Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Kamenné kráľovstvo Bornea: Z hlbokého pralesa exotického ostrova sa vypína štvortisícová hora

03.02.2019 (4/2019) Hlboký prales Bornea ukrýva množstvo prírodných skvostov. Napadlo by však niekomu, že na ostrove na rovníku sa z pralesa vypína štvortisícová hora?
Kamenné kráľovstvo Bornea: Z hlbokého pralesa exotického ostrova sa vypína štvortisícová hora
10 fotografií v galérii
Čaká nás 1 400 výškových metrov na chatu Rata Laban pred konečným stúpaním na Mount...
Autor fotografie: Marika Krížová

V národnom parku Gunung Mulu sme už videli rôzne prírodné skvosty, no čerešničkou na torte či hlavným cieľom návštev parku je známy prírodný unikát – kamenný les Pinnacles. Veľmi sa naň tešíme. Kanoe nás dopraví do Kuala Lilut. Keďže vody v rieke ubudlo, niektoré úseky musíme prebrodiť.

Sme opäť v hĺbke pralesa, čaká nás niekoľkokilometrový trek do konečného tábora Camp 5. Opäť nás otravujú „kamarátky“ pijavice, schopné vliezť do topánky úplne nenápadne. Prisatie na ruku tiež vôbec necítite. Až keď sa valí krv, odhalíte vinníka.

Len vďaka pružnému tempu unikáme o vlások tropickému lejaku a môžeme ho tak spokojne sledovať už pod strechou hlavného kuchynského stanu v kempe. Pinnacles ukrýva hora v opare čierneho mraku nad kempom a my dúfame, že sa búrka skončí a zajtra budeme hore.

S balíčkom prvej pomoci

Nádherný vápencový les Pinnacles, komplex asi 40 metrov vysokých špicatých hrotov, nemá vo svete konkurenciu. V Číne a na Madagaskare ich nájdete tiež, práve na Borneu sú však najpôsobivejšie. Fantastické a jedinečné miesto na Zemi.

Večer sa schádzame so šéfom výstupu Džinbutom, ktorý sa rehoce na vlastnej prezývke zakaždým, keď ho oslovíme, a veselou náladou nakazí všetkých okolo. Vysvetľuje trasu, podmienky výstupu, povinnú výbavu v batohu.

„Musíte mať 5 základných vecí – 2 fľaše vody, lebo sa zajtra budeme veľmi potiť, trekovú obuv (sandále nie sú povolené), čelovku, keby sa náhodou niečo stalo, stravu proti hypoglykémii a balíček prvej pomoci.“

Ako skúsený sprievodca vyslovuje optimistickú predpoveď počasia na zajtrajší deň. Podobne ako dnes, aj zajtra vydrží dobré počasie dopoludnia, popoludní očakávajú tropický lejak.

Pri stúpaní na Mount Kinabalu stretnete množstvo mladých nosičov s neskutočným nákladom. 10 fotografií v galérii Pri stúpaní na Mount Kinabalu stretnete množstvo mladých nosičov s neskutočným nákladom. Zdroj: Marika Krížová

Sme skutočne na Zemi?

Džinbut je presný, ráno o 6.30 skutočne vyrážame. Do desiatej musíme byť na mieste pri rebríkoch, inak je povinnosť vrátiť sa. Stúpame od začiatku strmo, takmer kolmo, s prevýšením bezmála 1 200 výškových metrov. Keďže ešte nie je sezóna, v kempe sa nachádza pomerne málo ľudí.

Spolu s nami stúpa nahor jeden mladý Japonec, ‚ítečkár‘, ktorého trochu potiahneme nahor a napokon s nami ochotne strávi celý večer. Známu horu Mount Kinabalu mal už za sebou, výstup na Pinnacles zhodnotí ako podstatne technicky náročnejší.

Na prvej zastávke Minipinnacles naberáme dych a snažíme sa poradiť si s uhryznutím krvilačnej pijavice. Džinbut má všetko pod kontrolou. S malými pauzami nakoniec zdoláme ešte úsek rebríkov a lán, ďalšie výškové metre a v celkom slušnom čase sme hore na mieste. Pred nami sa otvára nádhera lesa Pinnacles – originálny prírodný skvost, s ktorým sa príroda fantasticky pohrala.

