Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Odchod zo scény? Najznámejšia svokra Gizka Oňová nechce dopadnúť ako niektorí kolegovia

14.01.2019 (1/2019) Pred desiatimi rokmi by speváčka Gizka Oňová (70) neverila, že bude súčasťou televíznych projektov, bude mať kalendár plný vystúpení a tešiť sa priazni mladých ľudí.
Odchod zo scény? Najznámejšia svokra Gizka Oňová nechce dopadnúť ako niektorí kolegovia
6 fotografií v galérii
Gizka strávila tohtoročné sviatky s dcérou a vnúčatami v Cardiffe.
Autor fotografie: Miro Miklas

Prednedávnom ste oslávili krásne životné jubileum. Na svoj vek nielenže nevyzeráte, ale navyše ešte ľuďom rozdávate energiu a radosť, čo je neuveriteľné.

Áno, je to dar, ktorý som v sebe objavila. V minulosti to však nebolo tak naplno využité ako teraz. Vďaka televízii a relácii Svokra som sa stala populárnou medzi ľuďmi. Musím priznať, že niekedy až žasnem a zároveň som šťastná a vďačná za priazeň mladých ľudí. Celý projekt som vyrábala v spoločnosti mladých a ťažko sa mi to hodnotí. Že by som omladla? Skôr by som povedala, že som si poupravovala optiku na dnešný svet.

Moje rovesníčky sa často nestretávajú s mladými, ani s nimi nekomunikujú, nepoznajú ich problémy, pohľad na život, ich túžby. Ja si to teraz dávam dokopy s tými mojimi. Nie vo všetkom spolu ladíme, samozrejme, že neladíme, lebo som takmer 50 rokov žila v úplnom inom svete, v inom režime. Uvedomujem si však, že v dnešnom technickom a technologickom svete už mo­jim deťom a vnúčatám v niektorých veciach nemôžem poradiť.

Práve preto som napríklad aj pri Svokre neriešila problémy v rodinách celkom podľa seba. Vždy som sa pýtala na názor kameramana, redaktora, zvukára, pretože sa riešili problémy ich rovesníkov. Následne tam nastal kompromis v tom, že som si niečo presadila ja a niečo zas oni.

Napriek generačným rozdielom však tvrdím, že sú veci nemenné, ktoré by mali prežiť v akejkoľvek spoločnosti, v akomkoľvek zriadení, a to je úcta, pokora, čestnosť, dochvíľnosť... Zároveň sú to slová ako ďakujem, odpusť, ľúbim ťa. Toto robí človeka človekom. Žiaľbohu, v slovnej zásobe mladých toto často chýba. Dokonca chýba aj obyčajný dotyk.

Ak by ste s odstupom času navštívili rodiny, ktorých problémy ste riešili v relácii Svokra, myslíte si, že tam k skutočným, trvalým zmenám naozaj došlo?

Ak by som ich mala hodnotiť teraz, asi by som si nedala medailu. Myslím, že 80 percent ľudí sa vrátilo do starých koľají. Odvykli si od roboty, radšej sa budú skromnejšie stravovať, ako pracovať. Radšej natŕčať ruku a brať, ako urobiť niečo pre to, aby sa mali lepšie.

Ak máte tento pocit, prečo ste v relácii pokračovali ďalej?

Robila som to skoro 5 rokov a mala som spätnú väzbu od divákov, ktorí svoj príbeh síce nezverejnili, ale našli sa v konkrétnych príbehoch. Podľa mojich návodov, pokynov som v týchto ľuďoch vzbudila túžbu po zmene a práve takí to dokázali. Nepotrebovali sa so mnou fyzicky stretnúť, ale dokázali byť voči sebe úprimní a dohodnúť sa na zmene. Práve toto mi získalo obrovskú popularitu, hoci slovo popularita nemám rada.

Som z toho hotová, keď ma 16- alebo 17-ročný mladý človek príde vyobjímať. Vtedy si v duchu poviem: Bože, ako som toto dokázala? Ako sa toto stalo? Nerobila som to náročky, nič som nespravila pre to, aby som dávala rozhovory, niekde vystupovala. Nikde som sa neponúkala... Toto bol zrejme boží zámer, že si ma v Markíze vybrali ako vhodnú svokru.

Kvôli divadlu si nechala narásť dlhšie vlasy. 6 fotografií v galérii Kvôli divadlu si nechala narásť dlhšie vlasy. Zdroj: Miro Miklas

Vrátim sa ešte späť k vašim nedávnym narodeninám. Čo robíte, že stále dobre vyzeráte a ste v dobrej kondícii?

