Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Špinavý riad a nedbanlivé služobníctvo jej išli tak na nervy, že vymyslela umývačku riadu

09.02.2019 (5/2019) Špinavý riad a nedbanlivé služobníctvo jej išli tak na nervy, že sa do umývania porcelánu pustila sama. Ale ani to Josephine Cocharine dlho nevydržala. Naštvala sa opäť a vymyslela umývačku riadu.
Špinavý riad a nedbanlivé služobníctvo jej išli tak na nervy, že vymyslela umývačku riadu
6 fotografií v galérii
Iba pomocou horúcej vody sa riad umiestnený v drôtenom koši umyl za 2 minúty.
Autor fotografie: Getty Images

Vyzerá to jednoducho, ale až tak ľahko to nešlo. Zlosť však bola určite prvotným spúšťačom toho, aby začala rozmýšľať, ako si pomôcť a zachrániť svoje obľúbené, krehké porcelánové súpravy.

Technické predpoklady na to mala: otec John Garis vynašiel hydraulické čerpadlo na odvodnenie močiarov a dedo John Fitch bol tiež vynálezca a konštruktér. Ako prvý v Amerike spustil na rieku Delaware vlastnoručne postavený parník.

Manžel dobrodruh

Rodina Garisovcov bola majetná a Josephine vyrastala v blahobyte. Narodila sa v roku 1839, po nej prišla na svet sestra Irene. Otec bol stavebný inžinier, podieľal sa na budovaní Chicaga, a tak prišiel i na spomínané hydraulické čerpadlo. Matka Irene si svoje ratolesti dlho neužila – zomrela, keď mala Josephine 13 rokov.

Sestry vyrastali vo Valparaise v Indiane, kde začali navštevovať súkromnú strednú školu. Otec sa však rozhodol, že pokračovať vo vzdelávaní budú v illinoiskom meste Shelbyville. Tam obe ukončili strednú školu a čo vtedy ešte krásna Josephine netušila, čakal tam na ňu jej osudový muž.

Ako 19-ročná povedala áno bohatému obchodníkovi a politikovi Wiliamovi Cochranovi. Ten, v tom čase 27-ročný, mal za sebou dobro­družnú minulosť. Jeho rodičia patrili k vyššej spoločenskej vrstve, no on si akosi nevedel nájsť svoje miesto v živote.

Kariéru začínal ako obchodník, neskôr sa z neho stal úradník, potom člen rôznych výborov Demokratickej strany, až sa rozhodol, že pôjde hľadať zlato do Kalifornie, kde objavili náleziská tohto vzácneho kovu. Pracoval v bani, ale ako mnohí aj on sa vrátil domov s prázdnymi rukami a s veľkými dlhmi.

Josephine Cochrane a technický nákres jej umývačky. 6 fotografií v galérii Josephine Cochrane a technický nákres jej umývačky. Zdroj: boweryboyhistory.com

Rodičov prešla trpezlivosť, nemienili viac podporovať jeho ľahtikársky život ani splácať dlžoby, a tak dostal ultimátum: buď si nájde výnosné zamestnanie, ožení sa a bude viesť riadny život, alebo skončí na ulici.

Rozhodol sa pre obchod. Otvoril si predajňu s textilom a každodennými potrebami. Začalo sa mu dariť, v práci i v súkromí. Nadobudol imanie, zaradil sa medzi politikov demokratov a požiadala Josephine o ruku.

Porcelán nadovšetko

Mladá pani si priniesla do novej domácnosti bohatú výbavu. Na prvom mieste to bolo množstvo drahého skla a porcelánových súprav. Keďže patrili k smotánke mesta, bolo samozrejmé, že aj oni sa zapojili do spoločenského života. Medzitým sa ich rodina rozšírila o dcéru Katharine a syna Hallieho. Druhý potomok sa však dospelého veku nedožil, zomrel ako 2-ročný.

Tento žiaľ sa snažili mladí rodičia potlačiť účasťou na večierkoch. Po synovej smrti sa s manželom presťahovali do veľkého, honosného domu a začali v ňom usporadúvať reprezentatívne pohostenia. A tak ako iné hostiteľky, aj Josephine sa na nich rada pochválila skvostami v podobe drahého riadu.

