Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Keď tam Štúrovi osadili kameň s tabuľkou, niekto naň vysypal kopu hnoja

24.01.2019 (2/2019) Turci mestu hovorili Džigerdelen Parkan: Pevnosť zarývajúca sa do pečene nepriateľa. Po maďarsky Párkány znamená prah. Pre Slovákov je to Štúrovo, aj keď tu Ľudovít Štúr nikdy nebol.
Keď tam Štúrovi osadili kameň s tabuľkou, niekto naň vysypal kopu hnoja
25 fotografií v galérii
Pohľad na mesto s ostrihomskou bazilikou za chrbtom.
Autor fotografie: Vladimír Kampf

Matičiari mu osadili aspoň kameň s tabuľkou na nábreží, kde mala neskôr stáť jeho busta. Ktosi im naň najprv vysypal kopu hnoja a potom z kameňa zmizla tabuľka. Štúr sa zatiaľ na maďarskú stranu Dunaja nepozerá. Návrat k pôvodnému názvu mesta Parkan si síce obyvatelia odhlasovali, ale vláda s ním v tom čase nesúhlasila.

Najlepší výhľad na mesto je z Maďarska, z cimburia baziliky v Ostrihome. Na horizonte sa týčia paneláky, ktoré trčia z prírody okolo dlhej dunajskej zákruty. Najkrajší výhľad na baziliku v Ostrihome je z druhej strany rieky. Na to sú Štúrovčania patrične hrdí. Keď sa chce turista pokochať, musí prejsť cez most Márie Valérie k nám.

V sychravom počasí vyzerá mesto, akoby sa strácalo v tieni baziliky a Ostrihomu a akoby bolo slovenským hlavným mestom herní.

Vraj sú určené najmä hazardným hráčom spoza rieky, pretože na druhej strane je na herne zákon prísnejší a prevádzkovať ich môže iba zopár vyvolených, aj to len na niekoľkých miestach. Najnevkusnejšia z nich stojí rovno oproti mestskému úradu. Stavba svieti do noci.


Parkan

Štúrovu v minulosti aj Slováci hovorili Parkan. Mesto premenovali počas hromadného premenovávania miest a obcí v roku 1948. Po maďarsky je mesto stále Párkány a nemecky Gockern. Ľudia tu žili už v praveku. Za Rimanov tu bol významný brod cez Dunaj. V 6. storočí prišli Slovania a Avari. Maďarské kmene v roku 896. Keď sa Ostrihom stal prvým sídlom uhorských kráľov z rodu Arpádovcov, malo to vplyv aj na osadu Kakath na druhej strane rieky. Za Turkov ležal Kakath na hranici okupovaného územia. Jednotky poľského kráľa Jána III. Sobieskeho v októbri 1683 pri osade pobili 1 500 Turkov a porazili ich armádu.


Pohľad na mesto s ostrihomskou bazilikou za chrbtom. 25 fotografií v galérii Pohľad na mesto s ostrihomskou bazilikou za chrbtom. Zdroj: Vladimír Kampf

Pekná tradícia

Juraj Himmler (64,) šéf kultúrneho združenia Štúrova a okolia, má nielen zmysel pre humor, ale aj pre netradičné nápady.

„Začalo sa to v roku 1982. Založili sme neformálny vzdelávací klub. Zákonné podmienky sme síce splnili, ale oficialita nás nemala veľmi v láske. Pozývali sme si na prednášky aj ľudí, ktorí neboli zástancami bývalého režimu,“ spomína.

„Po roku 1989 sa nám otvorili možnosti. Založili sme naše kultúrne združenie. Organizujeme podujatia vo všetkých umeleckých smeroch. Náš najnovší projekt Jesenné dni kultúry už mal 7. ročník.“

Bývalý učiteľ histórie a spoločenských vied na miestnom gymnáziu redigoval časopis Štúrovo a okolie, štvrťstoročie bol mestským poslancom a z dlhej chvíle vymýšľal. Ešte pred obnovením mosta sa nielen podieľal, ale aj vyznamenal na takzvanom Šepkaní cez Dunaj.

„Traduje sa, že po zničení mosta tu táto forma komunikácie úspešne fungovala. V pokojnom čase si ľudia prešepkávali alebo aj prekrikovali správy. Zničením mosta sa pretrhali rodinné a priateľské zväzky. Vraj voda dobre nesie hlas. Niekedy si odkazy aj prespievali. Najmä keď chceli prejsť cez rozum pohraničníkom. Tradíciu sme obnovili vo forme umeleckého projektu.“

Mimochodom: Na otázku, či je hlas dobre počuť, Juraj Himmler odpovedá, že bez ozvučenia nie. „Ale je to pekná tradícia, že?“ pýta sa s úsmevom.

