Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Vytvoril slovenský štátny znak a dobrovoľne sa vzdal miliónov. Dnes ho chráni aj pred kotlebovcami

16.01.2019 (1/2019) Autor štátneho znaku Ladislav Vrtel (66) mohol byť dnes veľmi bohatý Slovák. Stačí mu však „iba“ pocit, že urobil to, čo sa nepodarí každému heraldikovi.
Vytvoril slovenský štátny znak a dobrovoľne sa vzdal miliónov. Dnes ho chráni aj pred kotlebovcami
7 fotografií v galérii
Ladislav Vrtel
Autor fotografie: Matej Kalina

Keď vchádzame do jeho kancelárie na jednom z pracovísk ministerstva vnútra, na chvíľu ostávame na pochybách. Na niekoľko štvorcových metrov si totiž preniesol kus domova. Už na prahu dverí je vidieť, že historik, heraldik a archivár tu trávi oveľa viac času ako 8 hodín.

Počas nášho rozhovoru podotkne, že do práce odbehol neraz aj v noci. Bolo to v časoch, keď sa písala novodobá história, komunizmus nahradila krehká demokracia. Niekedy bolo treba narýchlo z večera do rána napísať odborný posudok k štátnym symbolom.

Potomka jedného zo Štúrovcov mala pôvodne živiť hra na husle, bola to túžba jeho otca, ktorý sa hudbe venoval profesionálne. Všetko dopadlo inak, ale husle má v kancelárii a hráva na nich podvečer, keď je budova takmer prázdna, aby nerušil kolegov.

Odvážny časopis

Dnes síce nie je milionár, ale história a budúce generácie na neho nikdy nezabudnú vďaka jeho autorstvu nášho štátneho znaku.

Konečnú podobu – na červenom ranogotickom štíte dvojitý strieborný kríž vztýčený na strednom vyvýšenom vŕšku modrého trojvršia, ktoré symbolizuje Tatru, po bokoch s Matrou a Fatrou – musel obhajovať ako odborník. Jeho kolega, dnes už nebohý výtvarník Ladislav Čisárik (†63), dal nášmu znaku konkrétnu vizuálnu podobu.

Slováci sa ozývali s túžbou po vlastnom symbole už počas federácie s Čechmi. Vo vtedajšom štátnom znaku totiž nebola od roku 1960 žiadna vizuálna zmienka o Slovensku.

Slováci chceli, aby štátny znak počas socializmu naozaj vyjadroval federáciu. 7 fotografií v galérii Slováci chceli, aby štátny znak počas socializmu naozaj vyjadroval federáciu. Zdroj: Matej Kalina

„V roku 1988 začal vychádzať na vtedajšie pomery veľmi odvážny časopis Literárny týždenník. Bol som vtedy síce ešte ani nie štyridsiatnik, ale v porovnaní s vtedajšími univerzitnými profesormi sopliak. Keďže oni vtedy nenabrali odvahu ozvať sa, odvážil som sa sám publikovať článok na túto tému.

Musím sa však priznať, že som aj mal obavy hrať sa na hrdinu, boli to všakovaké časy. Čarnogurský bol stále vo väzení, moje deti chceli študovať, bral som na ne ohľad. Keď však po vyjdení môjho článku čitatelia búrlivo diskutovali na túto tému, pridávali svoje hlasy za návrat slovenského znaku, strach zo mňa opadol.

Mesiac pred revolúciou sa stretlo 130 heraldikov v Ostrave, pripravili sme deklaráciu, že chceme, aby historická symbolika Česka a Slovenska bola v symetrickej podobe a vyjadrovala tak federáciu. Naše stanovisko sme poslali vláde aj Ústrednému výboru Komunistickej strany Československa.

Skôr ako sa stihlo čokoľvek udiať, v novembri vyšli ľudia do ulíc, po nežnej revolúcii mala spoločnosť úplne iné starosti. Asi 100 dní po nej sa nám predsa len podarilo prijať v Slovenskej národnej rade zákon o návrate slovenského znaku do štátnej symboliky.“

Dvojitý kríž má stáročnú genézu, bol náboženským symbolom ešte za čias Byzantskej ríše. Veľkomoravskí panovníci používali znak dvojitého kríža ako symbol vladárskej moci.

