Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Bývalý režim mu nedával budúcnosť, dnes je vyhľadávanou chatárskou oblasťou

10.01.2019 (1/2019) Do roku 1989 bol Turček zaradený do zoznamu zánikových obcí. Dnes sa tu nachádza naša najhlbšia vodná nádrž, ktorá priťahuje mnohých návštevníkov. Voda má vplyv aj na zamestnanosť a kvalitu života v obci.
Bývalý režim mu nedával budúcnosť, dnes je vyhľadávanou chatárskou oblasťou
16 fotografií v galérii
Turček
Autor fotografie: Jaroslav Slašťan

Obec vznikla v 14. storočí nemeckou kolonizáciou. Prvá písomná zmienka o Dolnom Turčeku pochádza z roku 1371, predpokladá sa však, že v tom čase už existoval aj Horný Turček. Prevažná väčšina obyvateľov Turčekov bola do roku 1945 nemeckej národnosti a pracovali ako baníci, drevorubači a uhliari.

Koncom 19. storočia v obci postavili dvojgátrovú pílu, ktorá zabezpečovala prácu pre mnohých mužov. Majiteľ píly dal roku 1906 vybudovať lesnú železnicu na zvoz drevnej hmoty. V obciach nastal hospodársky a demografický rozmach. Kým v roku 1869 mali Turčeky spolu 1 145 obyvateľov, o tri desaťročia ich už bolo 1 558.

Po 2. svetovej vojne z Turčekov vysťahovali obyvateľov nemeckej národnosti a do opustených obydlí sa nasťahovali Slováci z časti Oravy, ktorá pripadla Poľsku, a v rámci repatriácie Slováci z Rumunska. Obidva Turčeky sa zlúčili do jednej obce v roku 1951.


Turček

Žilinský kraj, okres Turčianske Teplice

Počet obyvateľov: 602 (289 mužov a 313 žien)

Najstarší obyvateľ: 95 rokov


Biele zlato

Prvý muž obce, Ján Teltsch (38), je starostovským „učňom“. Do funkcie nastúpil len pred pár dňami, po starostke, ktorá viedla obec 28 rokov. Jedno volebné obdobie bol jej zástupcom, od ostatných komunálnych volieb bude obci spolu s nováčikovským poslaneckým zborom šéfovať.

Ján Teltsch nastúpil do funkcie starostu obce len pred pár dňami. 16 fotografií v galérii Ján Teltsch nastúpil do funkcie starostu obce len pred pár dňami. Zdroj: Jaroslav Slašťan

„Budem sa zaujímať o rozvoj obce, nové komunikácie, čerpanie eurofondov, zveľadenie objektov, ktoré sú v obci schátrané. Mám aj víziu vytvorenia obecných nájomných bytov či obecnej eseročky. Teší ma, že je v obci dosť chatárov, ktorí sú tu vítaní.

V ostatných rokoch sa tu predalo niekoľko starších nehnuteľností, ktoré si našli nových majiteľov a po rekonštrukcii budú slúžiť ako chalupy. Aj obec predala pozemky, na ktorých by časom mohli vyrásť nové nehnuteľnosti. Toto je cesta, ktorú chcem raziť,“ hovorí o svojich plánoch sympatický starosta.

Pracovné príležitosti okrem samotnej obce ponúka vodárenská nádrž Turček, úpravňa vody, miestna lesná správa a bryndziareň Agrotrade. Anna Ulbrichtová (49) pracuje na miestnom obecnom úrade ako matrikárka a administratívna pracovníčka, ktorá má na starosti aj obecnú knižnicu. Tá sídli v budove obecného úradu, tvorí ju miestnosť s precízne uloženým knižným fondom.

„Tieto knihy sú novinky, ešte sme ich nezaradili do fondu, aby boli čitateľom na očiach,“ hovorí a ukazuje na asi 30 kníh.

„Problémy s návštevnosťou knižnice sa začali po zavedení internetu do obce, predtým, keď potrebovali do školy napísať nejakú prácu, prišli a vyhľadali si informácie v knihách. Dnes už záujem nemajú, všetko nájdu z domu na internete.

