rezbárskym koncom.
Majster drevených hračiek sa nevzdáva: Pred Vianocami mu zhorela dielňa, vďaka dobrým ľuďom začne znova vyrábať
7 fotografií v galérii
Ladislav Kurnota nemal ľahký osud. Jeho hračky však nadchýnajú kus sveta.
Autor fotografie: Vladimír Kampf

Kto to mohol byť? Majster hračkár sa zamýšľal nad všeličím. Je presvedčený, že dielňu mu niekto podpálil. Mohli to byť podľa neho trebárs susedia, ktorým prekážal hluk strojov.

„Jeden pán sa na mňa sťažoval, že mám hlasno hudbu. To som mal preto, aby som prehlušil motory. Susedia o nič ne­priš­li. Vedeli, že požiar môže znamenať môj koniec.“

Okrem toho hračkár hovorí, že má v rodine čierne ovce, ktoré by mu to mohli urobiť. Z deviatich detí žijú s rodičmi v Liptovskej Lužnej len tri. Jednou z nich je autistická dcéra.

„Niektoré nám robia peklo zo života už od augusta. Jednému zo zaťov ktosi rozbil auto. Niekto zavesil v našom mene inzerát, že moja manželka súrne hľadá niekoho, kto by rozbil auto. K tomu pridal jej telefónne číslo. Išli sme na políciu. Nezhody sme mali aj s rodinou jednej z mojich dcér pred jej svadbou, na ktorej sa zať vyhrážal, že nás vypáli.“

Podľa Ladislava Kurnotu, keď sa požiar začínal, suseda chcela vojsť do dvora. Vedela, že majú veľkého bernardína, ktorý k nim nikoho nepustí, preto si netrúfla vojsť, ale psa vo dvore nevidela. Niekto ho zavrel.

„To by si nikto nedovolil, okrem mojej rodiny, ktorú mladá sučka poznala. Ani vyjadrenie požiarnika, že požiar spôsobil plechový dymovod, mi nesedí. Ja som mal azbestový. Z komína sa nemohlo dymiť, ako tvrdí sused, pretože som už niekoľko dní predtým v dielni nebol. Krátko pred požiarom sme s manželkou odišli s dcérou k lekárke.“

Dielňa ľahla popolom. 7 fotografií v galérii Dielňa ľahla popolom. Zdroj: Vladimír Kampf

Všetko mu zhorelo za 20 minút... Vďaka zbierkam a dobrým ľuďom má Ladislav Kurnota dosť prostriedkov a darovaných strojov na to, aby už o pár mesiacov znova vyrábal.

„Cítim obrovskú podporu,“ tlačia sa mu slzy do očí. „Musím len počkať, kým prejde zima. Poďakujte, prosím, všetkým dobrým ľuďom a hlavne pánovi Jurajovi Manikovi Čibovi z Projektu Život.“

Stopnutý pastor

Začínal v rodičovskej chalupe v Žaškove na Orave.

„Vyučil som sa za obrábača kovov a dlho som sa nemohol zamestnať. Za socializmu mi hrozilo, že ma budú stíhať za ‚príživu‘. Dostal som dobrú prácu v Istebnom. Odprašoval som. Žiaľ, dlho mi to nevydržalo.

Diagnostikovali mi ťažký stupeň reštrikčno-ventilačnej poruchy so zlou ventiláciou pľúc a musel som skončiť. Mal som od lekárov zákaz pracovať vo výškach, pri fungujúcich strojoch, v mraze, v prachu... Odporučili mi sucho a teplo.“

Hľadal si prácu, zvažoval ponuky. Z úradu mu našli prácu v elektrotechnických závodoch v Dolnom Kubíne. Sedel v kancelárii a opäť bol spokojný.

„Vydržal som len dva mesiace. Kancelárie presťahovali do galvanizovne. Lekár mi to okamžite zakázal. Bol som opäť na úrade práce.“

Kurnotove hračky sú prekvapujúco jednoduché. 7 fotografií v galérii Kurnotove hračky sú prekvapujúco jednoduché. Zdroj: Vladimír Kampf

Raz sa vybral pešo z Párnice domov do Žaškova.

„Stopol som auto s nemeckou poznávacou značkou. Vysvetľoval som im rukami-nohami, že cestou, ktorú si vybrali podľa mapy, autom neprejdú. Ponúkol som im, že si môžu rozložiť stan u nás v záhrade. Stali sa z nás dobrí priatelia. Sigur Haverman bol pastor. Ukázal som im krásy Oravy.

Všimli si, že pracujem s drevom. Otec vyrábal črpáky. Poprosil som ho, či by mi mohol pomôcť v podnikaní. Požičal mi peniaze. Obrátil som sa aj na úrad práce a požiadal o dotáciu. S týmito prostriedkami a s podporou otca som začínal.“

Za vodou

Ladislav Kurnota spomína na svoje podnikateľské začiatky, ako si myslel, že prácou rúk sa uživí a bude mať kopu peňazí. Hračky začal robiť na stovky. Niečo predal, ale...

