Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Lode, ktoré poslal Dunaj „ku dnu“: Prečo sa potopila bratislavská plávajúca reštaurácia?

18.01.2019 (2/2019) Neboli to ani zlé jazyky, ani mudrlanti, kto preháňal a predpovedal nešťastný koniec plávajúcej reštaurácie na novom nábreží v Bratislave. Knajpa na Dunaji neprežila Vianoce.
Lode, ktoré poslal Dunaj „ku dnu“: Prečo sa potopila bratislavská plávajúca reštaurácia?
12 fotografií v galérii
Knajpu zatiaľ drží posledná hrádza pred prívodným kanálom Vodného diela Gabčíkovo.
Autor fotografie: Vladimír Kampf

Viacerí to tvrdili pri pive na jej palube. Zdá sa, že ostrieľaní dunajskí vlci vedeli, že pontón nemôže zvládnuť podmienky na tomto mieste v rieke. Z ich pohľadu nebrala konštrukcia ohľad na možné riziká, ktoré veľtok prináša.

Vyšší vodný stav pod prvým, najnižším stupňom ohrozenia spôsobil, že jedna strana sa začala najprv zanárať, vzápätí sa Knajpa odtrhla od brehu a odplávala dolu vodou. Napriek tomu, že jej prišli veľmi rýchlo na pomoc dva remorkéry Slovenskej plavby a prístavov, a. s., nebolo jej pomoci.

Mohli do nej len občas nežne štuchnúť a nasmerovať ju mimo plavebnej dráhy na poslednú hrádzu na toku Dunaja pred ústím do prívodného kanála Vodného diela Gabčíkovo. Ešte predtým sa im podarilo obratne ňou kľučkovať medzi brehom a základom piliera mosta budúceho bratislavského cestného obchvatu.

Žiaľ, zabrániť zrážke s rumunskou nákladnou loďou Dunav 6. sa im nepodarilo. Vtedy bol osud rozpadávajúcej sa kompy definitívne spečatený. Nedalo sa ju jednoducho vyviazať o remorkér a odtiahnuť do tichej vody. Potápala sa. Pre rumunskú loď našťastie nestála „krčma“ za veľa, takže náraz ju nijako vážne nepoškodil a mohla pokračovať ďalej v plavbe.

V tom je zásadný rozdiel medzi Knajpou a ostatnými plavidlami, ktoré stoja vyviazané na oboch bratislavských brehoch. Sú mohutnejšie a ich konštruktéri rozumne rátali s oveľa väčšími rizikami, ktoré voda prináša.

Tá môže priniesť všeličo. Napríklad: V marci 2014, keď na petržalskom brehu nad Starým mostom stavali nadstavbu reštauračného pontónu, narazila doň belgická nákladná loď Red Dragon. Uvoľnený pontón sa ďaleko nedostal. Nestál rovno v prúdnici. Remorkér ho dostal do bezpečia. Napriek silnému nárazu sa nerozpadával na drobné.

Prova plávajúcej reštaurácie bola chabo chránená a na pomery Dunaja v prúdnici v Bratislave aj nevhodne nízka. 12 fotografií v galérii Prova plávajúcej reštaurácie bola chabo chránená a na pomery Dunaja v prúdnici v Bratislave aj nevhodne nízka. Zdroj: Vladimír Kampf

Nešťastný majiteľ

Knajpa v Bratislave dávala hladine Dunaja akoby plážového ducha. Na pohľad vyzerala štýlovo. Kapitáni však krútili hlavami a nevedeli si vysvetliť, prečo stojí práve tam, kde stojí. V prúdnici. Na mieste, kde v minulosti zväzovali posádky dunajplavby zostavy nákladných člnov. Po brehu jazdili žeriavy a bývalo tu rušno.

Posledný majiteľ Alfréd Aczel (51) je zo straty vysnívanej Knajpy na Dunaji nešťastný. Nie je kapitán so skúsenosťami, je herec a podnikateľ. Nápad mal pekný, ale kto mu poradil a dal povolenie postaviť práve tento pontón do prúdnice?

„To nie je správny pohľad,“ snaží sa vysvetliť. „Toto plavidlo bolo skonštruované v komárňanských lodeniciach špeciálne na podmienky na Dunaji. Kúpil som ho po niekoľkých rokoch, to však neznamená, že sa zmenila jeho konštrukcia. Úpravy, ktoré som urobil, boli len v interiéri. Samozrejme, na všetko som mal povolenia od kompetentných orgánov. Musel som dodržať všetky predpísané podmienky aj s projektom vyviazania. To vyvracia konšpirácie o zlom zabezpečení plavidla.“

Knajpa stála takmer pod oknami Dopravného úradu.

„Nenastala žiadna mimoriadna situácia. Môžeme sa zatiaľ len dohadovať, čo odtrhnutie spôsobilo,“ dodáva Aczel.