Hoci sme obec so 600 obyvateľmi, máme len piatich čitateľov, dôchodcov, napriek tomu, že sme zrušili registračný poplatok, neobmedzujeme počet výpožičiek, platby za neskoré vrátenie kníh nevyberáme. Len aby sme prilákali, udržali si a získali čitateľov.“

Kostol „viacerých obcí“ stojaci v opevnenom areáli v kopcoch nad obcou slúžil veriacim šiestich obcí. 16 fotografií v galérii Kostol „viacerých obcí“ stojaci v opevnenom areáli v kopcoch nad obcou slúžil veriacim šiestich obcí. Zdroj: Jaroslav Slašťan

Z obce pochádza spisovateľ Andreas Pittner, narodila sa tu učiteľka Vilma Herchlová. Neskôr pôsobila v Slovenskej národnej knižnici i ako katalogizátorka v Literárnom archíve Matice slovenskej. Detstvo tu prežila aj ďalšia spisovateľka, Erika Jarkovská, ktorá je známa hlavne ako autorka dobrodružno-romantických príbehov z 19. storočia.

Problémová cesta

Asi tretinu nehnuteľností v Dolnom Turčeku tvoria chaty. Turček je pre výhodnú polohu, okolitú prírodu, blízkosť lyžiarskych zariadení a vychýrených kúpeľov v Turčianskych Tepliciach vyhľadávanou oblasťou. Pavel Spišiak (55) je riaditeľom Súkromného slovanského gymnázia v Bratislave.

O Turčeku sa dozvedel od známych a hneď sa mu tu zapáčilo. Pred pätnástimi rokmi kúpil chatu, zrekonštruoval ju a dnes v nej s rodinou trávi voľné chvíle.

„Hľadali sme miesto, kde by sme si mohli oddýchnuť, športovať a relaxovať. Cesta z Bratislavy trvá okolo dvoch hodín, ale oplatí sa sem cestovať. S manželkou sme si to tu zamilovali, našli priateľov a vždy sa sem tešíme.

Využívame mnoho možností, ktoré poloha obce ponúka, venujeme sa bežeckému i zjazdovému lyžovaniu, neďaleko je rekreačné stredisko Skalka, na druhej strane Valča i kúpeľné mesto Turčianske Teplice.

Veľkým problémom sa však stáva frekventovaná cesta I. triedy 65. Nárast kamiónovej dopravy je tu citeľný, boli síce navrhnuté viaceré riešenia a projekty formou obchvatu, no k realizácii nedochádza a asi tak skoro ani nedôjde. Hoci toto by nebezpečnú situáciu vyriešilo.

Situácia začína byť kritická, vodiči kamiónov často nedodržiavajú rýchlosť a chodia v protismere,“ hodnotí život obce z pohľadu jej stáleho návštevníka Pavel Spišiak.

Až 30 percent nehnuteľností v obci majú vo vlastníctve chatári. 16 fotografií v galérii Až 30 percent nehnuteľností v obci majú vo vlastníctve chatári. Zdroj: Jaroslav Slašťan

Asi trojkilometrový úsek cesty od kostola v Dolnom Turčeku po križovatku na obec Sklené čaká v blízkom čase rekonštrukcia. Tá by mala prebiehať počas dvoch rokov, takže si miestni obyvatelia i chatári od kamiónovej dopravy na chvíľu oddýchnu.

Šachová kráľovná

Anna Hrivnáková (78) je bývalá učiteľka a riaditeľka dnes už nefungujúcej základnej školy v Turčeku. Hovorí, že rada pečie, varí a upratuje, ale vždy mala pocit, že len to jej k životu nestačí. A tak si našla ďalšie lásky. Jednou je včelárstvo, na ktorom ju láka pozorovanie života včiel, druhou šach. Spomína, že s touto kráľovskou hrou ju zoznámil strýko.

„V ro­ku 1987 sme sa s manželom, tiež učiteľom, rozhodli, že tu založíme šachový oddiel. Fungovali sme až do roku 2005, ale pre rôzne problémy oddiel zanikol. Napriek tomu robíme v Turčeku každoročne šachový turnaj – Memoriál Milana Hrivnáka. Takto si môjho manžela, ktorý bol zakladajúcim členom tunajšieho oddielu, uctili jeho členovia a spoluhráči.

Tohto roku sme mali už 24. ročník. Neskôr som sa zaradila do iných oddielov, hrávala som za Turčianske Teplice i Banskú Štiavnicu. Ale bolo to dosť náročné, dopravné spoje sú obmedzené. Musela som skoro vstávať a neskoro som sa vracala domov, ale láska k šachu bola silnejšia.“

O nej svedčí aj jej niekoľkonásobná účasť na majstrovstvách sveta. V obývačke pani Hrivnákovej nájdete viacero víťazných šachových trofejí z rôznych turnajov a majstrovstiev. Čestné miesto tu má aj pohár a medaila za 3. miesto z majstrovstiev sveta, ktoré získala vo svojej kategórii v Mariánskych Lázňach.

