Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Zúfalci či absolútni odborníci? Na severe Slovenska vyčíňajú organizovaní zlodeji, riskujú, že zhoria na uhoľ

06.02.2019 (4/2019) Zúfalí či odvážni zlodeji? Vo výške 6 až 9 metrov nad zemou pod vysokým napätím strihajú pri koľajniciach bronzové a medené laná.
Zúfalci či absolútni odborníci? Na severe Slovenska vyčíňajú organizovaní zlodeji, riskujú, že zhoria na uhoľ
7 fotografií v galérii
Elektromontéri dávajú niekoľko hodín, ba aj dní do poriadku, čo poškodia zlodeji.
Autor fotografie: Matej Kalina

Na oblastnom riaditeľstve Železníc SR v Žiline sa rozprávame s riaditeľom Krzysztofom Awsiukiewiczom a prednostom sekcie elektrotechniky a energetiky Jaroslavom Kľučkom. Obidvaja sú, čo sa týka ich práce, veteráni, železnice poznajú ako svoju dlaň.

V odbore pracujú viac ako 35 rokov, bohužiaľ, z ich rozprávania vyplýva, že železnice sa po zmene spoločenského systému stali zlatou baňou pre zlodejov kovov. Viac ako 3 600 kilometrov tratí prechádza cez zalesnené či neobývané oblasti, čo nahráva zlodejom do karát, pretože ustrážiť každý meter infraštruktúry nie je v ľudských silách.

V minulosti robila železničiarom vrásky na čele takzvaná hladová kriminalita. Zlodeji zo sociálnych slabých vrstiev brali, čo im prišlo pod ruky, dokonca aj kľučky na dverách v čakárňach, aby kovy speňažili v prevádzkach zberných surovín.

Našťastie, sprísnil sa zákon, výkupne sú povinné prihliadať na pôvod predávaných kovov, okrem toho železnice modernizujú technológie, práve nové postupy už neumožňujú hladným zlodejom tak ľahko kradnúť.

To, čo sa však deje na severe Slovenska v ostatných mesiacoch, poriadne prekvapilo aj týchto dvoch ostrieľaných odborníkov, ktorí už zažili v prípade zlodejiny naozaj kadečo.

Je pravda, že zlodeji, predpokladá sa, že ide o organizovanú skupinu, prídu za niekoľko minút k tisíckam eur, riskujú však smrť a cesta na druhý svet by bola v tomto prípade plná bolesti a utrpenia. Stačí malé zaváhanie, náhly vietor či iné nepriaznivé poveternostné podmienky a telá zlodejov sa v zlomku minúty v dôsledku zásahu elektrickým prúdom premenia na čierne zuhoľnatelé mŕtvoly.

Laná z drahých kovov, ktoré kradnú, strihajú totiž pri vysokom napätí, pri napájaní v striedavej trakcii ide až o 25 000 voltov. Nečudo, že ak dôjde pri manipulácii len k malej chybe, človeka to doslova usmaží.

Pre zlodejov meškali vlaky. 7 fotografií v galérii Pre zlodejov meškali vlaky. Zdroj: Matej Kalina

Sú to machri?

„Sú to veľmi sofistikované krádeže a robí to niekto, kto sa dobre vyzná v systéme. Nekradnú pre prostú obživu, preto, že by boli, nebodaj, hladní, toto je čistý biznis. Odnesú si celé stovky metrov lán, nám však spôsobia obrovské problémy počínajúc meškaním vlakov. Stáva sa, že na niektorých úsekoch museli naši zamestnanci opravovať poškodené vedenie aj dva dni,“ tvrdí riaditeľ Krzysztof Awsiukiewicz.

Ako nám opisuje Jaroslav Kľučka, zlodeji kradnú na elektrifikovaných tratiach súčasti trakčného vedenia, ktoré sú vo výške približne 6 až 9 metrov nad zemou.

„Kradnú nám medené alebo bronzové laná, ktoré slúžia na fixáciu trakčného vedenia ako zosilňovacie vedenie a prúdové prepojenie. Odstrihnú lano, vedia presne, na ktorom mieste to majú urobiť, lano spadne na zem, potom ho len zrolujú a odnesú preč.

