Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Najväčší Slovák za 699-tisíc. „Pozitívum? Ukážka, že historická nevedomosť Slovákov je tragická,“ tvrdí historik

21.01.2019 (3/2019) Odborníci sa zhodujú na tom, že určiť najvčšieho Slováka je z vedeckého hľadiska hlúposť.
Najväčší Slovák za 699-tisíc. „Pozitívum? Ukážka, že historická nevedomosť Slovákov je tragická,“ tvrdí historik
12 fotografií v galérii
Slávnostné vyhlásenie prvej desiatky najväčších Slovákov sa uskutočnilo v priestoroch SND...
Autor fotografie: Archív NMH

Keď v polovici septembra minulého roka RTVS oznámila, že sa púšťa do prípravy veľkolepej zábavnej šou Najväčší Slovák, širšia verejnosť v podstate netušila, čo môže od tohto formátu s prívlastkom „naj“ čakať.

Tvorcovia opojení úspechom šou Milujem Slovensko či Zem spieva stavili na ďalší projekt zameraný na zvýšenie národného povedomia. Aj keď ide o licencovaný formát, kde sú pravidlá hry vopred dané a úspech by mal byť jednoznačne zaručený, v tomto prípade to nezafungovalo. Tak ako istotne mnohí z vás, aj my sa pýtame – prečo?

1. Rozruch v zahraničí

Ešte predtým, ako sa budeme venovať slovenskej verzii spomínaného formátu, mali by sme nazrieť do jeho histórie, ktorá sa začala písať v roku 2002 v Spojenom kráľovstve. Anketu usporiadala BBC pod názvom 100 Greatest Britons. Napriek veľkým číslam sledovanosti sa celý projekt nezaobišiel bez kontroverzií.

Rovnako ako u nás, aj medzi Britmi sa ocitli nominanti, ktorí tam z historického či geografického hľadiska nemali čo robiť. V prvej stovke sa totiž nachádzal írsky spevák Bono Vox, ďalší írsky hudobník a politický aktivista Bob Geldof či legendárny Freddie Mercury pochádzajúci zo Zanzibaru.

Do zoznamu sa tiež dostal Guy Fawkes, ktorý sa začiatkom 17. storočia pokúsil vyhodiť do vzduchu budovu britského parlamentu. Na 51. mieste skončil napríklad kráľ Artuš, ktorého existencia je historikmi do dnešných dní spochybňovaná a odborníci ho považujú za mýtickú postavu dosadenú do historickej doby. V rebríčku napokon zvíťazil Winston Churchill.

Formát rok po Britoch prevzali Nemci. Anketu však pre istotu ošetrili tým, že divákom ponúkli tristomenný zoznam, z ktorého premyslene vylúčili rozporuplné mená. Zároveň chceli zabrániť, aby sa medzi nominovanými „náhodou“ neocitol Adolf Hitler. Najväčším Nemcom sa stal bývalý kancelár Konrad Adenauer.

Moderátorských úloh sa zhostili Adela Vinczeová a Štefan Chrappa. 12 fotografií v galérii Moderátorských úloh sa zhostili Adela Vinczeová a Štefan Chrappa. Zdroj: RTVS

V roku 2005 sa naj Čechom mohol pokojne stať neexistujúci český génius Jára Cimrman vymyslený Jiřím Šebánkom a Zdeňkom Svěrákom. Po rokovaní s BBC Česká televízia účasť fiktívnej postavy v ankete zakázala.

Paradoxné je, že Česi si popri tejto ankete vytvorili aj akúsi anticenu. Do prvej desiatky najväčších zločincov sa tak dostal napríklad Gustáv Husák, ktorému sa v našej verzii šou, naopak, mimoriadne darí.