„Keď som už mal plnú dielňu a odbyt bol slabý, zneistel som. Mal som veľké oči. Stačilo nám to tak na život. Otec sa mi smial, že kedy už začnem páliť všetko, čo som navyrábal, lebo už aj drevo sa mi míňalo. Vtedy sa začali moje nezhody s ním.“

Zoznámil sa s Holanďanom žijúcim na Orave Hansom de Grootom. Ponúkol sa, že mu pomôže výrobky predať.

„Moje miniatúry sa mu však zdali hrubé. Prepílil som ich na polovicu. Mal som zrazu hračiek raz toľko, ale jemu sa to páčilo. Nabalil som mu ich a povedal, že nech mi prinesie aspoň korunu za každú. Vrátil sa po dvoch mesiacoch a ja som zostal prekvapený. Vyplatil mi peniaze, o akých som ani nesníval. Spýtal som sa ho, akú chce províziu. Povedal, že on si už svoje vzal.“

Hneď po tom, ako sa skončí zima, sa pustí do odpratávania zhoreniska a stavby novej dielne. 7 fotografií v galérii Hneď po tom, ako sa skončí zima, sa pustí do odpratávania zhoreniska a stavby novej dielne. Zdroj: Vladimír Kampf

Časom sa o Kurnotovej zručnosti dozvedeli ďalší.

„Prišiel Róm s malým nákladniakom a vzal všetko, čo som mal narobené. Vyplatil ma hneď. Boli sme za vodou. Žiaľ, keď otec videl, že sa mi darí, začal požadovať nájomné. Dostali sme sa do veľkého sporu, pri ktorom zasahovali aj policajti. Žili sme s rodinou bez vody a bez elektriny. Vypol nám ju. ‚Sociálka‘ hrozila, že nám vezme deti. Konflikty boli veľmi nepríjemné. Radšej sme sa odsťahovali. Našli sme si podnájom v Lieseku.“

Ani tam sa na nich šťastena dlho neusmievala. Predošlý nájomník majiteľovi narobil kopu dlhov. Od Kurnotu požadoval, aby zaplatil dlžobu za elektrinu.

„Manželka si poctivo odkladá bločky za každú maličkosť. Tak­že sme mohli doložiť, že sme svoje zaplatili. Z Lieseka sme odišli do podnájmu v Dolnom Kubíne. Ani tam sme nemali pokoj. Prenajímateľka na nás ušila búdu. Keď sme jeden mesiac nemali na nájom, bol oheň na streche a kopa ďalších problémov.

Rozhodli sme sa, že sa odsťahujeme do Martina. V spore s ňou som prišiel o všetky stroje. Prišli silní chlapi a odniesli si ich. Ani policajti nám nepomohli. Nebolo to ľahké obdobie. Na súdoch sme neuspeli.“

Daruj a budeš obdarovaný

Chvíľu bola manželka majstra Kurnotu so šiestimi deťmi v sociálnom zariadení.

„Mne dovolili, aby som sa s nimi denne stretával. Spával som v aute neďaleko nich. Podarilo sa mi nájsť bývanie v Ružomberku. Prišli sme tam veľmi naľahko. Ja však neobsedím. Chodil som po firmách prosiť o pomoc. Boli chvíle, keď sme nemali ani na nájom.

Niektorí mi pomohli, ale vedel som, že takto to ďalej nepôjde. Opäť som požiadal úrad práce o podporu. Odobrili mi projekt a schválili chránenú dielňu. Opäť som mohol pracovať. Sme veľká rodina. Bývali sme v dvoj­izbovom dome. Hľadal som niečo väčšie.“

Drevené výrobky, ktoré prerástli hranice Slovenska. 7 fotografií v galérii Drevené výrobky, ktoré prerástli hranice Slovenska. Zdroj: Vladimír Kampf

V tom čase si Ladislav Kurnota povedal, že keď pomohli jemu, začne pomáhať aj on. Začal nosiť svoje výrobky na onkológiu a chorým deťom, svojimi výrobkami podporil nadácie a rodiny, ktoré na hračky nemajú. Viedol tvorivé dielne. Držal sa starej múdrosti: Daruj a budeš obdarovaný.

„Začalo sa nám dariť. Pridali sa ku mne aj moje deti. Rozdelili sme si úlohy a išlo to. Dcéra Laura s nami chodila po jarmokoch. Túžila sa stať maliarkou. Po roku štúdia prestúpila do Ružomberka, kde je odbor výroby hračiek. Už mám niekoho, kto bude v remesle pokračovať.

Ďalšia dcéra Lucia zasa prišla s myšlienkou kúpiť rodinný dom. Žiaľ, mne už hypotéku v mojom veku nikto nedá. Pošťastilo sa nám, že Lucka úver dostala. Tak sme sa presťahovali do Liptovskej Lužnej. Už sme tu tretí rok. Zriadili sme si dielňu a vyrábali sme, až kým nám niekto nevypálil živobytie,“ tlačia sa mu slzy do očí.

VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×