Juraj Himmler vie, že cez rieku sa šepkať nedá, ale tradícia je to skvelá. 25 fotografií v galérii Juraj Himmler vie, že cez rieku sa šepkať nedá, ale tradícia je to skvelá. Zdroj: Vladimír Kampf

Po obnovení mosta s priateľom Karolom Frühaufom, Švajčiarom pôvodom zo Štúrova, založili inštitút strážcu mosta. Mesto poskytlo priestory v budove múzea, kam pozývajú umelcov z celého sveta. Majú za úlohu duchovne strážiť most umeleckým projektom o komunikácii a premosteniach.

Doteraz mali v Štúrove už 45 strážcov. Prichádzajú na 3 až 6 mesiacov. Mesto zabezpečuje bývanie a Švajčiari štipendium. Ich úlohou je vytvoriť umelecké dielo alebo projekt. Najďalej to mali z Nového Zélandu. Na budúci rok očakávajú strážcu z Taiwanu.

„Organizujeme aj takzvaný Akvafón, počas ktorého hrajú dvaja švajčiarski umelci, jeden na štúrovskom, druhý na ostrihomskom brehu. Podujatie je ozvučené, takže ho dobre počuť. K ich hre je pripojený umelecký text, autorom ktorého je raz slovenský a raz maďarský autor.“

Naozajstný milovník mesta nie je jeho rodák. Pochádza zo Šiah. Teší ho, že sa Štúrovo podarilo posunúť vpred. Je to malé mesto, ktoré už vyrástlo z dediny, ale ešte sa nestalo veľkým mestom.

„Najmä obchodníci nemajú radi pešiu zónu v centre. Mestu to však prospelo. Rozvíjajú sa po ňom aj vzdialenejšie priestranstvá. Mesto zmohutnelo v 60. rokoch minulého storočia po výstavbe celulózky. Predtým malo necelých 5 000 obyvateľov. Dnes ich je viac ako 10 000.“

Duchovní strážcovia

V súčasnosti stráži most americký pár. Ryan Mihaly (28) má z polovice maďarský pôvod a Caroline Zapal (25) poľský. To už nie je nič výnimočné, veď tu mali aj nemecký pár z Kolína nad Rýnom: Muž bol Kubánec, manželka Japonka.

Ryan a Caroline spolu píšu román. Každý má vytvorené vlastné postavy, ktoré v deji miešajú dokopy. Text je inšpirovaný mestom a mostom, ktoré v ňom zohrávajú kľúčovú úlohu.

Súčasní strážcovia mosta Caroline Zapal a Ryan Mihaly prišli na začiatku októbra z USA. 25 fotografií v galérii Súčasní strážcovia mosta Caroline Zapal a Ryan Mihaly prišli na začiatku októbra z USA. Zdroj: Vladimír Kampf

„Našla som na internete informáciu o strážcoch mosta. Preposlala som ju Ryanovi, pretože som vedela, že niekde v košickom regióne má vzdialených príbuzných,“ hovorí Caroline. „Požiadali sme o grant a podarilo sa nám to.“

Spoločné písanie prináša aj konflikty nielen medzi postavami, ale aj medzi autormi. Zavše to majú ťažké.

Sú z rôznych končín USA. Posledné roky bývali v Colorade, ale vyrastali v Chicagu. Rozdiely medzi kultúrami vnímajú veľmi prakticky.

„U vás otvárate dvere tak, že potlačíte kľučku nadol, my ju dvíhame. Keď si u vás objednáme latte, dostaneme veľkú šálku. U nás malú. V Štúrove sa stále niečo deje. Je tu jedno podujatie za druhým. Číslice na prstoch ukazujete úplne inak. U nás neznamená zdvihnutý palec jednotku, ale súhlas, my zdvíhame ukazovák,“ smeje sa Ryan.


Most Márie Valérie

Je dlhý 509 metrov. Pôvodný most tu stál od roku 1895. Zničili ho počas 2. svetovej vojny ustupujúce nemecké vojská. V rieke z neho zostali len piliere a mostné polia od brehov na každej strane. Obnovili ho až po vstupe Slovenska do Európskej únie v roku 2001. Niekdajší šéf národniarov Ján Slota pred jeho otvorením hlasno namietal a prorokoval, že len čo ho dostavajú, prídu k nám po ňom Maďari v tankoch a dotiahnu si aj ťažkú bojovú techniku. Nebral do úvahy, že konštrukcia mosta je pre väčšie dodávky zakázaná. Hmotnosť tankov by dlho neuniesla.