„Adenauer v Nemecku, Churchill v Anglicku majú za sebou veľké kauzy. Nájsť osobnosti u nás na Slovensku, ktoré nie sú úplne kontroverzné a majú čistý morálny profil, sa mi zdá takmer nemožné. Navyše, mnohokrát išlo o politikov, ktorí musia robiť veci, s ktorými veľakrát nesúhlasia. Pôsobia v určitej dobe, sú na nich vyvíjané tlaky. Nájsť takého ,svätca‘ je veľký problém,“ upozornil historik Tomáš Černák.

2. Fatálne faktografické chyby

Podľa pobúrených reakcií odbornej i laickej verejnosti sa zdá, že RTVS svoj ťažiskový program šila poriadne horúcou ihlou.

„Ten formát nie je zlý, ale televízia a spoločnosť, ktorá ho pre RTVS pripravovala, ho odflákli. Úplne nevhodný bol samotný štart relácie, keď dala RTVS do propagácie najkontroverznejšiu osobnosť Tisa, ktorý do súťaže podľa pravidiel nepatrí,“ vyjadrila sa mediálna analytička Miroslava Kernová.

Len pre upresnenie išlo o spot, v ktorom sa televízia krátko pred spustením hlasovania svojich divákov pýtala, či je „prezident Slovenského štátu Tiso mučeník, alebo vojnový zločinec“. Po týchto slovách ostali mnohí ako obarení.

„Tento krok by som skôr čakal od komerčnej televízie, ktorá by chcela spôsobiť čo najväčší šok, mediálny rozruch. Nemyslím si, že takéto počínanie patrí do pôsobnosti verejnoprávnej RTVS,“ vyjadril sa historik Tomáš Černák.

Šestnásťsekundovú upútavku si na paškál dokonca zobrala aj Národná kriminálna agentúra Prezídia Policajného zboru. Na obrovské zlyhanie televízia zareagovala náhlou zmenou štatútu celej súťaže.

Podľa slov samotného generálneho riaditeľa RTVS Jaroslava Rezníka už viac nebolo možné „nominovať osobu, ktorá bola právoplatne odsúdená za vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti, za vraždu, vlastizradu a nebola rehabilitovaná“.

Škandál spôsobila už úvodná upútavka s fotografiou prezidenta Jozefa Tisa. 12 fotografií v galérii Škandál spôsobila už úvodná upútavka s fotografiou prezidenta Jozefa Tisa. Zdroj: RTVS

Právny historik Michal Malatinský vo svojom blogu však upozornil na jeden zásadný fakt:

„Jozef Tiso nebol súdený Medzinárodným vojenským tribunálom, ale Národným súdom v Bratislave. Toto nariadenie nepoznalo vojnové zločiny ani iné trestné činy. Podľa rozsudku Národného súdu z 15. apríla 1947 tak bol Jozef Tiso odsúdený domáci zradca, kolaborant a páchateľ zrady na povstaní, nie však odsúdený vojnový zločinec. Tiso bol odsúdený za iné zločiny, a preto, prísne vzaté, by sa ho táto zmena pravidiel nemala týkať,“ uviedol.

Zároveň poukázal na fakt, že zmena pravidiel by z ankety mala jednoznačne vylúčiť zbojníka Jura Jánošíka, ktorý sa navyše dostal do finálovej desiatky. Bol totiž odsúdený za vraždu a nebol rehabilitovaný. Navyše aj on sa nachádzal v jednej z upútaviek k relácii.

Poslanec za SNS Anton Hrnko po zmenách pravidiel hlasovania vyzval šéfa RTVS Jaroslava Rezníka, aby Jánošíka z ankety vyškrtol. Ten to však odmietol s tvrdením, že „Jánošíka podľa historikov odsúdili za vraždu nespravodlivo“.

Zbabrané spustenie relácie vyvolalo vlnu nevôle a viacerí sa nazdávajú, že aj preto RTVS prišla o veľkú časť možných hlasujúcich.

3. Príliš drahé a veľmi zle spropagované

Podľa množstva nespokojných divákov a ich reakcií na sociálnych sieťach je jasné, že televízia celému projektu nedala dostatočný priestor na propagovanie prvej fázy hlasovania. To trvalo od 1. novembra do 20. decembra 2018.

