Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Posledný cisár talianskeho filmu: Natočil najškandalóznejší film v histórii kinematografie

26.01.2019 (2/2019) Raz ho zbožňovali, inokedy zatracovali. Neraz rozpútal vášne u divákov, upútal alebo pobúril porotu na filmových festivaloch. Nedávno zosnulý Bernardo Bertolucci, držiteľ Oscara a Zlatej palmy.
Posledný cisár talianskeho filmu: Natočil najškandalóznejší film v histórii kinematografie
8 fotografií v galérii
Už ako 24-ročný začínal žiariť vo svete filmu.
Autor fotografie: Getty Images

Bol to veľmi nadaný mladík, neskôr skvelý režisér a scenárista. V talianskej i svetovej kinematografii dosiahol významné postavenie. Narodil sa 16. marca 1941 v severotalianskom meste Parma do umeleckej rodiny.

Otec Attilio bol známy básnik, historik a filmový kritik. Zrejme po ňom dostal do vienka umelecké gény, rovnako ako jeho o 6 rokov mladší brat Giuseppe, režisér a dramatik. Ich matka, učiteľka Ninetta, pochádzala z Austrálie.

Bernardo mal 15 rokov, keď začal písať poéziu, v dvadsiatich bol z neho oslavovaný básnik. Získal viacero prestížnych literárnych ocenení, dokonca za svoju prvú básnickú zbierku cenu Premio Viareggio.

Zdalo sa, že životom ho bude sprevádzať múza Erato. Že to myslel v tom čase s poéziou vážne, dokázal tým, že sa v roku 1958 stal študentom fakulty modernej literatúry na rímskej univerzite. Vydržal tam však len do roku 1961, pretože ho zlákal film.

„Zlodej“ Pasolini

Jeho otec ho totiž zoznámil so svojím priateľom Pierom Paolom Pasolinim, básnikom, spisovateľom a filmovým režisérom, ktorý v tom čase žil tiež v Parme a začínal nakrúcať film Accattone.

Na svoje prvé stretnutie s ním spomínal Bertolucci s úsmevom. Pasoliniho pokladal za zlodeja. Zazvonil pri ich dverách, na hlave mal čierny klobúk vrazený do čela, zachmúrenú tvár a pýtal sa na profesora Bertolucciho. Mladý Bernardo šiel po otca a oznámil mu, že s ním chce hovoriť čudný chlapík, asi zlodej. Ukázalo sa, že to bol Pasolini.

Bertolucci teda v roku 1961 po troch ročníkoch opustil univerzitu a Pasolini ho zamestnal ako asistenta réžie. A bol to tiež on, kto ho zasvätil do tajov kinematografie a viedol ho k vlastnej tvorbe.

Svoju hviezdu na chodníku slávy má od roku 2013. 8 fotografií v galérii Svoju hviezdu na chodníku slávy má od roku 2013. Zdroj: Getty Images

Bertolucci sa nedal dlho ponúkať, po roku práce vo filmovom ateliéri začal nakrúcať svoj prvý celovečerný film Smrť kmotrička. Inšpiroval sa čiernou kronikou, vraždou prostitútky. Na tomto scenári spolupracoval s Pasolinim, čo sa odzrkadlilo na poetike filmu. Cítiť v ňom pasoliniovský vplyv.

Nasledujúca snímka Pred revolúciou bola už výsostne autorská – sám si napísal scenár a rovnako sám si ju aj zrežíroval. Bol ateista, marxista a do diela zakomponoval i autobiografické prvky. Hlavný hrdina zmýšľa ľavicovo, búri sa proti konvenciám a konzumnej spoločnosti.

Film zaujal kritikov i divákov a hviezda 24-ročného Bertolucciho začínala žiariť. Potvrdil to i jeho ďalší film Konformista podľa románu Alberta Moraviu. Bertolucci vo svojej tvorbe často siahal po literárnych dielach.

Za tento film bol prvýkrát nominovaný na Oscara i na cenu Zlatý medveď na festivale v Berlíne. Hlavnú úlohu stvárnil francúzsky herec Jean-Louis Trintignant. Ide o psychologický portrét mladého intelektuála Marcella, ktorý sa zapredal fašizmu. Stáva sa z neho veľké zviera a bez škrupúľ plní úlohy Mussoliniho režimu. Dokonca sa podujme na politickú vraždu svojho profesora – antifašistu, emigranta.