Bazilika je vďaka obnovenému mostu Márie Valérie zo Štúrova na skok. 25 fotografií v galérii Bazilika je vďaka obnovenému mostu Márie Valérie zo Štúrova na skok. Zdroj: Vladimír Kampf

Nemusíte za plot

Takmer všetko v meste sa odvíja od Vadaša. Endre Hogenbuch (40), riaditeľ Vadaš Thermal Resortu, sa narodil v Štúrove.

„Po skončení Ekonomickej univerzity v Bratislave som robil kontrolóra v miestnych papierňach. Vyskúšal som si aj komunálnu politiku a stal sa poslancom mestského zastupiteľstva. V tom čase vznikala pozícia projektového manažéra mesta. Vtedajší primátor mi vyšiel v ústrety. Po 3,5 roku sa uvoľnila pozícia na riaditeľa Vadaša. Som tu od januára 2007.“

Rozlohou najväčšie slovenské kúpalisko je stopercentne v rukách mesta. Má viac ako 30 hektárov.

„Koncom 90. rokov mesto rozmýšľalo, či komplex predať, alebo prenajať. Poslanci sa rozhodli pre komunálny podnik. Bolo to správne. Vadaš prináša finančné prostriedky, zamestnáva ľudí a dáva možnosť podnikateľom využiť ho.

Samotný Vadaš platí mestu za pozemky, na ktorých stojí. Ročne prinesie mestskej pokladnici približne pol milióna eur. V zime zamestnáva 72 ľudí, počas letnej špičky až 250 v rôznych funkciách.“

Vadaš je vďaka tomu jedným z najväčších zamestnávateľov v celom okrese. Ďalšími veľkými hráčmi sú priemyselný areál so zvyškom papierní a firmou na výrobu fólií, k tomu je v meste výrobca servítok. Na maďarskom brehu to majú ľudia blízko do výrobní firiem Suzuki, Sanyo a ďalších.

„Náš obrovský areál ponúka všetko, čo ľudia potrebujú na strávenie príjemnej letnej dovolenky. Najväčší bazén na Slovensku má viac ako 3 štvorcové kilometre vodnej plochy. K tomu 6 toboganov, futbalové ihrisko, basketbalové a volejbalové ihriská, plážové ihrisko, tenisové kurty, lanový park, člnkovanie, rybolov... Všetko v jednom areáli. To je naša najväčšia prednosť.

Ubytujete sa a ste od všetkého kúsok. Môžete prísť na týždeň a nemusíte vyjsť za plot. To sa mnohým ľuďom páči. Pokles návštevníkov sme zaznamenali len po rozdelení Česka a Slovenska. Naši českí hostia sa však veľmi rýchlo vrátili. V roku 2017 sme mali návštevnosť 570 000 vstupov, z toho bolo približne 220 000 z ulice.“

Endre Hogenbuch riaditeľ Vadaš thermal resortu. 25 fotografií v galérii Endre Hogenbuch riaditeľ Vadaš thermal resortu. Zdroj: Vladimír Kampf

Po letnej sezóne je v Štúrove mŕtvo. Pomôcť k dlhšiemu využitiu kapacít má prispieť nový wellness. Ten konkuruje akvaparku v Ostrihome za mostom.

S dnešným rozumom

Štefan Pšenák (55) je ako čerpadlár na Vadaši zamestnaný od roku 1991. Má na starosti všetku kľúčovú techniku od úpravy vody až po čistenie bazénov. Bez čerpadlára by to nešlo. Čo sa týka rokov strávených na pracovisku, najradšej spomína na tie prvé.

„Podniky sa menia. Možno to bolo tým, že som bol mladší,“ spomína. Postrachom čerpadlára býval výpadok elektriny.

„To už dnes nie je až taký problém. Moderné zariadenia sa samočinne odstavia a nič sa nedeje. Staršie systémy boli náročnejšie. Nebolo v nich však toľko elektroniky, tak sa kazili menej a boli rýchlejšie opraviteľné,“ hovorí o svojej práci a meniacich sa technických možnostiach.

Je bývalý Štúrovčan, pretože dnes už žije v kilometer vzdialenej Náne. Narodil sa však v Komárne.

