Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Geológ: Nepochybujem, že Napoleonove ženy nosili šperky s opálmi z Dubníka, ten Kleopatrin je len mýtus

15.01.2019 (1/2019) „Drahý opál z baní v Dubníku na severe Slanských vrchov je opradený nielen výnimočnou históriou, ale aj množstvom mýtov, legiend i výmyslov, ktoré nemajú s realitou nič spoločné,“ tvrdí inžinier geológie Peter Semrád (42).
Geológ: Nepochybujem, že Napoleonove ženy nosili šperky s opálmi z Dubníka, ten Kleopatrin je len mýtus
6 fotografií v galérii
Dobývanie po ťažbe opálu v útrobách Libanky.
Autor fotografie: Evín Némethy

Hoci tento Košičan trávi posledné roky viac času v zahraničí ako na Slovensku, každú voľnú chvíľu venuje skúmaniu okolností, ktoré súvisia s ťažbou, slávou i využívaním dubníckeho opálu.

Absolvent Technickej univerzity v Košiciach publikuje výsledky svojich neraz takmer detektívnych pátraní v knihách, zborníkoch a časopisoch doma i v zahraničí. Skrátka výborný, fundovaný spoločník na debatu, pri ktorej sa nemláti prázdna slama.

Už po niekoľkých vetách som zistil, že ste doslova fanatikom do všetkého, čo súvisí s dubníckym opálom. Kedy ste tak prepadli tomuto drahému kameňu?

Už ako žiak základnej školy som sa zúčastňoval na súťaži Poznaj a chráň v odbore geológia, kde sa tiež určovali minerály. To som mal najradšej, pretože som sa cítil ako vo svojej izbe, kde som už ako tínedžer zhromaždil veľkú zbierku minerálov. Samozrejme, že v nej nechýbali ani dubnícke opály.

Ako ste k nim prišli? Na burze, v obchode s nerastmi alebo azda pri tajnej návšteve opálových baní?

Dubník som prvýkrát navštívil začiatkom 90. rokov. Na starých haldách sa mi podarilo vykopať dva milimetre veľký, lepšie povedané, malinký opál. A celoživotná láska k tomuto drahému kameňu bola v tej chvíli spečatená.

Do útrob opálových baní som sa však dostal až o niekoľko rokov neskôr, keď som sa ako gymnazista zúčastnil dvojtýždňového tábora Strom života. Tam kdesi nastal zlom aj v tom, čo budem študovať.

Poďme od vašej pracovnej vizitky k opálu. Kedy sa na svete objavili prvé zmienky o opále?

Presnú odpoveď asi nepozná nikto. Napríklad často pertraktovaná praveká ťažba opálu v Afrike bola vyvrátená. Niektorí historici hľadajú zmienku o tomto drahokame už v Biblii. V knihe Exodus sa na mieste hebrejského slova leshem objavuje v niektorých prekladoch slovo opál. To však neznamená, že slovo leshem aj reálne označovalo tento druh drahého kameňa.

Stretol som sa aj s prácami, ktorých autori vyhlasujú, že drahý opál z lokality, o ktorej hovoríme, poznali a dokonca ťažili už Rimania. Opierajú sa len o opis kameňa opalus z pera Plínia Staršieho, rímskeho spisovateľa, veliteľa rímskej flotily, autora prírodopisnej encyklopédie Naturalis historia.

Ku ktorému predpokladu sa prikláňate vy?

Ja veľmi príbehu s Rimanmi neverím. V Britskom múzeu v Londýne som mal možnosť študovať šperky z obdobia neskorého stredoveku, na ktorých sa vynímali drobné drahé opály. Ďalej by som v čase nešiel, teda určite nie bez spoľahlivých dôkazov. Samozrejme, opály na stredovekých šperkoch nemusia nutne pochádzať z Dubníka. Mineralogických výskytov je totiž v Európe i vo svete viac ako dosť.

Peter Semrád napísal o histórii ťažby opálov v Slanských vrchoch sériu pútavých kníh. 6 fotografií v galérii Peter Semrád napísal o histórii ťažby opálov v Slanských vrchoch sériu pútavých kníh. Zdroj: Peter Ličák

Kedy sa začala písať bohatá a nanajvýš zaujímavá história dobývania opálu na Dubníku?

Treba tu spomenúť dva dekréty cisára Rudolfa II. z prelomu 16. a 17. storočia. Tým z roku 1597 poveril cisár Alberta Magnusa z poľskej Vratislavy hľadať opály a iné drahokamy na území celého Uhorska. Druhým dekrétom z roku 1603 vyzval feudála Štefana Kecera, aby nebránili aktivitám jeho zmocnencov, ktorí ťažili opál na Kecerových pozemkoch.