Neuspeje a po páde nacizmu sa opäť zaradí do davu, aby slúžil komukoľvek a čomukoľvek. Tento film mal veľký vplyv na takzvanú novú vlnu hollywoodskych režisérov – Stevena Spielberga, Martina Scorseseho a Francisa Forda Coppolu.

Za film pred súd

Najväčší škandál v celej histórii kinematografie vyvolal v roku 1972 jeho erotický film Posledné tango v Paríži. Verejnosť a kritici sa rozdelili na dva tábory: jedni ho odsúdili ako tvrdú a nechutnú pornografiu, iní ho nadšene vítali s tým, že hoci film šokoval, posunul hranice filmového umenia a oslobodil ho od meštiackej morálky.

Bertolucci bol za tento film odsúdený na 5 rokov podmienečne za urážku na cti a na stratu občianskych práv. To okrem iného znamenalo, že prišiel o volebné právo a ako sa sám vyjadril, mal pocit, že už nie je Talian. Po súdnom procese odišiel z Talianska a vrátil sa až o 10 rokov.

Čím spôsobil film takú vlnu rozhorčenia, že ho napríklad v Madride zakázali premietať a Španieli si ho chodili pozrieť do Francúzska? Scénou pracovne nazvanou Maslo.

Film je príbehom Paula, Američana stredného veku, vdovca, ktorého manželka spáchala samovraždu. Prichádza do Paríža a pri hľadaní bytu sa stretne s mladučkou Francúzkou Jeanne. Tá sa má onedlho vydávať za filmového režiséra a tiež hľadá nové bývanie. Ich stretnutie v opustenom byte vyústi do anonymného sexu.

Erotický film Posledné tango v Paríži si vyslúžil 2 nominácie na Oscara. 8 fotografií v galérii Erotický film Posledné tango v Paríži si vyslúžil 2 nominácie na Oscara. Zdroj: Getty Images

Paul je po manželkinej smrti paralyzovaný, trpí pocitom viny i zrady a úľavu hľadá v animálnom sexe s Jeanne. Ona ochotne plní jeho brutálne erotické predstavy aj preto, že vo vzťahu s budúcim manželom nenachádza citové naplnenie a fascinuje ju tajomný Američan.

Po jednej zo spoločne strávených nocí sa posadia na dlážku, aby sa naraňajkovali. Vtedy príde k análnemu znásilneniu a ako lubrikant použije Američan, hral ho Marlon Brando, maslo. Maslo preto, lebo ho mali prichystané na croissanty.

Predstaviteľka Jeanne, vtedy 19-ročná Maria Schneiderová, sa po nakrútení tejto scény cítila ponížená, akoby ju znásilnil aj Brando, aj Bertolucci. Ako povedala, bola mladá, neskúsená a na pľaci počas nakrúcania sa nedokázala ozvať. Vraj nevedela, že má prísť k filmovému znásilneniu a bol to pre ňu traumatický zážitok. Tvrdila, že práve táto scéna ju obrala o 7 rokov života.

Podľa Bertolucciho bol Mariin problém niekde inde: hlavná predstaviteľka bola príliš mladá a nevedela si udržať odstup od slávy, ktorá nasledovala: „Prišla za mnou, že by chcela hrať vo filme. Ponúkol som jej túto úlohu a keď získala úspech, Maria to nevedela prijať.“

Začala brať heroín a kokaín, pokúsila sa o samovraždu. Slávny režisér vraj vedel, že ho nenávidela, cítil sa vinný, no aj tak by podľa jeho slov nič na filme nezmenil.