No keď sa spoločnosť rozišla a ona zbadala to množstvo špinavého riadu, vraj zostala vždy veľmi nervózna. Keď začula z kuchyne, ako nešetrne služobníctvo zachádzalo pri umývaní s jej venom, a našla otlčené šálky či črepy z rozbitých tanierikov a sklenených pohárov na podlahe, pokúšali sa o ňu mdloby.

Po ďalších slávnostných posedeniach a následnej neúcte služobníctva k jej porcelánovému majetku povedala dosť. Zakázala personálu dotýkať sa ho a už tobôž ho umývať. Do toho sa pustila sama. Riad síce tak netrpel, ale ju to veľmi rýchlo prestalo baviť.

Vo všeobecnosti nemala rada domáce práce – varenie, umývanie, upratovanie, domácnosť naozaj nebola jej silná stránka. A kopy špinavého riadu, to už vôbec nie. Zlomyseľníci o nej vyhlasovali, že je lenivá. Možno na tom bolo zrnko pravdy a práve preto začala rozmýšľať, ako zachrániť svoj poklad bez väčšej námahy.

Bolo jej jasné, že ak si chce pomôcť, musí prísť na niečo sama. Vedela, že to musí byť niečo špeciálne. Ale nešla na to tak, ako Joel Houghton v roku 1850. Tiež prišiel s nápadom na umývačku riadu a skôr ako Josephine, no neuspel. Vytvoril akúsi drevenú nádobu – ostrekovač, ktorý sa musel ručne poháňať a zvyšky jedál zostávali naďalej na tanieri. Tadiaľto jej cesta neviedla.

Takto vyzerali prvé umývačky, ktorú používali reštaurácie a hotely. 6 fotografií v galérii Takto vyzerali prvé umývačky, ktorú používali reštaurácie a hotely. Zdroj: Getty Images

Začalo sa to kotlíkom

Jej umývačka riadu bola medený kotlík, do ktorého umiestnila drôtený košík na kruhových držiakoch s priehradkami rôznych veľkostí. Do nich sa dali presne naukladať taniere, šálky, poháre, ale aj väčšie kusy riadu.

Naspodku kotlíka, pod drôteným košíkom, bolo koleso poháňané motorom, z ktorého striekala na nádoby horúca mydlová voda. Tlak vody odstránil nečistoty z tanierov, príborov či misiek. V záverečnej fáze ešte umývačka opláchla riad čistou vodou.

Drobné pozostatky z jedál zostali v zariadení, kde ich vysušilo zvyškové teplo a dali sa veľmi ľahko odstrániť. Potom už len stačilo všetko dosucha poutierať a uložiť.

Prvýkrát sa čistota nádob dosiahla tlakom vody a nie drôtenkou, ktorá nebola veľmi šetrná a vhodná na krehké veci. Umývačka bola na svete a fungovala perfektne. Konečne sa jej podarilo zrealizovať sen každej ženy.

Josephine bola šťastná a, samozrejme, pochválila sa priateľom. Aj ich ohromil jej zázračný výtvor a začali ju presviedčať, nech si ho dá patentovať. Skôr než k tomu pristúpila, zomrel jej manžel. Upil sa na smrť a zanechal po sebe dlhy. Josephine mala 44 rokov a ocitla sa v nezávideniahodnej situácii.

O manželových dlhoch netušila, no bolo jej jasné, že táto ťarcha zostala na nej. Lenže ona sa rozhodla, že sa len tak ľahko nedá. Ako prvý krok si k priezvisku pridala písmeno e a stala sa z nej Cochraneová. Prečo, to nikdy nevysvetlila, no údajne preto, aby sa jej priezvisko lepšie hláskovalo. Alebo skrytý marketingový ťah, ktorý si vtedy verejnosť možno ani neuvedomovala.

Ďalšou métou bolo získať peniaze. Zdroj financií videla opäť vo svojom vynáleze. Rozhodla sa, že si podá žiadosť o udelenie patentu, ibaže potrebovala technickú dokumentáciu. A tu začali jej snahy trochu pokrivkávať.