Pomôžem si spomínanou reláciou Svokra. V čase, keď som ju začínala točiť, mala som ešte oboch žijúcich rodičov. Práve preto som si svoj vek neuvedomovala. Bola som stále dieťa svojich rodičov. Viete, môžete mať akýkoľvek vek, ale keď vidíte mamu, otca, tak si poviete, že ste stále v dobrom veku (smiech). Teraz si zrazu uvedomujem, že som v rodine síce najstaršia, ale vďaka priazni mladých si svoj vek nepripúšťam.

Zdravíčko mi celkom dobre slúži, aj preto sa snažím robiť všetko, čo sa dá. Som taká turistka, rada sa prechádzam, som v pohybe. Rada robím bežné práce, relaxujem pri varení, pečení. Na mojom veku sa mi navyše páči to, že robím prácu, ktorá mi svedčí. Neberiem ponuky, v ktorých by som sa necítila dobre.

Svedčí mi hrať v divadelnej hre Klimaktérium, spievať staré, slovenské evergreeny. Tie starším ľuďom automaticky pripomenú ich mladosť. Nespievam totiž nové skladby, ale staré zaváňajúce naftalínom (smiech).

Na ne sa však chytajú aj mladí, pretože môj manžel – hudobník a výborný aranžér – mi pesničky oblieka do nového šatu. Vďaka tomu sú potom skonzumovateľné tak pre mladých, ako aj pre starších. Odpoveď na vašu otázku je, že ma baví to, čo robím.

Myslím, že to platí aj o iných oblastiach, v ktorých sa ľudia vracajú k tomu starému, kvalitnému. Dnešná hudba sa v mnohých prípadoch počúva naozaj ťažko.

Áno, máte pravdu. Okrem toho, v sedemdesiatke spievam naživo. Hanbila by som sa spievať na plejbek. Samozrejme, rozsah mi za tie roky padol o jeden celý tón, čo je v speve naozaj veľa, ale manžel mi piesne vždy upraví tak, aby som ich spievala naživo.

Keby som však videla, že už neviem dať zo seba taký výkon a pozitívnu energiu, keď budem cítiť, že to skrátka nie je ono, tak s tým prestanem. Bola by som veľmi rada, keby sa mi podarilo odísť v správny čas. Nechcem sa urputne držať javiska ako niektorí kolegovia.

Práve preto si pozorne všímam reakcie divákov a vidím, či som na správnom mieste a či podávam dobrý výkon. Ak mi už táto práca nebude svedčať, tak to nechám a budem hrať už len divadlo. Nie som ochotná otvárať ústa na nahratú pesničku, ktorú som naspievala pred dvadsiatimi rokmi. Sú však takí, ktorí toto naozaj robia. Pýtam sa, to divákom naozaj stačí takýto podfuk?

Ste vychýrená kuchárka, predpokladám, že oslava jubilea bola veľkolepá.

Nechcela som robiť veľkú oslavu. Niekedy sa ľudia, s ktorými žijete, priatelia, spolupracovníci, nedajú zlúčiť do jednej spoločnosti, práve preto som oslavovala na etapy. Mala som rodinnú oslavu so štyridsiatimi ľuďmi.

Bola to najužšia možná rodina a dopadlo to úžasne. Mali sme jedného hudobníka, ktorý nás zabával a ktorého milujeme. Bola to viacjazyčná, teda slovensko-nemecko-maďarská spoločnosť. To sú jazyky, ktoré som dostala do základnej výbavy ešte ako dieťa.

Moja dcéra je vydatá za Švéda, ten však hovorí výborne po anglicky a celkom dobre po nemecky. Celá zábava bola teda trojjazyčná a aj môj príhovor bol taký. S druhou dcérou sme si dali veľmi záležať na zasadacom poriadku, ten sa totiž nesmie podceniť. Dlho sme nad ním maturovali a dobre sme zmaturovali. Oslava dopadla na výbornú.

Oslavovala som tiež v divadle, čo bolo veľkolepé. Blahoželal mi aj pán režisér verejne po predstavení. S kolegyňami sme si urobili malinké posedenie a keď budeme na zájazde, tak ešte určite niečo zorganizujeme.

