Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Silvestrovské oslavy sa spájajú s jeho menom. Kto bol 33. pápež a čo má spoločné s bujarými večierkami?

12.01.2019 (1/2019) Mali ste ťažkého Silvestra a ešte ťažší úvod do nového roka? Nuž, pápež svätý Silvester I. určite netušil, že s jeho osobou sa budú spájať takéto bujaré oslavy.
Silvestrovské oslavy sa spájajú s jeho menom. Kto bol 33. pápež a čo má spoločné s bujarými večierkami?
5 fotografií v galérii
Ako pápež Silvester I. (314 – 335) (vľavo) prijíma dar od cisára Konštantína Veľkého (272...
Autor fotografie: Getty Images

Kto bol teda tento 33. pápež katolíckej cirkvi a čo má spoločné s oslavami v posledný deň roka? Odpoveď treba začať hľadať v staroveku. Napriek skutočnosti, že meno tohto Svätého Otca sa v mierne pozmenenej podobe skloňuje v novodobej histórii na konci každého roka, o jeho osobe toho naozaj veľa nevieme.

Minimálne je diskutabilný rok jeho narodenia. Podľa niektorých historických prameňov sa na Petrov stolec posadil v roku 314, keď mal 21 rokov. To by znamenalo, že rok 293 bol zrejme rokom, keď prišiel na tento svet. Iné dokumenty uvádzajú, že to bolo okolo roku 270.

Čo však možno dokázať s istotou, je, že sa narodil v Ríme v kresťanskej rodine, matke Juste a otcovi Rufusovi, ktorý bol kňaz. Malý Silvester vynikal usilovnosťou, zbožnosťou, rád sa učil. Pokrstiť sa dal ako mladík a horlivo sa zúčastňoval na bohoslužbách.

To bolo v čase vlády cisára Diokleciána veľmi nebezpečné. Ten na sklonku svojej moci zbesilo prenasledoval kresťanov, zbavil ich osobnej slobody, mučením ich nútil zriecť sa viery, v niektorých častiach ríše denne popravili od 10 do 100 veriacich, dokonca na jeho príkaz búrali kresťanské kostoly.

Silvester však stál za svojou vierou, za čo sa musel istý čas ukrývať v lesoch neďaleko Ríma. Odtiaľ údajne pochádza jeho meno, ktoré si vybral po zvolení za pápeža. Silvester je z latinského slova silva, čo znamená les, lesný muž.

Jeho zanietenosť pre kresťanskú cirkev si všimol vtedajší pápež svätý Marcelín a prijal ho medzi rímskych duchovných. Neskôr ho sám vysvätil za kňaza.

Sloboda pre veriacich

V duchovnej službe, podobne ako jeho rodičia, bol Silvester nesmierne láskavý, podporoval chudobných, pomáhal prenasledovaným a väzneným kresťanom.

5 fotografií v galérii Zdroj: Getty Images

Na pápežský stolec sa posadil 31. januára 314, jeho pontifikát trval do 31. decembra 335, takmer 22 rokov. Svoje pápežské účinkovanie začínal v čase, keď po Diokleciánovi vládol Rímskej ríši cisár Konštantín Veľký. Tento panovník si k titulu svetského vladára pridal označenie najvyšší kňaz. V listoch sa podpisoval ako biskup, zvolával synody (biskupské snemy) a zúčastňoval sa na nich.

Napriek jeho silnému egu mu však treba pripísať k dobru, že jeho nástupom na cisársky trón prestalo prenasledovanie kresťanov. Konštantín Veľký vydal v Miláne v roku 313 zákon známy ako Milánsky edikt, vďaka ktorému získali kresťania náboženskú slobodu, a vrátil im zhabané majetky.

Pápež Silvester I. mohol teda v pokoji a slobodne venovať svoj um a sily na rozvoj cirkvi a kresťanského náboženstva. Bohoslužby sa už nekonali tajne v katakombách, kňazi verejne hlásali učenie Ježiša Krista a slávnostne udeľovali sviatosti. Na pohľad idyla, no pápež musel vynaložiť veľa odvahy a múdrosti, aby sa cirkev nedostala pod nadvládu ríše, ale uchránila si svoju vnútornú slobodu.

Ego Konštantína Veľkého bolo naozaj veľké. S diplomaciou i pokorou pápež Silvester I. dosiahol tiež, že cisár začal stavať kresťanské chrámy a baziliky. A nebol by to cisár, aby netrval na luxuse a nádhernej výzdobe Božích stánkov. Tak vznikla Bazilika svätého Jána Krstiteľa, svätého Petra, svätého Pavla a svätého Vavrinca.

