Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

V päťdesiatke zabehla maratón maratónov v Grécku: Je to zážitok na celý život, ešte stále vo mne doznieva

10.02.2019 (5/2019) Sylvia Urbancová (52) cez deň sedí na matrike v Senci. Ale po pracovnom čase si obuje tenisky a behá. Nie len tak, hocijako, nedávno si zabehla aj originálnu maratónsku trasu v Grécku.
V päťdesiatke zabehla maratón maratónov v Grécku: Je to zážitok na celý život, ešte stále vo mne doznieva
3 fotografie v galérii
Sylvia našla v maratónskom behu nový zmysel po veľkej životnej zmene.
Autor fotografie: Matej Kalina

Šport milovala odjakživa, pohyb patril do jej života od útleho detstva. Ale vždy skôr kolektívne športy. Bývalý manžel bol futbalový tréner, aj obaja synovia neustále niečo trénovali.

„Keby mi niekto pred pár rokmi povedal, že budem behať maratóny, tak ho vysmejem. Neuverila by som. Ale znova sa ukázalo, že hoci je veta ‚nikdy nehovor nikdy‘ klišé, platí,“ začína rozprávanie útla žena, ktorej neuveríte, že už oslávila päťdesiatku.

Prízvukuje, že jej príbeh vôbec nie je výnimočný. Tak ako mnohé ženy po rozvode, i ona hľadala, čomu zasvätí voľný čas. Jej kamarátky práve otvárali nové fitnescentrum pre ženy, tak tam začala chodiť.

„Stávalo sa, že sme všetky chceli behať na bežiacom páse, ale bol tam iba jeden. Stále sme sa oň bili. Tak som si povedala, že veď behať predsa môžem aj vonku,“ hovorí.

Okolo jazera

A tak začala. Intuitívne, bez teoretickej prípravy. Očakávala od toho iba jedno – že si vyvetrá hlavu, príde na iné myšlienky. Ani žiadne veľké ciele si nedávala, na začiatok chcela iba obehnúť Slnečné jazerá v Senci, čo je 6 kilometrov. Tak, aby ju neboleli nohy a celé telo. Pri dobrej kondícii sa to podarilo raz-dva, a celkom jej to stačilo.

„Striasla som zo seba stres, nabila sa energiou a endorfínmi. Nič iné som nepotrebovala. Prvá súťaž, na ktorú som sa dala nahovoriť, bol tradičný Senecký beh okolo jazier. S kamarátkou sme si povedali, že to vyskúšam, a vôbec by mi neprekážalo, ani keby som dobehla posledná. Ale darilo sa mi celkom dobre.“

Pokušiteľka kamarátka jej nasadila do hlavy chrobáka – beh Devín – Bratislava, trasa dlhá 11 kilometrov. Najskôr sa to Sylvii nezdalo, načo by mala behať toľké kilometre? Ale išla, zabehla a zapáčilo sa jej to ešte viac. Nasledoval Košický polmaratón.

„To bolo super, atmosféra fantastická, pochopila som, že toto je moja cesta. Venovala som sa rôznym športom, taebo, fit jump, ale beh je naj.“

Medaily a štartové čísla z pretekov pútajú v jej práci pozornosť klientov. 3 fotografie v galérii Medaily a štartové čísla z pretekov pútajú v jej práci pozornosť klientov. Zdroj: Archív S. U.

Nepotrebovala schudnúť, kondičku už mala, jej motivácia bola v niečom úplne inom.

„Beh je oslobodenie od všetkého, bežím sama so svojimi myšlienkami. Celý deň v práci som obklopená ľuďmi a takáto chvíľa stretnutia samej so sebou je príjemná,“ vysvetľuje a dodáva: „Keď som prvý raz videla naživo maratóncov, ako sa plazili už štvrtú hodinu, povedala som si, že toto ja nikdy v živote nebudem robiť. No ale aj to sa zmenilo.“

Darček k jubileu

Míľnikom bola očakávaná päťdesiatka. Sylvia si chcela dať nejaký špeciálny darček, niečo, na čo len tak ľahko nezabudne. Maratón vo Viedni bolo to pravé. A po ňom to už bolo jasné.

