Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Nestihli ste si obzrieť Saturnove prstence? Máte najvyšší čas, stráca ich, hovoria vedci

16.01.2019 (1/2019) Ak ste si ešte nestihli poriadne obzrieť jedinečné prstence druhej najväčšej planéty našej galaxie, vedci odkazujú, že je ten najvyšší čas. Podľa najnovších poznatkov o ne Saturn prichádza.
Nestihli ste si obzrieť Saturnove prstence? Máte najvyšší čas, stráca ich, hovoria vedci
2 fotografie v galérii
Dôkazy o tom, že s prstencami sa niečo deje, naznačili už sondy Voyager 1 a Voyager 2.
Autor fotografie: Shutterstock

Prstence zdobiace od nepamäti Saturn majú najväčšie roky slávy za sebou. Hovorí o tom jeden z najnovších výskumov Národného úradu pre letectvo a ves­mír (NASA), ktorého výsledky publikovali vo vedeckom časopise Icarus.

„Máme šťastie, že sme tu, aby sme videli Saturnov prstencový systém, ktorý je, zdá sa, v polovici svojho života,“ vyjadril sa autor vedeckej štúdie James O’Donoghue.

Ľadový dážď

Prvé dôkazy o tom, že s prstencami sa niečo deje, naznačili už v rokoch 1980 – 1981 sondy Voyager 1 a Voyager 2, ktoré sa na planétu „pozreli“ bližšie. Všimli si jav, keď prstencové častice začalo unášať Saturnovo magnetické pole a následne ich vďaka gravitácii vťahovalo smerom k planéte.

Pozorovania naznačovali, že prstence sa premieňajú na prašný dážď ľadových čiastočiek. Z prstencov sa vraj čiastočky uvoľňujú v intenzívnom daždi, ktorý by za pol hodiny dokázal naplniť olympijský plavecký bazén.

„Len na základe pozorovaní Voyageru sme dokázali povedať, že celý prstencový systém by zmizol o tristo miliónov rokov,“ dodal O’Donoghue.

Dôležitou časťou skladačky sa stali pozorovania sondy Cassini, ktorej sa v minulom roku podarilo nakrátko vstúpiť do priestoru medzi vrchnou atmosférou planéty a prstencami.

Keď v najnovšom výskume vedci porovnali poznatky, ktoré zaslala na Zem sonda Cassini, s pozorovaniami Voyagerov, zistili, že prstence by mohli zmiznúť už o 100 miliónov rokov. Vzhľadom na to, že vek Saturnu sa odhaduje na viac ako štyri miliardy rokov, ide o pomerne rýchly proces.

Saturn podľa doterajších poznatkov prstencový systém s priemerom viac ako 280 000 kilometrov nezdobil od času jeho vzniku. Vvytvoril sa oveľa neskôr. Vedci sa pri nasledovaní teórie, že prstence sú len dočasné, preto domnievajú, že sa vyskytli aj pri iných planétach.

„Pravdepodobne sme zmeškali pozorovanie obrovských prstencových systémov Jupitera, Uránu a Neptúna, ktoré dnes majú len tenké prstenčeky,“ prekvapil autor štúdie.

2 fotografie v galérii Zdroj: Život/Shuttesrtock


Saturn

Saturn má 62 známych mesiacov, z nich je 53 aj oficiálne pomenovaných. Najväčší je Titan – je väčší ako Merkúr a je jediným mesiacom v Slnečnej sústave, ktorý má hustú atmosféru.

Saturnove prstence tvoria ľadové častice, skalnaté úlomky a prach. Ich priemer je až 420 000 ki­lo­metrov, hrúbka len niekoľko sto metrov.

Sklon rotačnej osi Staurnu je 26,7 °, Saturnu trvá jedna otočka 10 hodín a 33 minút. Okolo Slnka obehne za 29,5 roka (10 759 dní).

Po Jupiteri je druhou najväčšou planétou, v poradí od Slnka šiesta. Nemá pevný povrch, len hustú atmosféru. Polomer Saturnu je 58,232 km a je 95-krát ťažší ako Zem.

VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×