Miznú nám aj pevné body nosného lana, ktoré slúžia na fixáciu trakčného vedenia, jednoducho povedané, tieto body zabezpečujú, aby sa nosné lano kotevného úseku nepohybovalo hore-dole.

Pri jednom stožiari tak dokáže nastrihať zlodej až 110 metrov lana. S bohatou nádielkou bronzu odchádzajú, keď ide o dvojkoľajnú trať, vtedy je to až dvojnásobok. Mňa osobne prekvapilo, že ukradli aj zosilňovacie vedenie, to sa ešte na Slovensku nestalo,“ opisuje nám Jaroslav Kľučka.

Vedel, že z našej bratislavskej redakcie do Žiliny za ním prídu laici, tak si pripravil množstvo nákresov a fotografií. Zanietene nám opisuje krádeže, vysvetľuje zložitý dopravný a technický systém.

Počas rozhovoru len tak mimochodom obaja páni preto žartom prehodia, že na týchto zlodejov sú veľmi zvedaví a veruže keby nepáchali takéto závažné trestné činy ohrozujúc bezpečnosť ľudí, aj by ich boli ochotní zamestnať. Pretože zrejme sú to poriadni machri. Vedia totiž aj to, ktoré káble a laná kradnúť, aby to správca infraštruktúry nezistil hneď, ale až s odstupom času.

Jaroslav Kľučka pracuje na železnici vyše 35 rokov. Ešte nezažil, aby zlodeji tak riskovali. 7 fotografií v galérii Jaroslav Kľučka pracuje na železnici vyše 35 rokov. Ešte nezažil, aby zlodeji tak riskovali. Zdroj: Matej Kalina

„Každý úsek fyzicky pravidelne kontrolujeme, až vďaka tomu zistíme, že na danom mieste došlo ku krádeži. Druhá možnosť je, že nastane porucha, rušeň totiž vytvorí záťaž, sieť to však nezvládne práve pre chýbajúce prúdové prepojenie, zosilňovacie vedenie,“ opisuje Jaroslav Kľučka.

Katalóg o krádežiach

Skúmajúc jednotlivé snímky sa pýtam obidvoch odborníkov, s ktorými sa rozprávame o kurióznych krádežiach, ako sa zlodeji dostanú do približne 6-metrovej výšky. Vylezú vari po stožiaroch?

„Sú to len naše dohady, zlodeji zrejme strihajú zo zeme, k dispozícii majú dlhé izolované teleskopické nožnice či kliešte. Kábel však nemusí dopadnúť na zem tým smerom, ako predpokladajú, a môže nastať smrteľné nešťastie.“

Ohrození sú v tomto prípade aj službukonajúci zamestnanci ŽSR, ktorí sa môžu dostať do priameho neúmyselného kontaktu so zvyškami visiaceho trakčného vedenia pod napätím po krádeži.

Otázne je, ako naložia zlodeji so stovkami kíl ukradnutých lán. Správca železničnej infraštruktúry totiž po krádežiach zalarmoval, koho mohol, a prijal spektrum opatrení. Napríklad vypracovali katalóg kradnutých komponentov a zariadení železničnej dopravnej cesty, následne ho distribuovali do výkupní farebných kovov na celom území Slovenska. Okrem toho vyzvali na pomoc partnerské organizácie.

„Chceme docieliť, aby zamestnanci a verejnosť venovali pozornosť väčšiemu množstvu ľudí na jednom mieste pri železničnej trati, a tiež je dôležité, aby si všímali aj civilné autá,“ vysvetlili nám na tlačovom oddelení.

Dokonca pristúpili k veľkej zmene, drahú meď a bronz nahrádzajú postupne antikorom. Tento materiál je lacnejší a tvrdší, preto sa s ním oveľa ťažšie manipuluje, teda aj kradne.

Keďže krádeže, ktoré postavili do pozoru správcu železničnej infraštruktúry, sa dejú hlavne na severe Slovenska, ktovie, či stopa nepovedie do Poľska. Odborníci, s ktorými sa rozprávame, nám opisujú aj prípady, keď na Slovensku vyčíňali zlodejské skupiny zo zahraničia.