Dokumentov z rudolfínskej doby je však v Rakúskom štátnom archíve vo Viedni viac. V jednom, u nás donedávna neznámom, sa píše, že prvý opál objavil štajger v roku 1523.

Kto sa z vtedajšieho vedeckého sveta ako prvý venoval špeciálne opálom z Dubníka?

Bol to lekár a kurátor cisára Rudolfa II. Anselmus Boëtius de Boodt, ktorý vo svojom diele Gemmarum et lapidum historia vôbec ako prvý uvádza medzi lokalitami výskytu opálu Uhorsko. Dovtedy sa pretláčala do popredia pod vplyvom práce Plínia India.

Opálové baníctvo nadobudlo permanentný charakter až v závere 18. storočia a práve vtedy vznikli aj ďalšie významné vedecko-historické príspevky o dubníckych drahokamoch. Ich autormi boli Krištof Delius, Ján Fichtel a Anton Ruprecht. Čo meno, to osobnosť v oblasti geovied a montanistiky.

Prečo sa opálom z Dubníka dáva prívlastok drahý?

Akýkoľvek opál, ktorý má farbohru, je drahý. Je to jednoducho úzus mineralógov a klenotníkov. Slovo drahý označuje ušľachtilosť minerálu, ale nie každý opál musí byť drahý, pokiaľ ide o jeho predajnú cenu. Všetky ostatné opály bez farbohry sú opály obyčajné.

Kto ťažil opály v najznámejších baniach Libanka či Šimonka? Bola to monarchia alebo boli bane v súkromných rukách?

V časoch Rudolfa II. boli opálonosné pozemky v rukách feudálneho rodu Kecerovcov. Po potlačení jedného z početných stavovských povstaní sa v roku 1687 dostalo územie ukrývajúce drahokamy do rúk štátu. Ale väčšinu drahých opálov vyťažili a na bohatstvo premenili v 19. storočí súkromní ťažiari. Štát radšej stavil na istotu.

Počnúc rokom 1896 podnikal sám, ale bolo to skôr trápenie. Po 1. svetovej vojne pripadli bane Československej republike. Lenže jej politickí predstavitelia nedokázali baniam vdýchnuť nový život, a tak v Dubníku ťažba opálu v roku 1922 nadobro skončila.

Ktorú dobu možno v dubníckych opálových baniach považovať za ich zlatú éru?

Sú to roky 1850 – 1890. V roku 1845 vstúpila do banského podnikania rodina Gold­- ­­schmidt­ov­cov, ale rozbeh ich aktivít spomalila séria revolúcií v Európe. Potom už im nič nebránilo v tom, aby pokračovali v budovaní dômyselného podnikateľského systému, v ktorom kontrolovali každý krok dubníckych drahokamov od ich vyťaženia, cez spracovanie a osadenie do šperkov, až po ich predaj zákazníkovi.

V roku 1880 vystriedali Goldschmidtovcov Jozef Bánó a rodina Eggerovcov. Zlatú éru priam symbolicky zakončil v roku 1889 nález 200 kilogramov ťažkého opálového hniezda. Potom to už išlo dolu vodou.

Dubnícky drahý opál s materskou horninou - andezitom. 6 fotografií v galérii Dubnícky drahý opál s materskou horninou - andezitom. Zdroj: Shutterstock

Čo ukončilo dominanciu dubníckeho drahého opálu na svetových trhoch? Lebo so začiatkom 20. storočia prišli roky, keď sa o našom opále takmer nevedelo.

V roku 1896 na žiadosť Eggerovcov prevzal bane štát. Hoci v menších objemoch, ťažba pokračovala ďalej. Lenže uhorský erár bol v speňažovaní produkcie mimoriadne ťarbavý, takmer všetok vyťažený opál skončil namiesto trhu v budapeštianskych trezoroch.

K strate líderstva opálov z Dubníka by bolo došlo časom tak či onak. Pomyselné žezlo postupne preberali austrálske opály. Tie prichádzali na trh v takej udivujúcej rôznorodosti, že dlhý čas existovalo podozrenie, že to nie je čisto prírodný, ale umelo modifikovaný materiál.

Do objavenia mimoriadne bohatých opálových ložísk v Etiópii pred desiatimi rokmi bola Austrália prakticky jediným významným producentom a dodávateľom prírodného drahého opálu na svetové trhy drahokamov.

Hovoríte o prírodnom opále, znamená to teda, že existuje aj opál neprírodný, umelý?

Z klenotníckeho hľadiska je prírodný opál definovaný tým, že vznikol v prírode, bez zásahu človeka. Na zmene jeho pôvodného stavu sa akceptujú len spracovateľské úkony tvarovania – rezanie, brúsenie, leštenie, vŕtanie, tromlovanie a glyptika.