„Ťažko povedať, čo sa stalo, či do Knajpy niečo narazilo... Mohol to byť menší odtrhnutý pontón alebo bója. Na plávajúcom zariadení nemusí byť stála služba, iba vo výnimočných situáciách. Plavidlo bolo stavané tak, aby vydržalo nápor vody. Všetko bolo nové, aj laná... Som z toho smutný. Bol to môj sen, moje dieťa. Niekoľkoročná práca je po dvoch rokoch prevádzky preč,“ dodáva.

Na brehu zostali iba mostík, vzpery a potrhané laná. 12 fotografií v galérii Na brehu zostali iba mostík, vzpery a potrhané laná. Zdroj: Vladimír Kampf

Všetko v poriadku

Knajpa bola aj marína (prístavisko pre športové a rekreačné plavidlá). Mohli sa na nej vyväzovať lode do dĺžky údajne až 50 metrov, čo je približne polovica veľkých dunajských hotelových lodí. Vyhliadkové lode v Bratislave majú 35 metrov. Papierovo bolo všetko v poriadku. Len to akosi nefungovalo a veľmi rýchlo prišlo na proroctvá z pohľadu od piva.

Jednoduchá odpoveď Dopravného úradu sprostredkovaná cez hovorkyňu:

„Predmetné plavidlo malo platné lodné osvedčenie a povolenie na státie. V prípade nepriaznivých podmienok sa väčšinou nedá úplne vylúčiť, že nedôjde k podobnej plavebnej nehode. Vec je v súčasnosti v štádiu vyšetrovania, takže vyjadrovať sa k tomu, čo spôsobilo plavebnú nehodu, by bolo predčasné. Dopravný úrad od svojho vzniku neeviduje podobnú plavebnú nehodu.“

Podľa reakcie sprostredkovanej cez hovorkyňu Dopravného úradu, kontroly plávajúcich zariadení vykonáva pravidelne. Žeby si nikto z ich ľudí nevšimol to, čo si všimlo niekoľko kapitánov, ktorí plávali okolo?

Aj laik nájde rozdiel. Stačí sa prejsť po bratislavskom nábreží Dunaja a zadívať sa na provy botelov a ostatných plávajúcich „krčiem“. Všetky majú mohutné provy a aj keby do nich naplavilo väčší strom vyvalený z koreňov, vo väčšine prípadov by podplával ploché dno. Ak by sa aj o ne zachytil, zariadenie by nemalo odplávať. To by už naozaj muselo byť niečo vážne.

Vysoké botely po zvážení dodatočne vybavili kotvami. Ak by sa aj odtrhli pri vyššej hladine vody, hrozilo, že sa nezmestia pod Starý most, čo by možnú katastrofu znásobilo. Na Dunaji v Bratislave treba brať do úvahy všetky možné a málo pravdepodobné katastrofické scenáre. Rieka je nevyspytateľná.

Žiaľ, Knajpa mala oproti nim chabo chránenú prednú palubu nízko nad hladinou. Preto jej v prúdnici rieky hrozilo o to väčšie nebezpečenstvo.

Pontón spoločnosti Huma má ukážkovú provu, ktorá ráta s najhorším. 12 fotografií v galérii Pontón spoločnosti Huma má ukážkovú provu, ktorá ráta s najhorším. Zdroj: Vladimír Kampf

Skúsenejším lodníkom bolo jasné, že barely (veľké plechové sudy), na ktorých jedna jej časť stála, boli ďalším zvýšením rizika. Ak by sa medzi ne dostal mohutnejší kmeň stromu, mohol sa tam zakliesniť a spôsobiť vážne problémy, až haváriu či odtrhnutie. Sú to špekulácie, ale treba sa nad nimi zamýšľať.

Konšpirácia z internetových diskusií o tom, že je to poistný podvod, nesedí. Tie sa zvyčajne nerobia s takouto pompou. Spoľahlivejšie fungujú inak.

Vyvalený „bifel“

Lode sa len tak netrhajú, ale stáva sa to. Pred niekoľkými rokmi v lete boli pontóny osobného prístaviska plné veľkých hotelových lodí. Komory Vodného diela Gabčíkovo nefungovali, plavba bola zastavená. Plávajúce kolosy čakali a zdalo sa, že ich nič nemôže ohroziť.

Náhoda však na seba nenechala dlho čakať. Jeden z pobrežných vyväzovacích pilerov nevydržal. Odborne sa mu hovorí bitva. Slovenskí lodníci mu žargónom hovoria bifel. Železobetónový obrí hríb vytiahla zo zeme aj so základom hmotnosť lodí podporovaná tlakom vody. Lode s pontónom začala unášať voda na tie ďalšie pod nimi.

„Všimol som si, že sa niečo deje a že sa kopa ľudí pozerá na vodu,“ spomína slovenský kapitán Jozef Kozaňák (51), ktorý bol v tom čase na jednej z lodí, na ktoré znášal prúd kolegov.

„Vedel som, že keď okamžite neurobíme niečo zásadné, odtrhnuté lode znesie prúd k našim a potom sme na rade... Naša kotva všetkých chvíľu podržala. Vybehol som na veliteľský mostík a núdzovo som okamžite nahodil hlavné motory.