Valiace sa oblaky menia obraz a osvetlenie ostrých skalnatých špicov každú sekundu. Snažíte sa ich v každom momente zachytiť. Z každého uhla pohľadu maľujú iné kontúry a farbu. Sme skutočne na Zemi? Naspäť do tábora sa nám vôbec nechce. A to ešte netušíme, aká adrenalínová cesta nadol nás čaká.

Náhle sa spúšťa lejak a my sa šmýkame na každom konári a kameni, kolená dostávajú poriadne zabrať. V duchu si nadávame, kto nám sem kázal liezť. Cesta dolu nemá konca. Nakoniec do nitky premočení dosahujeme tábor. Večer si líhame s dobrým pocitom, že hory boli štedré a dovolili nám výstup, ktorý určite stál za to.

Dvojitá porcia „local vegetable“, teda miestneho papradia s čili chutí skvele. 10 fotografií v galérii Dvojitá porcia „local vegetable“, teda miestneho papradia s čili chutí skvele. Zdroj: Marika Krížová

Fascinujúci parazit

Po návšteve brunejského sultanátu smerujeme do Sabahu – druhého najväčšieho, životnou úrovňou však najzaostalejšieho malajzijského štátu. Čaká nás Kinabalu, ďalší z národných parkov zapísaný v UNESCO. Raj rastlinstva, kde nájdete viac ako 5 000 druhov kvitnúcich rastlín, orchideí, rododendronov, mäsožravých krčiažnikov a tunajší endemit a symbol Sabahu, známu rafléziu.

Je to jeden z najväčších kvitnúcich kvetov na svete. Parazit rastúci na lianách, ich kmeňoch a koreňoch, ktoré mu dávajú výživu. Kvet môže vážiť až do 10 kilogramov a mať priemer 80-100 centimetrov. Kvitne krátko, len 5-7 dní a silno páchne. Vidieť ho v rozkvete bývala kedysi vzácnosť.

Dnes Malajzijčania speňažili aj pohľad na kvietok, ak im kvitne v záhrade, pričom mu zrejme k rastu umelo dopomohli. Pútače na ceste informujúce o mieste kvitnúcej raflézie tomu nasvedčujú. Je pomenovaná podľa Thomasa Stamforda Rafflesa.

Ako agent Britskej východoindickej spoločnosti pristál v roku 1819 v rybárskej osade, pričinil sa o vplyv britskej moci v Singapure a o celkovú premenu osady na bohaté mesto. Na jeho expedícii do pralesa sa zúčastnil aj doktor Joseph Arnold, ktorý dal kvetu celé meno Rafflesia arnoldii.

Posvätná hora

Najväčším lákadlom parku je hora Mount Kinabalu. S výškou 4 095 metrov je najvyššou horou juhovýchodnej Ázie. S deviatimi miliónmi rokov je vlastne geologicky mladou horou žulového charakteru. Tento vrch je skutočne jedinečným unikátom ázijského horstva.

Hneď pri vstupnej bráne výstupovej cesty stojí tabuľa s výsledkami veľkej miestnej športovej udalosti v podobe najdrsnejších horských pretekov na svete. Rekord v 21-kilometrovovom behu na horu drží medzi ženami česká bežkyňa Anna Straková, mimochodom, rodáčka z Trenčína. Prvenstvom medzi mužmi sa hrdia Taliani, keď roku 2010 Marco De Gasperi zabehol trať za neuveriteľné 2 hodiny 33 minút a 56 sekúnd.

Pinnacles – nádherný vápencový les s komplexom špicatých hrotov nemá vo svete konkurenciu. 10 fotografií v galérii Pinnacles – nádherný vápencový les s komplexom špicatých hrotov nemá vo svete konkurenciu. Zdroj: Shutterstock

Pre domorodé obyvateľstvo je hora stále posvätná. Predstavuje miesto, kde prebývajú ich predkovia. Zaujímavosťou je, že je stále v pohybe a údajne sa ročne zdvihne o 5 milimetrov. Paradoxne môže pobyt na tomto krásnom mieste znechutiť prehnaná organizácia v tejto oblasti.

Preorganizovaný komerčný trend riadených výstupov cítiť veľmi intenzívne. Hneď v úvode musíte v centre prejsť písomnými formalitami, organizačné tímy hlavnej spoločnosti majú všetko pod kontrolou. Výstup bez domáceho vodcu nie je povolený.

Organizovaný biznis

Minúty čakania trávime sledovaním ruchu v okolí, prípravami turistov, organizátorov a v neposlednom rade nosičov. Mladí drobní odhodlaní chlapi vynášajú ťažký náklad deň čo deň. S obdivným pohľadom taktne uhýbame nosičovi, jeho obsah vynášky je skutočne pestrý.

