Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Odvrátená strana Tatier: Poliaci sa najskôr tlačili k nám, teraz im môžeme závidieť

09.01.2019 (50/2018) Poliaci úspešne a rozumne žmýkajú z vlastnej krajiny, čo sa len dá. Ponuka pre turistov je pestrá a často prekvapivá. Máme sa od severných susedov čo učiť.
Odvrátená strana Tatier: Poliaci sa najskôr tlačili k nám, teraz im môžeme závidieť
16 fotografií v galérii
Úskalia poľštiny. Na prvé prečítanie to nevyzerá kto vie ako, ale väčšinou je to dobrota.
Autor fotografie: Vladimír Kampf

Ubrániť sa po prekročení hraníc pocitu, že trebárs v Rakúsku je zrazu aj tráva zelenšia a svet iný, je nemožné. V čom to je? Krajina je tiež o ľuďoch a dá sa z nej mnoho vyčítať. Zelenšia tráva neznamená, že by bola iného druhu. Je tá istá. Len sa k nej človek inak správa.

Trebárs používa menej chemikálií, takže je hustejšia, a preto vyzerá tmavšie. Alebo je menej šedivá, pretože sa tam menej práši z čistejších ciest. Alebo sa o ňu intenzívnejšie starajú, častejšie kosia... Dôvodov môže byť veľa. Jedno je však isté: Môžu za to ľudia, ktorí v krajine žijú a podpisujú sa na nej. Takže stačí prejsť cez hranicu a svet je iný.

Nad Poľskom často ohŕňame nos. Časť Slovákov si zvykla označovať všetko poľské za „šmejd“ a Poliakov za drobných kšeftárov. Vystrčiť nos do krajiny nášho severného suseda a zažiť ju na vlastnej koži je veľké prekvapenie.


Stručne o Poľsku

Poliakov je približne 8-krát viac ako Slovákov. Ich krajina je rozlohou 6,5-krát väčšia ako Slovensko. Je ôsmym najľudnatejším štátom Európy. Varšava nebola vždy hlavným mestom, bol ním Krakov. Počiatky poľského štátu siahajú do 10. storočia, bol jedným z mocných európskych území. Zanikol trojitým rozdelením v rokoch 1772 – 1795. Ako republiku ho obnovili v roku 1918, v čase, keď vzniklo po rozpade Rakúsko-Uhorska aj prvé samostatné Československo. Druhá svetová vojna bola pre Poľsko ťažkou ranou.


Akoby tu nikdy nikoho ani len nenapadlo stavať domy, ktoré sa nehodia do prostredia. 16 fotografií v galérii Akoby tu nikdy nikoho ani len nenapadlo stavať domy, ktoré sa nehodia do prostredia. Zdroj: Vladimír Kampf

Všetko je inak

Poľsku pripadá len jedna pätina celkovej rozlohy Tatier. Z nášho pohľadu odvrátená strana našich veľhôr je turisticky najvychytenejšia lokalita Poliakov. Napriek tomu, že Poľsko má takmer 40 miliónov obyvateľov, navštevuje ju rovnaké množstvo návštevníkov ako naše Tatry. Približne 3 milióny.

Jeden z našich najváženejších turistov, ktorý len tak neobsedí a je na cestách a túrach takmer stále, Branislav Štefánik (48), si po skúsenostiach z celého sveta Poľsko pochvaľuje. Aj keď mu príliš nevonia, že najmä v špičke letnej sezóny býva v najvychytenejších turistických cieľoch plno.

„Chodník k plesu Morské oko a do Doliny piatich poľských plies býva za pekného počasia napchatý ako pražský Václavák,“ prirovnáva.

Rovnako plno je na legendárnom západotatranskom štíte Giewont. Láka aj najvyšší vrch krajiny Rysy (2 499 m. n. m.). Dnes už aj menej zdatní turisti zvládajú prechod cez náročnú Orliu prť a spôsobujú zápchy.

„Na populárnu lanovku zo Zakopaného na Kasprov vrch, v okolí ktorého je niekoľko lyžiarskych stredísk, je v hlavnej sezóne ťažké nastúpiť. Počas voľných dní alebo dovoleniek ľudia čakajú v niekoľkohodinových radoch.“ Lanovku spustili v roku 1936, päť rokov pred lanovkou na Lomnický štít.

Vysoké Tatry nad Zakopaným. Poľsku patrí len pätina ich celkovej rozlohy. 16 fotografií v galérii Vysoké Tatry nad Zakopaným. Poľsku patrí len pätina ich celkovej rozlohy. Zdroj: Vladimír Kampf

Centrom poľského tatranského regiónu je Zakopané. Poliaci mu hovoria: Zimné hlavné mesto Poľska. Na Slovensku je atmosféra akoby komótna.

„Na poľskej strane je kopa zaujímavostí, ktoré málokto u nás pozná,“ hovorí Braňo. „Je to, samozrejme, dané veľkosťou krajiny a malou plochou hôr v nej. Ak sa do nich natlačí časť domácich obyvateľov, je to dôvod na rozvoj služieb a atrakcií. Neviem, či by sme chceli, aby aj naše Tatry navštevovalo až toľko ľudí ako tie poľské. V preexponovaných lokalitách sa doslova stráca čaro prírody,“ zamýšľa sa.