Na riadiacom pracovisku kontrolujú situáciu v teréne aj za pomoci informačného panelu. 7 fotografií v galérii Na riadiacom pracovisku kontrolujú situáciu v teréne aj za pomoci informačného panelu. Zdroj: Matej Kalina

„V dávnejšej minulosti nám takto, ako sa povie, ‚vyštikala‘ Kysuce partia z Poľska. Policajti ich chytili, skončili v Leopoldove. Okrem toho, že spôsobili obrovské hmotné škody, odsúdili ich za trestný čin všeobecného ohrozenia,“ opísal Jaroslav Kľučka.

Žilinský riaditeľ zase spomína: „Keď som pracoval v Košiciach, zlodeji nám kradli liatinové závažia, ktoré sa nachádzajú na závorách pri priecestiach. Chytili ich priamo pri čine, bola to partia z Maďarska.“

Kradli aj koľajnice

Krádeže na železniciach v novodobej histórii sa určite dostanú do dejín kriminalistiky. Sú medzi nimi vážne prípady, keď išlo o život, sprevádzajú ich však aj kuriózne príbehy a v neposlednom rade i vtipné momenty.

„Najprv sa kradli ľahko dostupné veci. Išlo napríklad o medené laná, ktoré pri koľajniciach ležali voľne na zemi, zabezpečovali vedenie spätného trakčného prúdu, prúdu koľajových obvodov,“ opísal riaditeľ Krzysztof Awsiukiewicz.

Na informačnom paneli výpravca v najbližšej stanici potom registroval výstražné červené svetlo. Tieto krádeže sú už minulosťou, železnice prešli na modernejšiu technológiu, koľajové styky začali zvárať.

„Kradli nám aj koľajnice. Našťastie, nie priamo z dráhy. Niektoré úseky sme opravovali, staré koľajnice sme nahrádzali novými, pôvodné sme uložili na naše skládky, odtiaľ nám mizli. Potom sme prišli aj o materiál, ktorý sme evidovali ako odpad. Boli to staré drevené naolejované podvaly. Ich likvidácia nás stála veľa peňazí.

Keď sa nás policajti pýtali, akú máme hmotnú škodu po tejto krádeži, doslova sme nevedeli, čo povedať. Zlodej nám totiž vlastne ušetril náklady,“ opísal riaditeľ žilinského oblastného riaditeľstva.

Riaditeľ Krzysztof Awsiukiewicz pamätá dramatické i vtipné krádeže. 7 fotografií v galérii Riaditeľ Krzysztof Awsiukiewicz pamätá dramatické i vtipné krádeže. Zdroj: Matej Kalina


Zlodeji ukradli prúdové prepojenia v trakčnom vedení v úseku Krásno nad Kysucou – Kysucké Nové Mesto, medené laná až s dĺžkou jeden kilometer! Krádež zistili pri pravidelnej prehliadke trakčného vedenia v úseku Čadca – Žilina. Vyčíslená škoda je viac ako 31 000 eur. Medzi Púchovom a Dubnicou nad Váhom zlodeji spôsobili škodu vo výške 24 000 eur. Časti trakčného vedenia ukradli aj v úsekoch Štrba – Východná, Liptovský Mikuláš – Paludza, Paludza – Liptovská Teplá. Zmizli opäť stovky metrov lán, konkrétne 16 kusov pevných bodov nosného lana, približne 2 240 metrov bronzového lana a 12 kusov medeného lana na prúdových prepojeniach. Škodu vyčíslili na 27 000 eur. K ďalšej krádeži lán došlo v úseku Svit – Štrba, škoda je viac ako 1 700 eur. Krádež zistili aj na úseku Spišská Nová Ves – Vydrník, škodu vyčíslili na takmer 1 700 eur. Zlodeji vyčíňali potom medzi Svitom a Štrbou, vznikla tam škoda vo výške takmer 1 800 eur. Medzi Vydrníkom a Popradom sa zlodeji trápili zbytočne, pustili sa síce do strihania lana, keď však zistili, že je železné, nechali ho ležať na zemi. Spôsobili však škodu vo výške viac ako tisíc eur.

Focus Media
VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×