Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Satelity na juhovýchod od Bratislavy menia pomer obyvateľstva a spôsobujú problémy so školami

25.01.2019 (3/2019) Najväčšiu hrôzu majú ľudia, ktorí cestujú každý pracovný deň do Bratislavy, z tragických ciest a nekonečných zápch. K tomu sa im nabaľujú ďalšie problémy. Napríklad so školami.
Satelity na juhovýchod od Bratislavy menia pomer obyvateľstva a spôsobujú problémy so školami
5 fotografií v galérii
Za humnami dedín vznikli štvrte pre ľudí, ktorí sa do Bratislavy prisťahovali za prácou.
Autor fotografie: Vladimír Kampf

Obce dostali čierneho Petra. Školstvo je ich zodpovednosťou. Rodičia prichádzajú do dedín prakticky len prespávať a možno tráviť víkendy. Prisťahovalci v obciach okolo hlavného mesta zvyčajne nakupujú len málo, v obciach nepodnikajú a okrem dane z nehnuteľnosti a príspevku na obyvateľa z nich dediny zvyčajne nič nemajú. Aj to sa musia prihlásiť na trvalý pobyt, čo sa mnohým nevypláca alebo nechce.

Petícia za triedu

V máji minulého roku vyvolala petícia rodičov o znovuotvorenie slovenskej školy alebo aspoň triedy na Základnej škole v Rohovciach (Nagyszarva) malý mediálny rozruch s údajne národnostným podtónom. Z pohľadu Slováka v nej boli Maďari z Rohoviec tí zlí. Zastupiteľstvo petíciu odmietlo a odporučilo zaoberať sa ňou novým konšelom po komunálnych voľbách.

Vtedajší starosta Eugen Horváth dôvodil, že keby triedu otvorili, navštevovalo by ju len málo detí s trvalým pobytom v obci. Mal zrátané, že by ju v tomto školskom roku navštevovali len dvaja ich žiaci a v nasledujúcom školskom roku už len jeden. Poslanci sa zhodli, že na deti zo susedných obcí doplácať nechcú. Otvorenie triedy by zvažovali, ak by mali aspoň 8 detí.

Rohovce majú nové obecné zastupiteľstvo a aj nového starostu. Zoltán László je vo funkcii mesiac a okrem iných starostí rieši slovenskú triedu.

„Hľadáme riešenia a konzultujeme, zatiaľ len interne, čo urobíme, aby sme uspokojili našich občanov,“ vysvetlil.

Škola v Rohovciach je veľká. Či v nej bude slovenská trieda, rozhodne obecné zastupiteľstvo. 5 fotografií v galérii Škola v Rohovciach je veľká. Či v nej bude slovenská trieda, rozhodne obecné zastupiteľstvo. Zdroj: Vladimír Kampf

„Podľa doterajších informácií by sme mali v slovenskej triede 5 detí z našej dediny. Koľko ďalších by k nám mohlo dochádzať z okolitých obcí, neviem, pretože zatiaľ od nich nemáme k dispozícii informácie. Verím, že tento problém vyriešime čo najskôr.“

Rohovce pritom nemajú satelitnú bratislavskú štvrť. Zatiaľ sa migrácii ubránili. Preto u nich stále dominuje maďarčina. Maďarská škola má dobrú úroveň a zázemie.

Koniec maďarskej školy

Satelity robia svoje. Mnohé z nich už maďarské školy v obciach, kde ešte na konci minulého storočia prevažovali maďarskí obyvatelia, nemajú.

„Školu s vyučovacím jazykom maďarským sme museli zrušiť pre nedostatok žiakov,“ hovorí Eugen Janík, starosta Malinova (Éberhárd). „Končili sme v čase, keď sme mali na celom prvom stupni 9 detí. Máme dohodu so susedným Tomášovom, kde veľmi dobre fungujú maďarská a slovenská škola. Deti dochádzajú školským spojom autobusového dopravcu.“

Starosta upozorňuje na nárast počtu ľudí, ktorí sa do Malinova v poslednom období prisťahovali.

„Zatiaľ máme len slovenskú školu prvého stupňa. V súčasnosti riešime požiadavky obyvateľov na zriadenie spojenej školy s druhým stupňom. Počet obyvateľov nám vďaka výstavbe vzrástol z 1 500 na viac než dvojnásobok. Takmer všetci, ktorí sa k nám prisťahovali, sú slovenskej národnosti. Ich počet bude rásť. Prebieha u nás posledná etapa výstavby rodinných domov,“ hovorí starosta Janík.

Zákony a paragrafy

„Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky si v plnej miere uvedomuje vážnosť situácie súvisiacej so zabezpečovaním podmienok na plnenie povinnej školskej dochádzky detí, osobitne na národnostne zmiešanom území, kvôli právu detí na vzdelávanie v ich materinskom jazyku,“ píše sa v stanovisku z tlačového odboru.