Bazilika svätého Jána Krstiteľa sa zachovala podnes, je sídlom rímskeho biskupa, teda pápeža, a označuje sa ako prvý a najvýznamnejší zo všetkých kresťanských chrámov. Hoci iniciátorom a donátorom týchto stavieb bol najmä cisár, zásluhu na ich uskutočnení mal aj Silvester I.

Okrem toho upravil bohoslužby a vydal mnoho liturgických nariadení. Dal zostaviť prvý zoznam kresťanských mučeníkov, určil presné stupne svätenia kňazov, pripisuje sa mu aj vznik rímskej speváckej školy a slávenie nedele ako Deň Pána – deň pracovného pokoja. Na jeho popud sa oltáre namiesto z dreva začali stavať z kameňa, neboli pokryté hodvábom, ale iba plátnom.

Jedným slovom, tento charizmatický Boží zástupca na zemi pozdvihol úroveň kresťanstva, pričinil sa o jeho rozkvet, trvale usporiadal cirkevnú správu a pohanský Rím sa premenil na kresťanský.

Socha rímskeho cisára Konštantína Veľkého. 5 fotografií v galérii Socha rímskeho cisára Konštantína Veľkého. Zdroj: Shutterstock

Legendy a pravda

Pokojný a rozvážny Silvester I. stál v úzadí a nechal vyniknúť energického Konštantína Veľkého. Preto ho v historických dokumentoch zatienila osobnosť cisára, dôsledkom čoho vzniklo okolo pápeža a jeho činnosti toľko legiend, že je ťažké v nich nájsť historickú pravdu.

Jedna z nich hovorí o tom, ako Silvester I. vyliečil Konštantína Veľkého z malomocenstva. Keď sa po jednej z vojenských výprav cisár vrátil do Ríma, cítil sa veľmi zle a na tele mal množstvo vyrážok. Chcel sa liečiť, tak ako to bolo v tých časoch bežné, krvou malých detí. Sluhovia pochytali mnoho detí, mali ich zabiť a cisárovi pripraviť krvavý kúpeľ.

Na panovníka však zapôsobil plač matiek a deti im vrátil. V noci sa mu vo sne zjavili svätí Peter a Pavol, pochválili cisára, že neprelial nevinnú krv, a odporučili mu, aby sa obrátil na pápeža, ktorý ho určite vylieči. Silvester I. vrúcnou modlitbou podľa legendy naozaj vyliečil Konštantína Veľkého z malomocenstva.

Nie je však pravda, že ho zároveň pokrstil. Podľa historika Eusebia sa dal cisár pokrstiť až pred svojou smrťou, aby jeho duša našla pokoj a spásu.

Nekrstil ho však Silvester I., ten odišiel na večnosť dva roky pred cisárom 31. decembra 335. Je pochovaný v Ríme, najprv v katakombách svätej Priscily, ale v polovici 8. storočia dal pápež Pavol I. preniesť jeho pozostatky do chrámu San Silvestro.

Cirkev si nesmierne vážila všetky skutky, ktorými pápež Silvester I. pozdvihol a stabilizoval kresťanstvo. Patrí medzi prvých nemučeníkov, ktorým preukazovala liturgickú úctu. Pamiatku svätého Silvestra si pripomínala vždy v deň jeho skonu 31. decembra a jeho meno sa dostalo práve v tento deň aj do kalendára

Potom, keď v 16. storočí začal platiť gregorián­sky kalendár a 31. december sa podľa neho stal posledným dňom roku, prišlo k zaujímavej symbolike. Nielenže sa pripomínala pamiatka pápeža Silvestra I., ale sumarizoval sa i končiaci rok. Takže deň na prelome rokov, venovaný pamiatke pápeža Silvestra I., sa ľudovo nazýva oslava Silvestra – posledného dňa v roku.

Nie je to náhoda, pontifikátom pápeža Silvestra I. sa skončili staré časy, obdobie prenasledovania kresťanov a prišla nová, pokojná éra pre veriacich. Posledný deň v roku symbolizuje takisto rozlúčku so starým a očakávanie príchodu nového, lepšieho roku.

Zmätok v dátumoch

Koniec starého a príchod nového roku sa oslavoval už v roku 2000 pred naším letopočtom v Mezopotámii, v čase jarnej rovnodennosti, okolo 20. marca.