Anne Hrivnákovej zostali v živote dve lásky – včelárstvo a šach. 16 fotografií v galérii Anne Hrivnákovej zostali v živote dve lásky – včelárstvo a šach. Zdroj: Jaroslav Slašťan

Vodárenská nádrž

Potreba vybudovať zdroj vody pre exponovanú oblasť hornej Nitry bola v pláne niekoľko rokov. Rozhodnutie postaviť práve tu nádrž ako veľkokapacitný zdroj pre regióny Handlovej, Prievidze, Žiaru nad Hronom a čiastočne Martina vzišlo z výberu štrnástich posudzovaných lokalít, o ktorých uvažoval Štátny vodohospodársky plán.

Profil vodárenskej nádrže Turček na rieke Turiec nebol vybraný náhodne. Povodie nádrže s nadmorskou výškou nad 770 m n. m. je neobývané a zalesnené, má dobré hygienické pomery s veľmi dobrou prirodzenou kvalitou vody v tokoch.

Stavbu začali realizovať v roku 1992 a ukončili na jar 1996, čím sa s nádržou Nová Bystrica stal Turček najmladšou vodárenskou nádržou na Slovensku. Má 54 hektárov a pýši sa prvenstvom najhlbšieho vodného diela v rámci bývalého Československa.

Jej hlavnou úlohou je akumulácia a prísun surovej vody pre úpravňu vody v Turčeku, odkiaľ zásobuje pitnou vodou okresy Žiar nad Hronom, Prievidza a Martin.

Jej druhotným poslaním je ochrana horného toku Turca pred povodňami, zabezpečenie jeho ekologicky stabilného prietoku počas celého roka a výroba elektrickej energie v malých vodných elektrárňach všade, kde sa v rámci diela vytvoria spády a prietoky s možnosťou ich výstavby.

Hrádza je vybudovaná ako kamenitá s návodným asfaltovo-betónovým tesnením, ktoré bolo ako tesniaca technológia prvýkrát použité práve pri jej výstavbe. Výška hrádze je 59 m a celkový objem nádrže 10,8 milióna kubických metrov, pričom jej zásobný obsah je 9,9 milióna m³. Priemerné množstvo dodanej vody do úpravne vody je ročne 15,8 milióna m³.

Vodárenská nádrž slúži na akumuláciu surovej pitnej vody pre okresy Prievidza, Žiar nad Hronom a Martin. 16 fotografií v galérii Vodárenská nádrž slúži na akumuláciu surovej pitnej vody pre okresy Prievidza, Žiar nad Hronom a Martin. Zdroj: Jaroslav Slašťan

Vodný had

Úpravňa vody v Turčeku bola založená v roku 1976, o novú časť i novú technológiu bola rozšírená v roku 1998. Dnes dáva prácu dvadsiatim štyrom zamestnancom. Pracujú na dispečingu, údržbe a pri chemickom spracovaní vody. Desať strojníkov vodohospodárskych zariadení pracuje v nepretržitej prevádzke.

„Našou úlohou je surovú pitnú vodu, ktorá je zachytená vo vodárenskej nádrži a následne privádzaná na úpravňu vody, upraviť na pitnú vodu. Úprava sa robí síranom železitým, voda do akumulačných nádrží prechádza cez sústavu filtrov.

Jednou vetvou zásobujeme až Hliník nad Hronom, druhou cez Sklené a Rematu okres Prievidza. Momentálny stav máme 150 sekundových litrov, hoci pôvodne bola úpravňa nastavená až na 500 sekundových litrov.

Do našej úpravne máme 3 vstupy, jeden z vodárenskej nádrže, druhý je Krahulský potok a tretím je Grobňa. Takže v prípade potreby dokážeme okrem vody z priehrady využiť aj ostatné dva záložné zdroje,“ hovorí Eva Hanusová (49) zo Stredoslovenskej vodárenskej prevádzkovej spoločnosti.

Technickou pamiatkou je turčecký vodovod Grobňa. Tento „vodný had“, výnimočné vodné dielo z 15. storočia, privádzal úžitkovú vodu k banským závodom. S prevýšením 587 metrov ním dodnes putuje voda z Turca do Kremnice. Okrem toho, že je to zdroj pitnej vody, slúži v Kremnici aj na výrobu elektriny.

Dedina ukrytá v horách sa kedysi delila na Dolný a Horný Turček, obidva Turčeky sa zlúčili do jednej obce v roku 1951. 16 fotografií v galérii Dedina ukrytá v horách sa kedysi delila na Dolný a Horný Turček, obidva Turčeky sa zlúčili do jednej obce v roku 1951. Zdroj: Jaroslav Slašťan

Srdce na dlani

Prvá v demokratických voľbách zvolená starostka Oľga Wágnerová (61) viedla obec od roku 1990 počas 28 rokov.