„Moja tehotná mama cestovala vlakom z Ostravy. Obaja rodičia pracovali v bani. Chcela sa pripravovať na pôrod doma neďaleko Komárna. V Komárne vystúpila z vlaku a už ju aj brali... Od detstva som býval v Štúrove.“

Keď bol mladší, bol presvedčený, že z mesta nikdy neodíde. Časom sa jeho pohľad na svet menil.

Kostol sv. Imricha. z 18. storočia. 25 fotografií v galérii Kostol sv. Imricha. z 18. storočia. Zdroj: Vladimír Kampf

„Keby som mal s dnešným rozumom toľko rokov ako vtedy, tak asi neváham. Tu sa nedá nájsť dobrá práca. V Maďarsku je jej síce viac, ale tá nie je pre mňa. Skúšal som si privyrobiť všelijako. Dvadsať rokov som choval psy. Bývam len kilometer od Štúrova. Myslel som si, že v prístavbe budem ponúkať ubytovanie turistom, ale ani to nevyšlo. Pre ľudí to nie je atraktívne. Vadaš má obrovské kapacity a do Nány sa návštevník ani len nechystá.“

Všetko je blízko

Riaditeľka mestského kultúrneho strediska v Štúrove Júlia Žďárska (59) do mesta dochádza za prácou z Nových Zámkov.

„Som tu len piaty rok. Očarilo ma to tu už na prvý pohľad, napriek tomu, že tu nie je toľko pamiatok. Samozrejme, veľkú úlohu zohral pohľad na baziliku na druhej strane rieky. Za pekného počasia ju vidno už dlho pred príjazdom do mesta. Aj ohňostroje nad Dunajom sú tu vďaka vysvietenej bazilike senzačné.“

Po bazilike očaria v Štúrove storočné platany priamo v jeho srdci. „Využívame ich na rôzne kultúrne podujatia, ktoré pod nimi organizujeme. Kúsok od nich stojí malé pódium,“ hovorí Júlia Žďárska. „Počas leta sa tu niečo deje takmer každý deň. Robíme akcie pre malých aj veľkých. V slovenčine aj v maďarčine.“

Riaditeľka odporúča návštevníkom okrem hlavných lákadiel a atrakcií aj malé mestské múzeum či malú galériu, kde vystavujú najmä autori z tejto oblasti, 3D kino vedľa galérie má 150 miest. Všetko v Štúrove je blízko. Len železničnú stanicu postavili trochu od ruky.

K štúrovským kultúrnym vrcholným podujatiam patrí aj najväčší a najstarší dodnes trvajúci slovenský jarmok Šimona a Júdu. K nemu organizujú niekoľko menších remeselných trhov.

Pamätník Jána III. Sobieskeho, ktorý pri dnešnom Štúrove so svojou armádou naložil Turkom. 25 fotografií v galérii Pamätník Jána III. Sobieskeho, ktorý pri dnešnom Štúrove so svojou armádou naložil Turkom. Zdroj: Vladimír Kampf


Anketa:

Mgdaléna Bajtaiová (57)

Sme malé mesto a to je podľa mňa najväčšia a najpríjemnejšia výhoda. Všetko čo potrebujeme máme po ruke a vďaka návštevnosti kúpaliska tu máme kultúrnych možností viac, ako v iných malých mestách. Rada chodím do kina a k Dunaju. Nič mi tu nechýba a keď sa odniekiaľ vraciam vždy sa teším domov.

Viktória Kováčová (29)

Najkrajšie miesto v Štúrove je ostrihomská bazilika. :) Vyzerá to, akoby ju postavili preto, aby nám urobili radosť. Ale aby sme mohli žiť normálny život potrebovali by sme vyššie platy. Ja som teraz na materskej dovolenke a materský príspevok je podľa mňa úplná katastrofa mimo reality. Žila som 5 rokov v Londýne, takže porovnávam. S mamou máme obchod uprostred mesta, ale keď ľudia nemajú peniaze, tak je väčšinou prázdny.

Réka Vargová (29)

Mám to tu veľmi rada. Teším sa, že moji rodičia si na hlavnej ulici otvorili reštauráciu New York, kde robia hamburgeri z čerstvého mäsa. Chodím im pomáhať a cez okno sledujem ako plynie život v meste. Máme tu cez leto kopu turistov. Na to, aby tu bolo perfektne mi chýba viac možností pre deti. Nie len školy, ale aj miesta na hranie.

Focus Media
VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×