Obyvatelia antického Ríma sa lúčili so starým a vítali nový rok tiež ešte pred naším letopočtom – v roku 156. Bol to jednodňový sviatok 17. decembra. Neskôr oslavy predĺžili do 23. decembra, aj to sa im zrejme málilo, a tak sviatočné dni potiahli až do 30. decembra.

Premena cisára Konštantína Veľkého. 5 fotografií v galérii Premena cisára Konštantína Veľkého. Zdroj: Getty Images

Boli to oslavy hodne bujaré, vo veľkom sa jedlo, pilo, dokonca volili kráľa pijanov. Otroci si na jeden deň vymenili úlohy so svojimi pánmi, ktorí ich obsluhovali. Neviazanosť a hazard dominovali celému sviatočnému obdobiu.

Nielen v starom Ríme neboli presne definované dátumy končiaceho sa a začínajúceho roku. V priebehu storočí v tom bol mierny chaos, tieto dni pripadali na rôzne obdobia: Nový rok oslavovali ľudia 1. marca, 25. marca, na Veľkú noc alebo 25. decembra.

Prvýkrát v tom urobil poriadok Iulius Caesar, ktorý v roku 46 pred naším letopočtom zaviedol juliánsky kalendár. Mal 12 mesiacov, končil sa 31. decembrom a ďalší rok sa začínal 1. januára.

V stredoveku považovali cirkevní hodnostári oslavy odchádzajúceho a prichádzajúceho roku za pohanské, a tak ich pred koncom 6. storočia zrušili.

Konečne poriadok a posledná zmena v kalendári nastali po zavedení gregoriánskeho kalendára v roku 1582. Ten znovu určil ako prvý deň v roku 1. január a posledný deň 31. december. Katolíci ho prijali hneď, evanjelici s ním mali spočiatku problém a trvalo im nejaký čas, kým si ho osvojili.

Podobne to bolo v Spojenom kráľovstve. Tam mu dali zelenú až takmer po 200 rokoch, v roku 1752. Dovtedy Briti a obyvatelia ich kolónií oslavovali Nový rok v marci. Aj dnes sú krajiny, ktoré idú podľa vlastnej časomiery a 1. január pre ne nie je žiadny začiatkom.

Ako na Nový rok...

Silvestrovská noc má aj dnes podľa rôznych veštieb magickú moc. Španieli o polnoci jedia hrozno, ktoré im má zaručiť šťastie, v Rumunsku chodia deti po ulici s čerstvo narodeným jahniatkom a kto ho pohladí, bude mať celý rok šťastie, v Rakúsku lejú olovo a celú noc pretancujú, Bulhari zasa tancom odháňajú upírov.

Aj Slovensko malo a má svoje povery. Vraj čo sa na Silvestra prisní, to sa aj splní. Smeti sa nesmeli pozametať von, ale do kúta, aby sa niekto „nevymietol“, teda nezomrel. Zo Silvestra na Nový rok nemohla v dome visieť bielizeň, pretože ten, kto ju povešal, mohol zomrieť – dokonca sa obesiť.

Bazilika sv. Jána Krstiteľa 5 fotografií v galérii Bazilika sv. Jána Krstiteľa Zdroj: Shutterstock

Do nového roku malo šťastie priniesť prasiatko, takže večera na Silvestra bola takmer taká istá ako na Štedrý deň, len miesto ryby sa jedlo bravčové mäso. Na Nový rok nesmela byť na stole hydina, ktorá lieta, pretože by nielen domácim uletelo šťastie, ale rozletel by sa im aj celý majetok.

Jesť nemohli ani zajaca, aj s ním by ušlo šťastie. Do domu v tento deň nemala vstúpiť ako prvá žena alebo starý muž v kožuchu. To by neveštilo nič dobré na nadchádzajúci rok. Vítaní, naopak, boli malí chlapci a mladí muži, tí znamenali vždy šťastie a požehnanie pre celú chalupu a hospodárstvo.

Ľudia sa snažili nehádať ani neplakať, pretože sa hovorí – ako na Nový rok, tak po celý rok. Ak sa na prahu zjavil niekto cudzí, nesmel prísť s prázdnymi rukami. Vhodné bolo priniesť koláče, prípadne peniaze, aby rodina neutrpela škodu, ale mala hojnosť.

Zabudnúť nemohol ani na vinš: „Vinšujem vám šťastlivý nový rok, že nám Boh dal starý prežiť a nového sa dožiť.“ A v prvý januárový deň bolo dobré mať pri sebe peniaze, pretože potom dotyčnému nebudú chýbať po celý rok.

Focus Media
VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×