Problém z Rohoviec údajne dýchal národnostným podtónom. Školy okolo Bratislavy majú problém. 5 fotografií v galérii Problém z Rohoviec údajne dýchal národnostným podtónom. Školy okolo Bratislavy majú problém. Zdroj: Vladimír Kampf

„Poskytujeme súčinnosť obciam tým, že im v závislosti od možností rozpočtovej kapitoly poskytuje finančné prostriedky na rozšírenie kapacít základných škôl formou výstavby, prístavby, nadstavby, modernizácie a rekonštrukcie školských objektov.“

Ďalej sa v stanovisku odvolávajú na čísla a paragrafy niekoľkých zákonov. Jednoducho zhrnuté: Právnou úpravou údajne vytvorili podmienky na elimináciu situácie, aká nastala v Rohovciach.

„Dôležitý je záujem obyvateľov obce s trvalým bydliskom v obci o vzdelávanie v štátnom jazyku a v jazyku národnostných menšín na území obce,“ píšu ministerskí úradníci v stanovisku.

Ak obec nezriadi základnú školu, môže sa dohodnúť so susednými obcami na spoločnom školskom obvode základnej školy.

Ďalej zo stanoviska skrátene: „Zákon umožňuje zriaďovateľovi základnej školy určiť v osobitných prípadoch aj nižší počet žiakov v triede, ako je počet žiakov uvedený v školskom zákone. Za osobitný prípad, keď môže byť v triede nižší počet žiakov, zákon ustanovil aj vzdelávanie žiakov v štátnom jazyku, ak v okruhu 6 kilometrov od miesta trvalého pobytu žiaka nie je žiadna iná základná škola, v ktorej sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v štátnom jazyku.“

Na vlastnom pieskovisku

Toľko ministerskí úradníci. Tu je prax: S výstavbami, prístavbami, nadstavbami, modernizáciami a rekonštrukciami majú bohaté skúsenosti v Hamuliakove (Gútor).

„Na prelome storočí sme mali zmiešanú školu,“ spomína starostka Ludmila Gold­bergerová.

Základná škola v Hamuliakove po dvoch rokoch praská vo švíkoch. 5 fotografií v galérii Základná škola v Hamuliakove po dvoch rokoch praská vo švíkoch. Zdroj: Vladimír Kampf

„V jednej maďarskej triede boli deti od 1. do 4. ročníka. Slovenských pribúdalo toľko, že počet žiakov umožňoval vytvoriť jednoročníkové triedy. Spoločná maďarská trieda zanikla aj preto, že pani učiteľka odišla za prácou do Bratislavy. Vzdelávať na jednej hodine hneď 4 ročníky nedokáže len tak hocikto.

Rodičia sami uznali, že nájsť niekoho iného je zložité a že ich deti budú aj tak pokračovať na druhom stupni v Šamoríne. Preto sa rozhodli, že tam deti budú posielať od začiatku. V tom čase to bolo 7 detí. Iniciatíva vyšla od rodičov. Uznali, že v lepšie vybavenej škole s dostatkom kvalitných pedagógov dostanú žiaci lepšie vzdelanie.“

V súčasnosti je v Hamuliakove takmer nemenných zruba 500 obyvateľov maďarskej národnosti. V súčasnosti má obec dokopy približne 2 400 riadne prihlásených a niekoľko stoviek neprihlásených obyvateľov. Podobný nárast zaznamenali aj v okolitých obciach.

Enormný nárast slovenských žiakov v Hamuliakove obci prerastá cez hlavu. Ľudia zo zvyšku Slovenska sa tlačia do Bratislavy za prácou. Kupujú si však lacnejšie nehnuteľnosti mimo hlavného mesta. Na východe zostávajú školy poloprázdne, tu s nimi majú problém.

„V Hamuliakove už nie je jediný verejný priestor, kde by nebola škola. Ešte prednedávnom sme mali v jednom ročníku do 20 detí. Dnes je ich v niektorých ročníkoch viac než dvojnásobok.

Napriek tomu, že sme postavili novú budovu školy pre 2. stupeň, prerobili časť priestorov obecného úradu, uvoľnili kultúrny dom, máme stále nedostatok miesta a žiakov pribúda. Kapacitné problémy sa vystupňovali po zrušení školského obvodu slovenskej školy v Šamoríne. Zrazu sme spolu s inými obcami zostali v probléme.“

Starostka Hamuliakova Ludmila Goldbergerová  hľadá priestory, kam by ešte obec mohla umiestniť žiakov. 5 fotografií v galérii Starostka Hamuliakova Ludmila Goldbergerová hľadá priestory, kam by ešte obec mohla umiestniť žiakov. Zdroj: Vladimír Kampf

Obciam ponúkli, že môžu deti poslať do „základky“ v Bratislave. Voziť deti v hodinových ranných zápchach a po vyučovaní znova je neprijateľné. Starostka vidí riešenie v spolupráci obcí a štátu. Aby samosprávy nelátali školy, bolo by vhodné, aby sa nehrala každá na vlastnom pieskovisku.

„Vzdelanie by malo byť strategickým záujmom štátu. Potrebuje koncepciu,“ mieni starostka.

„Ak bude v každej dedine škola, na akú sa obecnej samospráve podarí naškrabať financie, je otázne, či to bude efektívne. Čím väčšia škola, tým lepšie využitie prostriedkov, personálneho a technického vybavenia, odborných učební a skvalitnenie vyučovania. Dobré by bolo vytvoriť jednotný plán, do ktorého by prispelo niekoľko obcí a štát a vytvorili tak aspoň pre 2. stupeň školské strediská s vysokou kvalitou vyučovania.“

VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×