Z televízie zas zorganizoval posedenie môj obľúbený kameraman Vlado Chudý s manželkou. Majú krásny byt a pod zámienkou, aby som sa s ich novým príbytkom zoznámila, poprosili ma, aby som im niečo navarila. Pre mňa to nie je záťaž, tak som urobila rezne, šalát, studené misy. Prišla som k nim na návštevu a večer okolo desiatej za účasti asi dvadsiatich hostí zhasli svetlá a všetci prítomní mi zaspievali Happy Birthday.

S manželom Jurajom Oňom vystupujú spolu dva roky. Gizka si ich spoluprácu nevie vynachváliť, Juraj ju pozná lepšie než ktokoľvek iný. 6 fotografií v galérii S manželom Jurajom Oňom vystupujú spolu dva roky. Gizka si ich spoluprácu nevie vynachváliť, Juraj ju pozná lepšie než ktokoľvek iný. Zdroj: Miro Miklas

Od septembra účinkujete v divadelnej hre Klimaktérium. Čím vás táto ponuka oslovila?

V lete som mala menší problém s kolenom, podstúpila som operáciu menisku a od práce som si dala trošku pauzu. Vtedy prišla ponuka od pána režiséra Sveťa Sprušanského.

Bola som poctená, o to viac, keď som sa dozvedela, kto všetko bude v hre Klimaktérium účinkovať. Sú to totiž veľké profíčky, skvelé herečky. Ja nie som vyštudovaná herečka, som speváčka a flautistka. Mám však za sebou 16 rokov v muzikáli Mníšky, preto môžem povedať, že nie som začiatočník.

Úlohu Žofie som zobrala na základe scenára. Prečítala som si ho a zistila, že ide o ženu, ako som ja. Je v zrelom veku, klimaktérium má, tak ako v mojom prípade, za sebou, no stretáva sa s priateľkami, ktoré to majú pred sebou a ťažko to prežívajú. Som rada, že som zainvestovala svoj čas a hru naštudovala. Myslím, že som urobila najlepšie, čo som v tomto veku mohla. Táto hra mi pasuje a hodím sa tam.

Ide o dosť kontroverznú tému, o ktorej sa v spoločnosti málo hovorí.

Táto téma je nielen u nás, ale aj vo svete, tabuizovaná. Ľudia o tom nehovoria, aj keď je to normálny stav, ktorý neobíde žiadnu z nás. Je pravda, že hormóny urobia obrovský zásah do ženského správania. Ak táto žena nehovorí s partnerom, môže to narobiť v rodine šarapatu. Muž nechápe, prečo je zrazu jeho polovička iná, nemá o niektoré veci záujem, uzavrie sa do seba...

Vďaka tejto hre veľmi vtipným, elegantným spôsobom nabádame ženy, ktorých sa to týka, aby o tom hovorili. Aj manželia týchto žien budú totiž potrebovať toleranciu, keď nastúpi andropauza. Ide o hysterický záchvat, ktorý chytá mužov tesne pred „záverečnou“.

Pre toto sa často rozpadávajú dlhoročné vzťahy. Muž totiž niekde naberie druhý dych a myslí si, že mu to vydrží do sto rokov. Vtedy takí muži často opúšťajú rodinné hniezdo, ktoré s manželkou dlhé roky budovali. Je to naozaj vážna téma, ale my ju podávame veľmi komicky.

Zmenili ste imidž, čo je za tým?

Divadlo a náhoda. Moja nevesta je kaderníčka a navrhla mi, či by som si s pribúdajúcim vekom nedala trošku zosvetliť vlasy. Potom ma pán doktor Veselý zbavil okuliarov. Šestky dioptrie išli do koša a zrejme aj to robí svoje. Ťažko som sa ich však vzdávala. Mala som pocit, že ma obliekajú. Nosila som rôzne okuliare, rôzne farby, tvary, mala som ich rada.

Teraz prišlo divadlo. Pán režisér mi navrhol, že ako najstaršia by som mala mať na hlave drdol. Lenže ako pripnete drdol ku krátkym vlasom? Tak som si ich nechala trošku podrásť. Väčšinou starším ženám pridávajú dlhšie vlasy na veku. Ja, naopak, zisťujem, že mi to ide, takže som so zmenou spokojná.

Tesne pred koncom roka zvyknú ľudia bilancovať a dávať si rôzne predsavzatia. Ste aj vy tento typ?