Za normálnych okolností je to trocha dlhší proces, ktorý vyžaduje predmazávanie a ďalšie úkony. Keď sa o nás opreli kormami, začal som do nich tak, ako sme boli, tlačiť. Myslím, že nás tento manéver zachránil, kým stihli zareagovať ostatné posádky.“

Ukrajinský remorkér Zernograd zostal visieť kormou na lámačoch ľadu v plavebnej komore Gabčíkova. 12 fotografií v galérii Ukrajinský remorkér Zernograd zostal visieť kormou na lámačoch ľadu v plavebnej komore Gabčíkova. Zdroj: Karol Puha

Jozef je starý dunajský vlk. Zažil všeličo. Bol aj na Knajpe na pive. Z jeho pohľadu si tiež konštrukcia koledovala o problém.

„Predná časť bola jasná. Plech, ktorý ju mal chrániť pred plávajúcimi predmetmi, ju dlho uchrániť nemohol. Pamätám si, keď stávala niekoľko desiatok kilometrov nižšie na rieke v tichšej vode. Keď sme prešli s veľkou loďou okolo, jej bývalý majiteľ nám hrozil. Vykrikoval, aby sme okolo neho plávali pomalšie a nerobili vlny.“

Nešťastná náhoda

Kapitán Karol Puha (70) strávil v službách lodných kontrolných úradov viac než 30 rokov. Podieľal sa na príprave predpisov, zákonov a nariadení, vyšetroval lodné havárie.

„Je to presne ako pri leteckých nešťastiach. Príčinou lodných havárií je zvyčajne zlé vyhodnotenie situácie, potom sú to miestne podmienky a na konci sú technické nedostatky. Na tie sa takmer vždy vyhovárajú, ale málokedy ich dokážu. Niekedy to môže byť veľmi kuriózna nešťastná náhoda.

Taká spôsobila aj jednu z prvých havárií, ktoré som vyšetroval. Pri stretávaní súlodí si posádky kývali, keď sa jedna z nich zrazu prudko otočila do cesty druhej. Zrážke už nezabránili. Tvrdili, že zlyhalo kormidlo. Nezlyhalo.

Podľa rozmiestnenia posádky tesne pred haváriou sme zistili, že keď kormidelník vychádzal mávať z mostíka kolegom, krátkym kožuchom sa zachytil o citlivé elektronické kormidlo, nevšimol si to a loď sa začala otáčať. Bolo ťažké dokázať to.“

Puha bol aj pri vyšetrovaní havárie remorkéra Ďumbier, ktorý v ťažkých plavebných podmienkach doslova nasal priepust priehrady Freudenau pod Viedňou počas jej dostavby. Pri nešťastí zahynulo 8 členov posádky.

„Ďumbier jednoducho ‚vcuclo‘, keď prechádzal okolo, napriek tomu, že z komínov remorkéra šľahali plamene, lebo motory mali na maximálny výkon. Obe kotvy a kotevné reťaze mali spustené naplno. Posádka urobila pre záchranu všetko.“

Rakúska štátna televízia zachytila posledné minúty remorkéra Ďumbier, ktorý doslova prepasíroval tlak vody cez hať. 12 fotografií v galérii Rakúska štátna televízia zachytila posledné minúty remorkéra Ďumbier, ktorý doslova prepasíroval tlak vody cez hať. Zdroj: ORF


Vážne havárie na slovenskom Dunaji

Február 1994 – Ukrajinský tlačný remorkér Zernograd krátko po polnoci po nevhodnom manévrovaní skončil zavesený zadnou časťou na betónovom prahu a lámačoch ľadu plavebnej komory v Gabčíkove. Remorkér išiel ku dnu. Kapitán sa obesil.

Október 2005 – Niekoľkokrát lakované suché drevo na stenách, molitan a drevené zariadenie 43-ročnej rumunskej lode Oltenica boli pre plamene ľahkou korisťou. Zhorela pri obci Sap. Pri nešťastí zahynula speváčka, ktorá si po nočnom vystúpení vzala lieky na spanie, aby si oddýchla.

Apríl 2011 – Nemecká nákladná loď Bavaria s nákladom kukurice sa zrazila s hotelovou loďou Victoria plávajúcou pod maltskou vlajkou, na palubách bolo 160 pasažierov. Bavaria bola po náraze prehnutá uprostred. Victoria zostala takmer nepoškodená.

Október 2012 – Osobná loď River Navigator plávajúca pod maltskou vlajkou, na palube bolo 128 amerických dôchodcov, mala kolíziu s nemeckým tankerom. Na lodi River Navigator zostala po havárii približne 2-metrová trhlina nad čiarou ponoru.

Máj 2014 – Hotelová loď Swiss Diamond narazila do piliera Starého mosta. Pri nehode sa zranilo 7 ľudí. Piatich z nich previezli na vyšetrenia do nemocnice. V čase nehody bol most rozobratý. Kolegovia si robili žarty z kapitána, že si nevšimol, že je v moste, a zamieril rovno na prístavný pontón.

VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×