Okrem originálu sa v klenotníckom priemysle uplatňujú aj umelo zafarbené opály a takzvané dublety a triplety. Vyrábajú sa tiež syntetické opály, keď sa v laboratóriách umelo navodzujú podmienky na ich vznik. Najzákernejším sokom prírodného opálu sú jeho imitácie na báze skla alebo plastu.

V jednej z vašich kníh som sa stretol aj s nezvyčajným pojmom drahoopálové zvláštnosti. O čo vlastne ide?

Sú to unikáty, ktoré by nemali skončiť pod brusičským „nožom“. Patria sem opálové fosílie, opálové pseudomorfózy a XL opály. Pri fosíliách nahrádza opálová hmota časť, či dokonca celé telo živočícha alebo rastliny, pri pseudomorfózach preberá tvar pôvodného minerálu.

Rajom týchto nálezov je Austrália, pretože opály tam vznikali v prostredí, ktoré bolo v druhohorách morom. V Dubníku by sme ich hľadali márne. Naša lokalita sa môže pýšiť aspoň opálmi XL formátu. Ten najväčší je v Prírodovedno-historickom múzeu vo Viedni, váži 594 gramov, jeho vedecká a historická hodnota je nevyčísliteľná.

Ktoré opály sú na svetových trhoch najvyššie cenené?

Čím viac sa odtieň opálu blíži k tmavým farbám, tým viac sa jeho farbohra stáva pre oko atraktívnejšou. Preto sú najžiadanejšie aj najdrahšie čierne opály. Pokiaľ ide o odtieň opálov z Dubníka, je to, žiaľ, typová lokalita svetlých opálov. Vzácne sa tam však vyskytli aj tmavé, či dokonca čierne opály. Tieto bizarnosti možno vidieť v spomínanom viedenskom múzeu, aj v Múzeu Viktórie a Alberta v Londýne.

Zohráva pri cene opálu úlohu aj to, či bol vyťažený v Dubníku, v Austrálii alebo v Etiópii?

Väčšina ľudí kupuje opálové šperky preto, že podľahnú „aure“ farbohry. Len málokto sa zaujíma aj o to, odkiaľ opál pochádza. Pritom pôvod opálu nie je len zberateľskou a vedeckou záležitosťou, ale aj komerčnou.

Kedysi ponúkali obchodníci na predaj výlučne orientálny opál. Išlo však s veľkou pravdepodobnosťou o drahý opál z Dubníka. Zo strany dílerov s drahými kameňmi to bola len veľmi dobre premyslená stratégia predaja v mene vyššieho zisku. Kedysi totiž platilo, že všetko vzácne a kvalitné pochádza z Orientu.

Staré opálové bane s ľadovou výzdobou. 6 fotografií v galérii Staré opálové bane s ľadovou výzdobou. Zdroj: Peter Semrád

Uplatňujú sa takéto nečestné praktiky aj dnes?

Bohužiaľ áno. Napríklad svetlé opály z etiópskej lokality pri dedine Wegel Tena, takzvané hydrofány, ktoré sú značne pórovité, sa umelo farbia a predávajú ako pravé čierne opály z austrálskeho Lightning Ridge.

Odborník na to neskočí, bežný zákazník často naletí. Treba skrátka nakupovať u renomovaných dílerov a v renomovaných klenotníctvach, sledovať referencie a podľa možnosti si pri kúpe žiadať certifikát.

V literatúre sa spomínajú šperky s opálmi, ktoré nosili dve manželky Napoleona Bonaparta – je možné, že to boli opály z Dubníka?

V prípade cisárových manželiek Jozefíny de Beauharnais i Márie Lujzy Habsbursko-lotrinskej by som ja osobne nepochyboval o tom, že ich šperky zdobili drahokamy z Dubníka. Vzhľadom na obdobie ich vzniku, množstvo a kvalitu použitých opálov iná lokalita ani neprichádza do úvahy.

Milovníkom pestrofarebných opálov bol aj Albert Sasko-koburgsko-gothajský, drahokamy na jeho rádových odznakoch budú zrejme tiež z Dubníka. Šperky s opálmi nosili aj jeho manželka i dcéry a nie je tajomstvom, že niektoré navrhoval sám princ.

Albert zomrel v roku 1861, teda založenia austrálskeho opálového priemyslu sa nedožil. Viktória áno, dokonca mu bola nápomocná. To je už však iný príbeh.

Vraj diadém s dubníckym opálom rada nosila aj egyptská kráľovná Kleopatra...

To je mýtus. Tak ako je mýtom to, že v Dubníku ťažili opály Rimania. Je to výmysel, rímske légie nikdy v tomto kraji neboli. Keď dochádzajú fakty, nastupuje fantázia. Na výnimočnosti tohto drahokamu to však vôbec neuberá.

VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×