V stredoveku sa dvojitý kríž dostal do erbu niektorých slovenských miest, ako napríklad Žiliny, Skalice, Nitry či Levoče, stal sa tak územným symbolom. Na začiatku 14. storočia k nemu pribudli aj vrchy, súviseli s hornatým severným Uhorskom, dnešným Slovenskom.

Národným sa tento znak stal v roku 1848, keď ho významní národovci Štúr, Hurban a Hodža konštituovali ako symbol Slovenska.

„Pri tvorbe novodobého slovenského štátneho znaku sme s kolegom výtvarníkom Ladislavom Čisárikom siahli po najstaršej kráľovskej pečati z roku 1301, kde je zobrazený dvojkríž už na trojvrší. Vznikol návrh, ktorý si osvojila heraldická komisia aj legislatívna rada vlády.“

Poslanci Národnej rady SR boli pred dvadsiatimi ôsmimi rokmi jednohlasne za, čo sa dnes pri búrlivej politickej scéne môže javiť ako celkom nepredstaviteľné.

Z úspešného heraldika mal byť pôvodne huslista. 7 fotografií v galérii Z úspešného heraldika mal byť pôvodne huslista. Zdroj: Matej Kalina

Hrdí autori

Slováci majú povesť národa, ktorý dáva veľmi chabo najavo národnú hrdosť, v roku 1990 bolo však všetko aspoň na chvíľu inak. Verejnosť bola z nového štátneho znaku nadšená a keď jeho podoba vyšla vo vtedajších denníkoch, veľa ľudí si články vystrihovalo a odkladalo. Práve spoločenská eufória spôsobila, že autori štátneho znaku nemajú dnes na svojich kontách tučné sumy.

„Autorských práv sme sa nikdy nevzdali, naopak, obidvaja sme sa hrdo vždy hlásili k autor­stvu. Vzdali sme sa však honoráru, vtedy sme cítili, že je to tak správne. V Národnej rade SR sme k tomu podpísali aj vyhlásenie, ktoré bolo publikované v tlači. Je pravda, že dnes som mohol byť milionár, nemyslím však na to.

Z času na čas mi to pripomenú moji známi, dokonca sa mi ujde aj nelichotivé označenie, aký som ja len hlupák. Štátny znak je dnes na všetkých štátnych inštitúciách, na obecných úradoch, školách, nachádza na evidenčných číslach áut, na minciach... Predstavte si, že by sme odvšadiaľ dostali iba stotinu centu.

Čo sa týka našej národnej hrdosti, nedá sa to zovšeobecňovať. Pravdou však je, že sme dlho nemali vlastný štát, preto možno tá absencia národnej hrdos­ti. Nemáme korunovačné klenoty ako iné štáty.

Preto, keď sa slávnostne prijímala Ústava SR, zrodil sa nápad, aby sme mali heraldické štátne klenoty, ako napríklad skvostný štátny znak v heraldických farbách, štátne pečatidlo či historickú zástavu, ktoré sú spolu s Ústavou SR vystavené v priestoroch Národnej rady SR.

Každý národ potrebuje mať viditeľné atribúty štátnosti, ktoré pokladá za najcennejšie. Aj u nás sa teda musela niekde a niekedy takáto tradícia zrodiť.“

Vzápätí spomína na časy, keď sa naša krajina mala stať členom Európskej únie. Náš štátny znak na evidenčných číslach motorových vozidiel mal nahradiť samotný európsky symbol. Ľudia však boli proti zmene, a tak máme dnes na tabuľkách znak Európskej únie, ale aj výrazný štátny znak Slovenskej republiky.

Pri slávnostných príležitostiach si Ladislav Vrtel oblieka tento výnimočný kostým. 7 fotografií v galérii Pri slávnostných príležitostiach si Ladislav Vrtel oblieka tento výnimočný kostým. Zdroj: Matej Kalina

Mladší a radikálnejší

S Ladislavom Vrtelom sa stretávame krátko predtým, ako do praxe vstúpi novela zákona o štátnom znaku. Znamená intenzívnejšiu právnu ochranu. Ministerstvo vnútra SR bude môcť prísnejšie sankcionovať tých, ktorí hanobia či znevažujú znaky štátnej symboliky.