Nebola natoľko zdatná, aby dala svoju umývačku na papier so všetkými technickými nuansami, preto sa obrátila na dvoch pomocných mechanikov. Lenže ich predstava sa od jej značne líšila. Obaja svorne tvrdili, že také jednoduché vyhotovenie prístroja cez patentový úrad neprejde. Vraj majú vlastné riešenie. O to zasa nemala záujem ambiciózna Josephine.

Pomocnú ruku našla v Georgeovi Buttersovi, ktorý už predtým koketoval s vynálezmi. Mal malú dielňu v stodole za domom a ochotne jej vyšiel v ústrety. Pomohol Josephine dotiahnuť jej nápad do dokonalosti a pripravil technické výkresy.

A tak mohla Josephine Cochraneová v roku 1866 zapíjať úspech – získala patent na svoj vynález. Bola presvedčená, že jej budúcnosť je v umývačke riadu, a mala pravdu. V roku 1893 predstavila toto zariadenie na Svetovej výstave v Chicagu. Stalo sa hitom a získalo prvú cenu.

V roku 1893 predstavila svoje zariadenie na Svetovej výstave v Chicagu. Stalo sa hitom a získalo prvú cenu. 6 fotografií v galérii V roku 1893 predstavila svoje zariadenie na Svetovej výstave v Chicagu. Stalo sa hitom a získalo prvú cenu. Zdroj: Shutterstock

Dočkala sa úspechu

Založila vlastnú spoločnosť s názvom Garis-Cochrane Dish-Washing Machine Company, jej riaditeľom sa stal šikovný mechanik Butters a začala vyrábať prvé funkčné umývačky riadu.

Veď len na chicagskej výstave získala objednávky, ktoré zaplnili 9 nákladných áut. Boli od kaviarní a reštaurácií, ktoré poskytovali svoje služby práve na výstave. Tu teda umývačka zožala úspech, no v bežnom živote spočiatku našla svoje uplatnenie len v hoteloch, reštauračných zariadeniach a vo väčších prevádzkach, ktoré poskytovali jedlo.

Na tie časy to bolo celkom pochopiteľné, pretože pre domácnosti nebola dostatočne vybudovaná vodovodná a kanalizačná sieť. Samotná umývačka nebola najlacnejšia – predávala ju za 150 dolárov. Pre hotely či reštaurácie to nebola vysoká suma, ale pre mnohé rodiny áno.

Nejaký čas trvalo, kým sa tento malý zázrak dostal k tým, ktorí ho potrebovali najviac – k ženám v domácnostiach. Pre ne sa bežnou súčasťou kuchynského vybavenia stala umývačka až o 50 rokov.

Medzitým však Josephine nezaháľala a svoj vynález neustále zlepšovala. Vytvorila automatizovaný model, ktorý si dala patentovať v roku 1900. Jeho novinkou bolo, že stojan s riadom sa spúšťal oscilačným pohybom.

V ďalšej etape modernizácie už reagoval stojan na rotačný pohyb a nie na oscilačný. Ďalšia vychytávka sa týkala použitej vody – tá už neodtekala do voľného priestoru, ale pomocou motora sa odvádzala z umývačky do drezu.

Josephine nezanedbávala ani dizajn zariadenia. Aj tam prichádzala s novinkami a neustále ho zlepšovala. V každom prípade mohla byť spokojná – jej nápad sa dočkal komerčného úspechu. Zažehnala chmáry nad hlavou v podobe dlhov a svoj život dožila v relatívnom pokoji a pohodlí.

Josephine Cochraneová opustila tento svet 3. augusta 1913 v Chicagu. Mala 74 rokov. Rodina ju pochovala na jej želanie v meste jej mladosti, v Shelbyville.

Umývačka riadu prezentovaná v salóne v Grand Palais v Paríži v januári 1933. 6 fotografií v galérii Umývačka riadu prezentovaná v salóne v Grand Palais v Paríži v januári 1933. Zdroj: Getty Images

VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×