December so sebou prináša atmosféru bilancovania. Malo by sa to robiť v pokoji, pri zapálenej sviečke s čajom alebo kávičkou v ruke. Nie je na škodu zamyslieť sa nad tým, o čo tu na tomto svete vlastne ide, porozprávať sa sám so sebou.

Nie je zlé dať si do nového roka predsavzatia, lebo aj keby sme dodržali aspoň polovicu z nich, je skvelé, že sme život posunuli smerom k lepšiemu. Aj ja si dávam predsavzatia. Napríklad večer po divadle už nechcem jesť.

V sedemdesiatke je veľa vecí o návykoch. Vždy ráno, dokonca aj keď som v hoteli, hodím si na zem deku a urobím malú zostavu cvikov. Popreťahujem sa. Nie je to vážny telocvik, ale koľko ľudí toto úplne zanedbáva? Keď chcem fungovať, viem, že sa musím hýbať a tiež dodržiavať pitný režim. To sú veci, ktoré mám zautomatizované a nemusím na ne myslieť.

Na čo však musím myslieť, je jedlo po divadle. Pred divadlom nemôžem jesť, s plným žalúdkom by sa mi nehralo dobre a keď prídem večer domov, som neskutočne hladná. Vtedy si poviem: „Bože, kilo sem, kilo tam, ja sa najem (smiech).“ Ale váhu si držím už dlhší čas a chcem pri tom aj ostať. Nie som ultra štíhla, ale naučila som sa s touto váhou žiť. Na toto si preto musím dávať pozor.

Aj prednedávnom som prišla domov z Klimaktéria, dostala som do daru od režiséra veľký kôš klobás. Odkrojila som si 12 centimetrov, a to už bolo pred polnocou (smiech). Tak som ostala dlhšie hore, dala som si ešte čaj a potom som spokojne zaspala.

V hre režiséra Sveťa Sprušanského Klimaktérium sa cíti ako ryba vo vode. 6 fotografií v galérii V hre režiséra Sveťa Sprušanského Klimaktérium sa cíti ako ryba vo vode. Zdroj: Miro Miklas

Na začiatku sme spomínali generačné rozdiely a to, že mladší a starší sa často nechápu. Ako z toho von? Čo by ste poradili jednej a druhej generácii?

Starší vychádzajú z modelu, keď ešte boli mladí. Automaticky sme cítili, že každý týždeň treba navštíviť starých rodičov, v prípade, že sme nežili spolu. Malo by to fungovať aj dnes, ale starí by si mali uvedomiť, že vy mladí to nemáte ľahké. Veľa pracujete. Už dávno vyšlo z módy, že pracovný čas má 8 hodín. Do tohto času sa kedysi zmestil aj spoločenský život, aj návšteva starších. Dnes je doba iná. Ako z tej šlamastiky von?

Ako?

Najskôr poradím mladým: Uvedomte si jednu vec. Rodič, starý rodič už od vás nechce hmatateľné dary, starý človek je najviac šťastný, keď mu venujete čas a záujem. Keď to inak nejde, tak aspoň telefonát, ale osobné stretnutie je lepšie.

Treba si povedať, že mám pol hodinu čas a budem počúvať. Aj ten starý človek sa chce vyrozprávať. Naozaj vie veľmi potešiť návšteva vnuka, vnučky, dieťaťa, hovorím to z vlastnej skúsenosti. Venujte starším čas, vypočujte si ich, dotknite sa ich. Je pekné sa aspoň z času na čas poďakovať za výchovu, starostlivosť...

Vám starším zas radím, keď túžite vidieť deti a ony nechodia, vnúčatá a ony nechodia, vyberte sa za nimi vy. Buďte však opatrní, aby ste neprišli nevhod, nezdržte sa pridlho, ale pripomeňte sa, že ste tu a že ste stále rodičom. Alebo napíšte list, aj keď to už vyšlo z módy, skúste to.

Veď je toľko času, čo doma máme. Staršie ženy, čo robíte? Pozeráte seriály. Tak jeden z nich vynechajte. Radšej si sadnite, napíšte list a pripomeňte sebe aj deťom niektoré krásne momenty. A zároveň sa ich nebojte pochváliť. Toto všetko je ako bumerang. Čo dáme, to sa nám vráti späť.

Keď budete doma zatvrdnuto čakať na deti, ale nič nepoviete, nemôžete chcieť, aby to oni vycítili v tomto dnešnom bláznivom zhone. Niekto si povie, bože, ale toto urobiť je veľmi ťažké. Ja, naopak, hovorím, aké je to jednoduché...

VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×