„Veľa ľudí sa sťažovalo, že nepostrehli, ako a dokedy sa dalo hlasovať. Ak by to vedeli, hlasovali by. Myslím si, že keby bola väčšia propagácia akcie, hlasovalo by oveľa viac ľudí a výsledky by boli iné. Zaujímavosťou je napríklad aj to, že diváci na stránkach televízie ani súťaže nikde nenašli priebežné výsledky hlasovania. Dôkazom slabej a nevhodnej propagácie je väčšina mien osobností z upútaviek, ktoré sa zároveň dostali aj do top 10,“ povedala nám odborníčka na médiá Miroslava Kernová.

Len na upresnenie, v prvej fáze hlasovalo 24 000 ľudí, čo nepredstavuje ani percento dospelej populácie, ktorá sa do ankety mohla zapojiť. Celej šou na popularite nepridal ani fakt, že za 16 častí RTVS zaplatí súkromnej firme 699 000 eur.

Formát má jednoduchšiu scénu aj samotné spracovanie, čo mali diváci možnosť postrehnúť už počas slávnostného galavečera vysielaného na Nový rok z priestorov Slovenského národného divadla.

„Napríklad moderátorka Adela Vinczeová prišla v tých istých bielych šatách, aké mala počas štyroch predchádzajúcich relácií, kde sa predstavovali prvé osobnosti ankety. Chápem, zjavne natáčali všetky časti naraz a vo veľkej rýchlosti. Už menej chápem, že RTVS za celý projekt zaplatila 700 000 eur a označila vyhlásenie ankety za slávnostný galavečer vysielaný v lukratívnom čase. Od galavečera to malo ďaleko nielen pre šetrenie na oblečení moderátorov,“ uviedla Miroslava Kernová z portálu O médiách.

Zároveň poukázala na chabé vizuálne stvárnenie videovizitiek viacerých nominovaných.

„Mnohé fotky a videá boli zjavne zozbierané kade-tade z internetu, pričom RTVS má bohatý archív a generálny partner relácie TASR tiež.“

O rozruch sa postaral tiež Juraj Jakubisko, ktorý si na pódiu odpromoval svoju prácu. 12 fotografií v galérii O rozruch sa postaral tiež Juraj Jakubisko, ktorý si na pódiu odpromoval svoju prácu. Zdroj: RTVS

4. Nominácie

Poradie, ale aj samotné zloženie 100 najväčších Slovákov vyvolalo na sociálnych sieťach ďalší škandál. Divákom v ankete chýbali vedci, hrdinovia z 2. svetovej vojny a ženy. Z pohľadu moderátorky programu Adely Vinczeovej bolo toto hlasovanie akousi sondou do našej spoločnosti.

„Myslím, že sa v stovke objavilo veľa úžasných ľudí, na ktorých môžeme byť hrdí a je fajn, že dostali vďaka tejto ankete opäť priestor. To, že s niektorými umiestneniami nie som osobne stotožnená, je výzva pre moju osobnú toleranciu a verím, že pre každého. Aj toto nás môže anketa Najväčší Slovák naučiť,“ nazdáva sa Adela.

Podľa odborníčky na médiá mohlo mať vplyv na výsledky hlasovania aj viacnásobné posielanie SMS z jedného čísla.

„Neverím, že ak by to tak nebolo, že by sa niektorí aktuálni politici dostali tak vysoko. Známe sú totiž prípady, keď pri podobných televíznych hlasovaniach museli hlasovať členovia strany či mimoriadne aktívne pri hlasovaní boli stranícke centrály,“ povedala.

Historik Tomáš Černák, podobne ako jeho ďalší kolegovia, považuje za nemožné určovať naj človeka z akéhokoľvek odboru, nieto ešte najväčšieho Slováka všeobecne.