Šokujúcu scénu vysvetlil pre magazín Cinemathèque Française nasledovne: „Nechcel som, aby vedela o masle. To sme pred ňou s Marlonom Brandom zatajili. Ale je hlúposť tvrdiť, že nevedela, o čom bude celá scéna. Vedela o znásilnení, pretože čítala scenár a tam to bolo popísané. Akurát maslo bola novinka. A nepovedali sme jej o ňom preto, lebo som od nej chcel spontánnu reakciu, reakciu mladej ženy a nie herecké zahratie. Je naivné si myslieť, že pri natáčaní ide o skutočný sex. Sex sa vo filme len simuluje.“

V každom prípade však táto scéna zaujímala médiá na celom svete a režisér sa k nej musel neustále počas svojho života vyjadrovať. Maria Schnei­derová zomrela v roku 2011 vo veku 58 rokov na rakovinu prsníka.

S Marlonom Brandom zostali v kontakte, no nikdy sa o spoločnom filme nezhovárali. S režisérom sa po skončení filmovania viac nestretla. Okrem zákazu premietania si film Posledné tango v Paríži vyslúžil i 2 nominácie na Oscara.

Maria Schneiderová sa po nakrútení scény „Maslo“ cítila ponížená. 8 fotografií v galérii Maria Schneiderová sa po nakrútení scény „Maslo“ cítila ponížená. Zdroj: Getty Images

Hral zadarmo

Po celosvetovom ohlase Posledného tanga v Paríži sa pred talianskym režisérom otvorili brány Hollywoodu. Tam natočil 5-hodinový historický epos Dvadsiate storočie s hviezdnym obsadením – Robert De Niro a Gérard Depardieu. V tomto filme si veľmi túžil zahrať aj Burt Lancaster. Až tak veľmi, že v ňom hral zadarmo, aby sa vyhol problémom so svojím agentom.

Film zachytáva taliansku spoločnosť v 1. polovici 20. storočia a rozpráva príbeh dvoch kamarátov z detstva. Dráma sa začína v roku 1900, končí v 1945, zameriava sa na nástup fašizmu, ktorý formoval životné osudy hlavných postáv.

Verzia, ktorá sa hrala v USA, trvala 3 hodiny a pre neustále hádky s filmovou spoločnosťou Paramount Bertolucci takmer skončil s kariérou. Pokiaľ ide o jeho prácu v amerických filmových štúdiách, bolo to ako na hojdačke – raz hore, raz dolu. Najmä s producentmi bol tento temperamentný Talian neraz na nože.

V roku 1979 nasledoval provokatívny film Luna, ktorý nemal úspech u talianskych divákov. Naopak, na festivale v San Sebastiane zaň bol nominovaný na Zlatú mušľu.

Rozpráva o vzťahu matky a syna, ktorý je závislý od drog. Odídu z USA a prichádzajú do Talianska, kde sa mu zúfalá matka snaží pomôcť zbaviť závislosti a súčasne odčiniť to, že si ho pre kariéru opernej speváčky nevšímala. Cestujú po krajine a vzťah dvojice prekračuje hranice vzťahu matky a syna.

Sexuálne napätie medzi nimi tak pobúrilo talianskych cenzorov, že Bertoluccimu spočiatku zakázali natáčať v Taliansku a vo filme nemohli hrať ani talianski herci. V hlavných úlohách sa tak ocitli americkí. Nasledoval ešte film Tragédia smiešneho človeka a po ňom prišlo výpravné, historické a životopisné dielo, ktoré Bernarda Bertolucciho opäť vynieslo na filmový olymp.

Ani sex, ani krv

Posledný cisár bol film, o ktorom Bernardo Bertolucci hovoril ako o svojom súkromnom Evereste. A že ho zdolal so cťou, o tom svedčí 9 Oscarov. Mimochodom, Bertolucci bol jediný taliansky režisér, ktorý získal toto americké filmové ocenenie za réžiu.

Táto „východná“ sága priniesla talianskemu filmovému mágovi opäť medzinárodný ohlas. Vo filme neboli technické triky, sexuálne scény ani potoky krvi. Na skutočných osudoch posledného čínskeho cisára – 3-ročného Pchu I. – rozvíja drámu človeka a spoločnosti.

Malý chlapec bol vládcom takmer polovice sveta. Padali pred ním na kolená dospelí, v pozore stáli zástupy sluhov. Od vonkajšieho sveta však bol izolovaný, nemohol opustiť Zakázané mesto.