„Každému v Turčeku som vštepovala, aby sa správali k našim hosťom a turistom tak, aby sa sem vždy radi vracali. Nemusíme mať mramorové portály a schodištia, stačí, ak budeme mať pokosený trávnik pred domom, fasády bez pavučín, čisté chodníky a cesty. Pri mojom nástupe tu bol pre stavebnú uzáveru veľmi jednoduchý život.

Pôvodný zámer totiž hovoril, že priehradný múr mal stáť medzi Horným a Dolným Turčekom. Preto tu štátna správa nepovolila výstavbu nových rodinných domov a ani ľudia nechceli ísť do rekonštrukcií a rôznych opráv,“ spomína na svoje starostovské začiatky.

Až neskôr hlavný projektant navrhol, aby bola hrádza v najužšej časti nad obcou a nakoniec túto alternatívu schválili. Vďaka výstavbe vodného diela majú v obci asfaltové cesty, čističku odpadových vôd, kanalizáciu, plynofikáciu a vlastný vodovod. Lebo paradoxne, hoci majú vodárenskú nádrž i úpravňu vody, vodu si obec čerpá z Krahulského potoka.

„Prvého júla 1992 som za účasti ministra v Prievidzi rozhodnutie o výstavbe diela podpísala... A bála som sa prísť do obce. Roky tu existovali veľké obavy, tunajší boli dlhodobo proti výstavbe vodného diela Turček, lebo im išlo o existenciu, obávali sa presídlenia a straty majetkov.

Pri schválení druhej alternatívy sa zase báli mať vodu nad hlavou, obavy mali zo zmeny klímy, varovné hlasy hovorili o silných vetroch, množstve snehu a stále trvajúcich hmlách, ktoré obec po výstavbe zahalia.“

Asi trojkilometrový úsek cesty od kostola v Dolnom Turčeku po križovatku na obec Sklené čaká v blízkom čase rekonštrukcia. 16 fotografií v galérii Asi trojkilometrový úsek cesty od kostola v Dolnom Turčeku po križovatku na obec Sklené čaká v blízkom čase rekonštrukcia. Zdroj: Jaroslav Slašťan

Po dvadsiatich dvoch rokoch môžeme povedať, že sa žiadne takéto scenáre nenaplnili. Pri stavbe vodného diela bola starostka z každej stránky nápomocná, dokonca vo svojom dome poskytla projektantom z Bratislavy mnohokrát ubytovanie.

„Bolo to u nás ako na pražskej vlakovej stanici, vtedy sem cesta z Bratislavy trvala 4-5 hodín a v obci neboli žiadne ubytovacie kapacity. Čo sme mali doma navarené, to sme ponúkli a uistili ich, že ak im nebude chutiť, nakrájam slaninu alebo klobásu. A aj dve desaťročia po výstavbe nám zostali krásne vzájomné medziľudské vzťahy,“ vraví s úsmevom bývalá starostka obce.


ANKETA:

Eva Stašáková (34)

Výhodou je menší počet obyvateľov, takže je tu bezpečnejšie ako v mestách. Mám dve malé deti, aj sme najskôr plánovali sa odsťahovať, ale nakoniec sme si to rozmysleli. Ja som rodáčka, ale manžel pochádza z Oravy, takže na tvrdé podmienky u nás si ani nemusel zvykať. V obci mi nič nechýba, nachádzame tu dostatok vyžitia, v blízkosti máme viaceré športové strediská. V obci je materská škola, sú tu aj pracovné príležitosti. A je tu prekrásna príroda.

Andrea Pittnerová (20)

V blízkosti máme lyžiarske strediská i kúpele, v okolí sú bežecké trate i turistické chodníky. Privítala by som lepšie autobusové a vlakové spojenie, pretože ľudia musia dochádzať za prácou a študenti do škôl. Tiež za nákupmi a k lekárom. A to býva problém. Možno viac kultúrnych podujatí, ale mnohokrát sa tu aj niečo deje a príde málo ľudí, nemajú záujem.

Daniel Fabula (64)

Dlhé roky sme nemali obchod na dolnom Turčeku, preto som uvítal jeho otvorenie. Dlhé roky sme dochádzali za nákupmi na Horný Turček, alebo do Turčianskych Teplíc alebo iných miest, teraz si pohodlne nakúpime aj tu. Porušili diaľkové autobusy, ktoré tu stáli, no, je tu omnoho horšie spojenie ako niekedy. Narodil som sa tu, je tu pekná príroda, len zimy sú tu kruté, potok bol aj celú zimu zamrznutý.

VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×