Každý z nás stúpa svojím tempom, máme pred sebou 1 400 výškových metrov s cieľom Laban Rata. Táto vysokohorská chata vo výške 3 272 metrov, hlavný cieľ prvého dňa výstupu, pripomína skôr hotel. Horský chodník vedúci pralesom je strmý, zato celkom udržiavaný.

V protismere sa vracajú turisti, väčšinou domorodci. Vodcovia sa vzájomne informujú o situácii na vrchole, kde počasie vždy diktuje podmienky. Hmla a dážď často nedovoľujú dokončiť výstup na vrchol, inokedy výstup dosiahnete, ale vidieť rozprávkový východ slnka možno len v predstavách.

Hora sa stáva čoraz ťažšie dostupnou aj pre finančnú nenásytnosť miestnych. Po jej opätovnom sprístupnení po zemetrasení v roku 2015 znížili počet výstupových povolení na 100-120 denne. Pre cudzincov platí zásadná zmena, že nocovať môžu už len na chatách súkromnej spoločnosti. Na tento organizovaný biznis sa štát len mlčky prizerá.

Chata Rata Laban vo výške 3 300 metrov, konečný cieľ pred posledným úsekom na vrchol Mount Kinabalu. 10 fotografií v galérii Chata Rata Laban vo výške 3 300 metrov, konečný cieľ pred posledným úsekom na vrchol Mount Kinabalu. Zdroj: Marika Krížová

Úplne najnovší nezmysel organizovaného výstupu, z ktorého je rozčarovaný aj náš šéf Tonda, je občerstvenie na chate. Na jednej strane nechýbajú pred nočným výstupom nie celkom vhodné švédske stoly, na druhej však nie je k dispozícii voda, základná prevencia pred výškovou chorobou.

Cena nápojov je na chate neuveriteľne vysoká. Všetky spomenuté neduhy organizácie výstupu však prekryje zážitok z východu slnka nad horou, ak ste obdarovaní priaznivým počasím.

Prales mizne

Naša skúsenosť s domorodým obyvateľstvom Bornea je veľmi pozitívna. Dnešní potomkovia lovcov lebiek sú priateľskí, pohostinní a úctiví voči všetkým a všetkému. Paradoxne vás môže zaskočiť niekedy až neprimeraná obchodná vynaliezavosť Malajzijčanov.

Nemajú problém vypýtať ringity za fotoaparát, ak si chcete odfotiť orangutana, či za obyčajný pohľad na kvitnúcu rafléziu v záhrade. Podobne ako komerčne orientovaný a prehnane organizovaný výstup na Mount Kinabalu jednou spoločnosťou, sa sila a moc peňazí premieta aj do výroby palmového oleja, ktorý je prakticky všade. I preň najstarší prales na Zemi mizne.

Všadeprítomné palmové plantáže a široké využívanie palmového oleja v potravinárstve, kozmetike, najnovšie aj pri výrobe takzvaných ekologických biopalív, sú vážnou hrozbou pre dažďové lesy.

Súčasné raketové tempo odlesňovania je pre pralesy zničujúce. Má dosah nielen na flóru a faunu pralesa, ale, samozrejme, rovnako na obyvateľov dedín, ich spôsob života, rybolov, rast počtu alergií. Čo bude s pralesom a jeho obyvateľmi o 20 rokov? Radšej nemyslieť. Spomienky na nich a čas strávený na ostrove nám však nikto z mysle nevymaže.

Úspešný výstup na Kinabalu vás odmení aj takýmto pohľadom. 10 fotografií v galérii Úspešný výstup na Kinabalu vás odmení aj takýmto pohľadom. Zdroj: Marika Krížová


Borneo

Tretí najväčší ostrov sveta, omývaný vodami Tichého a Indického oceána, je Indonézanmi nazývaný Kalimantan. Nachádza sa v strede malajzijského súostrovia. O jeho plochu 743 330 km² sa delia Indonézia, Malajzia a Brunej. Žije tu približne 16 miliónov obyvateľov. Ostrov je bohatý na prírodné krásy, nerastné suroviny, v nížinách pestujú ryžu, kávu a cukrovú trstinu. Úradnými jazykmi sú malajčina a indonézština. Vo vnútri ostrova žijú Dajakovia, ktorí boli ešte začiatkom 20. storočia obávanými lovcami lebiek.

VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×