Odborné stanoviská v takýchto prípadoch vydáva heraldická komisia. Predsedom je práve Ladislav Vrtel, jej členovia sú jednak skúsení univerzitní profesori, ale aj zástupcovia mladšej generácie.

Napríklad Lenka Pavlíková (36) je povolaním riaditeľkou Štátneho archívu v Bratislave. Netají, že v prípade ochrany štátneho znaku, podobne ako ostatní mladší členovia heraldickej komisie, je zástankyňou radikálnejších riešení.

„Štátny znak treba ako národný symbol jednoznačne tvrdo chrániť. Napríklad Slovenský zväz ľadového hokeja. Keby si toto dovolili urobiť hokejisti v inej krajine, nehrali by v reprezentácii. Náš hokejový zväz sa však tváril, že je všetko v poriadku.“

Na jeseň totiž naši hokejisti predstavili svoje nové logo na dresoch. V štátnom znaku nahradili trojvršie troma hokejkami. Proti tomu sa však ohradili viacerí politici i známe tváre. O zmodernizovanom logu sa hovorilo ako o dehones­tácii štátneho symbolu a porušení sponzorskej zmluvy so štátom. Ministerstvo školstva SR s tým súhlasilo.

„Ak nedôjde k náprave daného stavu, rezort školstva môže pristúpiť ku kráteniu príspevku uznaného športu,“ upozornil tlačový odbor. Hokejisti mohli prísť o dotáciu vo výške takmer 7,3 milióna eur.

„Konanie hokejového zväzu sme vyhodnotili ako znevažovanie štátneho znaku. Nešlo o hanobenie, to by museli štátny znak demonštratívne, úmyselne a verejne poškodiť. Okrem toho, že trojvršie nahradili hokejkami, takéto logo umiestnili tam, kde má byť podľa zákona štátny znak,“ vysvetlil Ladislav Vrtel.

Prezident hokejového zväzu Martin Kohút pre denník Pravda uviedol: „Akceptujeme navrhnuté zmeny, dresy prispôsobíme.“

Logo našich hokejistov vyvolalo nevôľu odborníkov. 7 fotografií v galérii Logo našich hokejistov vyvolalo nevôľu odborníkov. Zdroj: Matej Kalina

Peniaze ako motív

Aktuálne rozhodnutie heraldickej komisie nepoteší Ľudovú stranu Naše Slovensko. Kotlebovci totiž chceli časť štátneho znaku zakomponovať do svojho symbolu a vizuálny návrh evidovať na Úrade priemyselného vlastníctva SR. Predtým však musí odborné stanovisko vydať práve heraldická komisia.

„Nešťastím kotlebovcov je, že siahajú po veciach, ktoré sú už hotové, namiesto toho, aby prišli s vlastným nápadom. V minulosti to bol znak Hlinkovej gardy. Používal sa od roku 1938 a bol účelovo vytvorený podľa vzoru hákového kríža v kruhu – emblému Hitlerovej NSDAP. Rovnoramenný dvojkríž v kruhu jednoznačne plnil funkciu slovenského hákového kríža.

Nedávno si kotlebovci upravili tento znak a do kruhu umiestnili znamenie zo štátneho znaku, a to dvojkríž na trojvrší, ale bez štítu. Nie je to možné, aby takýto symbol patentovali pre politickú stranu ako svoju ochrannú známku. Mohlo by totiž dôjsť k vskutku kurióznej situácii, štát by im musel platiť napríklad honorár za každú dvojeurovku, kde je tiež zobrazený dvojkríž na trojvrší,“ vysvetlil Ladislav Vrtel.

Na štátnom znaku by kdekto chcel urobiť dobrý biznis.

„Niektorí výtvarníci, dizajnéri, grafici sa snažia dohodnúť s inštitúciami, ktoré sú povinné používať štátny znak, aby dostali honorár. Pokúšajú sa urobiť nejaký ‚autorský‘ zásah do štátnej symboliky, zdôvodniť tak svoj tvorivý vklad. Snažia sa dospieť k riešeniu, aby to aj bol, no zároveň aj nebol štátny znak. Podobné to bolo s hokejistami. Heraldická komisia je tu však aj na to, aby takéto nápady niektorých kreatívcov ustrážila,“ dodal Ladislav Vrtel.

Focus Media
VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×