„Každý z tých ľudí pôsobil v trochu inej dobe, za iných okolností a mal za sebou úplne iný životný príbeh. Navyše, celé je to nedomyslené, robilo sa to narýchlo a tvorcovia si nedali ani základné kritériá, koho tam chceme mať, koho tam nechceme mať, aké kritériá by mal spĺňať akože najväčší Slovák.“

Do prvej desiatky sa prebojovali byzantskí bratia Cyril a Metod, na 22. priečke skončila kráľovná z rodu Habsburgovcov, rakúska arcivojvodkyňa Mária Terézia.

„Od začiatku nebolo jasné, či najväčšieho Slováka berieme v prvom rade z hľadiska národnosti, alebo ako niekoho, kto významným spôsobom zasiahol do slovenských dejín,“ poukázal na ďalšiu nezrovnalosť historik a zároveň jedným dychom dodal:

„Keď som si pozeral zoznam jednotlivých nežijúcich nominovaných osobností, treba povedať, že my o nich stále veľa nevieme. Ani jedna z nich nemá žiadnu vyčerpávajúcu biografiu, ktorá by vysvetľovala všetky biele miesta v jej živote. To je prípad Štefánika, Dubčeka, Hodžu, Hlinku aj samotného Tisa,“ vysvetlil.

Problém tiež vidí v tom, že na Slovensku je pohľad na osobnosti súčasných a minulých dejín dvojaký.

„Buď sa glorifikujú, alebo úplne zatracujú. Minulý rok bolo výročie 68. roku a Dubček bol vynášaný do nebies. Úplne sa zabudlo na to, že to bol človek, ktorý vzišiel z 50. rokov, bol mladou nádejou strany a plne zodpovedal za všetko, čo sa udialo práve v spomínaných 50. rokoch v miestach jeho pôsobnosti. U nás sa vždy z histórie vytiahne len tento jeden rok a čo bolo predtým alebo potom, akoby ani neexistovalo. To isté sa týka ostatných osobností.“

Režisérom projektu je Peter Núñez, ktorýbúrlivé reakcie na ťažiskovýprojekt očakával. 12 fotografií v galérii Režisérom projektu je Peter Núñez, ktorýbúrlivé reakcie na ťažiskovýprojekt očakával. Zdroj: Archív NMH

Možno by celej šou pomohlo obmedziť hlasovanie menným zoznamom tak, ako to urobilo v úvode spomínané Nemecko.

Režisér projektu Peter Núñez potvrdil, že aj takýto spôsob hlasovania licencia dovoľovala. „Ale do takej ankety by som ja osobne nešiel,“ priznal bez okolkov.

Rovnaký názor má televízia: „Hlasujúci mohli nominovať osobnosti bez akýchkoľvek obmedzení, okrem pravidiel uvádzaných v štatúte ankety. Do top 100 sa vďaka tomu dostali osobnosti z rôznych oblastí spoločenského, politického, kultúrneho či športového života,“ napísala nám PR manažérka RTVS Silvia Turnerová.

Obmedzené hlasovanie sa nepozdávalo ani historikovi Tomášovi Černákovi. „Ak by sa, povedzme, zriadila komisia, ktorá by zoznam naj Slovákov zostavila, stále by išlo o jej subjektívny výber, ankete by aj tak chýbala objektivita.“

5. Odstúpenie? To tu ešte nebolo!

Tak či onak, kontroverzné nominácie a obrovská kritika zo strany divákov napokon vyústili do odstúpenia speváčky Mariky Gombitovej. Tá sa spolu s Petrom Saganom prebojovala do prvej desiatky. Z pohľadu šou je to trošku neštandardné, keďže nominácie top 10 v zahraničí obsadzovali výlučne historické postavy z dejín.