Film Posladný cisár získal 9 Oscarov a Bertolucci je jediným talianskym režisérom, ktorý dostal Oscara. 8 fotografií v galérii Film Posladný cisár získal 9 Oscarov a Bertolucci je jediným talianskym režisérom, ktorý dostal Oscara. Zdroj: Getty Images

Realitu mu približoval jeho anglický učiteľ. Vďaka týmto poznatkom malý cisár pochopil, že aj jeho ríša potrebuje reformy, a to čím skôr. Nestihol ich však uskutočniť. Jeho protivníci zvrhli monarchiu a v roku 1924 ho vyhnali zo Zakázaného mesta.

Ušiel na severovýchod Číny, kde žil životom plejboja, na konci 2. svetovej vojny skončil ako sovietsky vojnový zajatec a bol deportovaný do Číny. Tam strávil 10 rokov vo väzení na „prevýchove“. Väznicu opustil v obyčajnom šedom obleku ako ostatní pracujúci. Do smrti pracoval ako záhradník a keď chcel vidieť trón, na ktorom kedysi sedával, musel si v Zakázanom meste kúpiť vstupenku ako iní turisti.

Bernardo Bertolucci si spoluprácu s Číňanmi pochvaľoval, nevyskytli sa žiadne problémy, ako prvému zo Západu mu vláda dovolila filmovať aj v Zakázanom meste.

Akurát pohľad na 3 000 štatistov z čínskej armády, ktorých pre scénu korunovácie cisára ostrihali tak, že mali na hlave len chvost a na zemi zostalo množstvo vlasov, v ňom vyvolal asociáciu koncentračného tábora. A nejaký čas mal z toho nočnú moru.

Po tomto filme divákov upútal i ďalší film s „východnou“ tematikou – Malý Budha. Režisér sa v ňom zameral na rozdiel medzi tibetským budhizmom a americkou modernou kultúrou. Posledný film, ktorý vyšiel spod rúk Bernarda Bertolucciho, bola dráma Ja a ty z roku 2012. Natočil ju na invalidnom vozíku. Skončil na ňom po nevydarenej operácii medzistavcovej platničky a prežil na ňom posledných 10 rokov svojho života.

Miloval Taliansko

Jeho rozsiahla filmová tvorba získala mnoho domácich i medzinárodných ocenení, sám bol neraz členom porôt na významných festivaloch. Vo svojej zbierke mal Oscarov, Zlatého leva z Benátok, berlínskeho Zlatého medveďa, viackrát bol nominovaný na ocenenie na festivaloch v Cannes.

Mnohé z jeho filmov sú považované za majstrovské diela. Rád provokoval, odkrýval pokrytectvo, častými témami jeho filmov boli najmä politika, náboženstvo a sex.

Počas filmovania Malého Budhu s predstaviteľom hlavnej úlohy Keanu Reevesom. 8 fotografií v galérii Počas filmovania Malého Budhu s predstaviteľom hlavnej úlohy Keanu Reevesom. Zdroj: Getty Images

Škandály, ktoré sprevádzali jeho tvorbu, sa vyhýbali jeho súkromnému životu. Ženatý bol dvakrát. Jeho prvou manželkou bola Maria Paola Maino, scénografka a návrhárka kostýmov. Navrhla kostýmy aj do filmu Posledné tango v Paríži. Zobrali sa v roku 1967 a vydržali spolu 5 rokov.

Druhýkrát sa postavil pred oltár v roku 1979. Jeho vyvolenou sa stala Clare Peploe, scenáristka, režisérka, producentka, narodená v Tanzánii. Vyrastala v Anglicku a v Taliansku a so svojím budúcim manželom často spolupracovala ako scenáristka.

Hoci nie všetky diela prijali doma či už diváci, alebo kritici s nadšením, Bernardo Bertolucci miloval Taliansko. Často natáčal na iných kontinentoch – v Afrike, Ázii, Amerike, dlhší čas pracoval i žil v Londýne – no znovu a znovu sa vracal do svojho rímskeho domu v štvrti Trastevere. V ňom 26. novembra 2018 ráno o 7. hodine opustil tento svet. Mal 77 rokov.

Podľa Carla Chatriana, šéfa filmových festivalov v Locarne a v Berlíne, filmový svet stratil jedného zo svojich básnikov.

VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×