„Nemusím odbehnúť tri maratóny za rok, nemám v úmysle trhať rekordy. Chcem len, aby som z toho mala zážitok. Zatiaľ mal každý niečo navyše, nejaké zaujímavé ozvláštnenie. Spojenie s výletom, s prezeraním zaujímavých miest, s partiou. Po Viedni som s kamarátmi bežala v uliciach Barcelony. Úžasná trasa vedie cez mesto, okolo architektonických skvostov.“

Od začiatku vedela, že keď už behá maratóny, chce si prebehnúť aj autentickú trasu, maratón maratónov v Grécku. Tento rok bol tomuto zámeru naklonený aj osud. Stretla partiu ľudí zo Slovenska, ktorá sa naň chystala.

„Je to zážitok na celý život, ešte stále vo mne doznieva. Chvíľami mi počas behu prebleslo hlavou, ako to asi vtedy vyzeralo, keď udatný vojak bežal so správou. Ale oveľa viac som myslela na slávnu maratónsku bežkyňu Paulu Radcliffeovú, ktorá trať nedokončila. Počas behu má človek v hlave veľmi veľa myšlienok, ale musí sa naučiť vypnúť. A hlavne vypnúť tachometer. Ak si na začiatku začneš hovoriť: ‚Ešte mám pred sebou 42 kilometrov,‘ tak sa vydesíš.“

I napriek tomu, keď videla, že má šancu na dobrý výsledok, celkom nečakane sa v nej zobudila dovtedy nepoznaná ctižiadosť.

Chcela ich objať

Sylvia počas behu často myslí aj na ľudí, ktorí ju podporujú a držia jej palce, premieta si v hlave všetky povzbudivé slová. Beh z Atén mal aj trpkú príchuť. V Grécku bolo ešte stále cítiť následky letnej katastrofy. Letné požiare si vyžiadali obrovské materiálne škody a ľudské obete. Pri trati stáli stovky ľudí v čiernych tričkách s nápismi WHY 99? WE WILL NEVER FORGET a povzbudzovali bežcov.

„To sa potom nedá nemyslieť aj na to. Že život nie je vždy iba fajn, ale že prináša i zlé chvíle. Často som mala chuť zastaviť a objať ich.“

V tejto komunite si našla mnoho priateľov s rovnakou životnou filozofiou. 3 fotografie v galérii V tejto komunite si našla mnoho priateľov s rovnakou životnou filozofiou. Zdroj: Archív S. U.

Intenzívna príprava na maratón trvá približne 3 mesiace. Tri – až päťkrát týždenne tréning, ale to je naozaj tvrdá príprava, nie iba rekreačné behanie. Oplatilo sa, v Aténach Sylvia zabehla zatiaľ svoj najlepší čas – 3 hodiny 58 minút – a vo svojej vekovej kategórii medzi ženami 50 - 54 rokov obsadila 11. miesto spomedzi 374 bežkýň.

„Trať je náročná, má členitý profil, medzi dvadsiatym a tridsiatym kilometrom je veľké prevýšenie, a hoci bol november, bolo poriadne horúco.“

Vďaka behu a účasti na maratónoch útla Senčanka o sebe zistila až v päťdesiatke, že je súťaživá. So smiechom konštatuje, že by to o sebe nikdy nepovedala.

„Keď zacítim, že mám dobrý čas a je šanca na dobré umiestnenie, ženie ma to dopredu. Ale nemám v úmysle stresovať sa tým. Chcem behať najmä pre radosť, a preto si ani nehľadám žiadneho sponzora. To je príliš zaväzujúce a cítila by som tlak. Radšej si všetko financujem z vlastných peňazí a zostávam slobodná.“

Veľkou výzvou je pre ňu Rajecký maratón. Koná sa každý rok v auguste a má pred ním rešpekt. Možno najskôr skúsi odbehnúť iba polovicu... A obrovským snom je účasť na niektorom zaoceánskom maratóne. Nestráca nádej, že raz sa to podarí.

Focus Media
VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×