Na základe negatívnych ohlasov poskytla na svojom Facebooku vyhlásenie:

„Sama som očakávala, ktoré osobnosti našej histórie získajú najväčšiu podporu v ankete, a vlastné umiestnenie v prvej desiatke bolo pre mňa veľkým prekvapením. Preto som sa rozhodla prenechať miesto osobnosti, ktorá je možno menej známa, no pre Slovensko z historického hľadiska viac výnimočná,“ vyjadrila sa.

Tvorcovia šou sa hudobníčky zastali. „Marika je obdivuhodná žena a rešpekt vo mne vzbudzuje aj jej stanovisko. Ak ho ovplyvnili aj nenávistné komentáre, veľmi ma to mrzí,“ povedal krátko po speváčkinom nečakanom odstúpení Peter Núñez.

Po prerokovaní jej odstúpenia s BBC RTVS Marikinmu želaniu vyhovela a do top 10 posunula nominovaného z 11. priečky. Tým bol vojak Jozef Gabčík pôsobiaci v exilovej československej armáde. Zároveň bol účastníkom operácie Antropoid – atentátu na ríšskeho protektora Reinharda Heydricha.

Marike Gombitovej sa účasť v desiatke naj Slovákov nepozdávala a pre negatívne reakcie na sociálnych sieťach odstúpila. 12 fotografií v galérii Marike Gombitovej sa účasť v desiatke naj Slovákov nepozdávala a pre negatívne reakcie na sociálnych sieťach odstúpila. Zdroj: Archív NMH

Memento

Vlnu negatívnych emócií, ktorú anketa Najväčší Slovák odštartovala, režisér šou Peter Núñez očakával.

„Verejná všeobecná debata o vlastnej histórii, o našich osobnostiach, o ich dobrých aj zlých stránkach je u nás natoľko slabá, že cez Najväčšieho Slováka to teraz vybuchlo. A to je dobré. Skrine sa majú prevetrať, kostlivci skrytí v nich síce vypadnú, ale Slováci to zvládnu,“ povedal optimisticky.

Negativizmus na sociálnych sieťach zobrala športovo aj RTVS.

„Anketa sa stretla s veľkým záujmom verejnosti takmer vo všetkých štátoch, v ktorých sa vysielala. Sociálne médiá sú v súčasnosti neoddeliteľnou súčasťou každodenného života širokej verejnosti, takže diskusia prostredníctvom nich je prirodzenou súčasťou doby,“ vyjadrila sa PR manažérka televízie Silvia Turnerová.

Podľa historika Tomáša Černáka je jediným pozitívom celej ankety upriamenie pozornosti na historickú nevedomosť ľudí, ktorá sa teraz ukázala.

„Historická nevedomosť na Slovensku je tragická a netýka sa len študentov, ale napríklad aj strednej generácie. Tí starší možno dostávali viac informácií o dejepise, dejinách, aj keď to bolo neraz ideologicky podfarbené. V súčasnosti je však výučba dejepisu len symbolická. Vyučujúci tým pádom nemá dostatok času vysvetliť zložitý proces slovenských dejín na pár hodinách, ktoré dostane k dispozícii. To sa práve teraz ukazuje v plnej nahote,“ uviedol.

Práve prítomnosť ministerky školstva Martiny Lubyovej na neslávnom galaprograme Najväčší Slovák by naše školstvo mohlo konečne nakopnúť k reformám.

„To, že ľudia označia za osobnosti aj zbojníkov a kontroverzných politikov, takmer žiadne ženy, je jej vizitkou a vizitkou jej predchodcov. Kým na školách bude absentovať kvalitné učivo o najnovších dejinách, úloha žien bude v učebniciach okrajovou záležitosťou a o zlodejovi a zbojníkovi sa budú učiť, že je hrdina. Podobná anketa nebude vyzerať inak,“ uzavrela odborníčka na médiá.

V hľadisku nechýbal ani programový riaditeľ RTVS Marek Ťapák. 12 fotografií v galérii V hľadisku nechýbal ani programový riaditeľ RTVS Marek Ťapák. Zdroj: Archív NMH

VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×