V minulosti to Poliaci riešili cestovaním do sveta. Trebárs do slovenských Tatier. V tých svojich toho veľa nemali. Dnes je už všetko inak.

Dym z udiarní

Rozdielom oproti slovenskej strane je aj financovanie poľského Tatranského národného parku (Tatrzański Park Narodowy) zo vstupného, ktoré vyberajú spolu s poplatkom za parkovanie na nástupných miestach turistických ciest. Financovanie parku je okrem vstupného zabezpečené zo štátneho rozpočtu a predaja dreva. Peniaze investujú do budovania a údržby turistickej infraštruktúry a do činnosti horských záchranných zložiek.

Zdá sa, že takto získané prostriedky dokážu patrične využiť.

„Slováci dosť podceňujú Poľsko a jeho napredovanie. Svoje zaujímavosti dokážu intenzívnejšie propagovať a hlavne sa dokážu zomknúť a robiť veci k spoločnému prospechu. Ich už asi prešlo hrať sa osobitne na vlastnom piesočku a ignorovať susedov.“

Poľské Tatry boli milovaným miestom pápeža Jána Pavla II. 16 fotografií v galérii Poľské Tatry boli milovaným miestom pápeža Jána Pavla II. Zdroj: Vladimír Kampf

Poliaci majú jasnejšie zadefinované hranice chránených území. Nezasahujú do nich obytné zóny a strediská cestovného ruchu. Park tým pôsobí komornejšie a nebudí dojem mohutného turistického priemyslu. Trištvrte územia parku je v jeho vlastníctve (slovenský TANAP vlastní sotva polovicu územia, na ktorom sa rozkladá), 10 percent vlastní Lesné spoločenstvo ôsmich obcí a 5 percent je majetkom turistického spolku. Možnosť ochrany je tým výrazne jednoduchšia ako na Slovensku.

Financovanie a jednotnosť územia poskytujú lepšie podmienky na poskytovanie služieb a rozvoj drobného podnikania, ktoré má v Poľsku hlbokú tradíciu.

Krásnym príkladom sú všadeprítomné oštiepky a syry. Malí výrobcovia sa dokázali udržať. Zo salašov a udiarničiek pri nich sa dymí po celý rok. Vďaka podnikavosti a drobnému snaženiu sa zachovala aj miestna kuchyňa. Kým na slovenskej strane Tatier jedlá zovšedneli a nájsť niečo špecifické okrem bryndzových halušiek je takmer nemožné, Poliaci si na tatranských a goralských jedlách postavili malý biznis.

Pečené pstruhy, plnené kapustné listy, pečené klobásy, boršč so smotanou a kôprom či tat­rzański kociołek (tatranský kotlík), v ktorom je hovädzí guláš so smotanou a kôprom.

V zime predavači a stánky ponúkajú varené víno a teplé pivo s malinovým sirupom. Špeciality, ktoré potešia. Prísť sem so zlepeným chlebom a čajom v termoske je príšerné zúfalstvo, ktoré sa neoplatí. Poliaci si na rozdiel od nás na gastronómiu potrpia.

Spojiť zimné športy s teplým kúpeľom je samozrejmosťou. 16 fotografií v galérii Spojiť zimné športy s teplým kúpeľom je samozrejmosťou. Zdroj: Vladimír Kampf Trochu od ruky

Atraktivitu Poľska a miest blízko hraníc so Slovenskom môžu turisti obdivovať aj v ostatných zaujímavých končinách Malopoľského vojvodstva (kraja). V hlavnom meste Krakove, v Kalwarii Zebrzydowskej, v drevených kostolíkoch, soľných baniach Bochnia či vo Vieličke. Braňo Šefánik však odporúča menej navštevované, menšie soľné bane v okolí.

„V tejto oblasti je aj veľa zaujímavých cintorínov z 1. svetovej vojny,“ dodáva.

Súčasťou Malopoľského vojvodstva je aj Osvienčim... Prekvapivé je posunúť sa od Tatier ďalej na východ. Kým severovýchodné Slovensko ešte spí a zatiaľ nevyzerá, že by mu začínal zvoniť budík, prechod cez hranicu do Poľska je veľmi príjemným prekvapením. Doslova v každej diere je odkaz na niečo zaujímavé. Trebárs len na náučné chodníky okolo dedín. Väčšinou je jedna z tabúľ patrične ohviezdičkovaná vlajkou Európskej únie.

Keď som sa pýtal starostov na slovenskej strane hranice, či by sa aj u nás takto nedalo, väčšinou krútili hlavami. Vraj v Poľsku je s grantmi menej administratívy a nie je na ne naviazaná kopa sprostredkovateľov, ktorí z celkovej sumy drankajú svoj podiel. Dôležitú úlohu zohráva dôvera a Poliaci sa vyhýbajú prehnanej úradníckej kontrole.

Na svoje si tu prídu najmä v letných mesiacoch aj milovníci historických železníc či jazdy na cyklodrezinách.

„Mám rád poľské Bieszczady, ktoré sú na rozdiel od našich zalesnených Bukových vrchov holé a spasené. Z hrebeňoviek sú krásne výhľady na krajinu. Táto časť Poľska je trochu od ruky, ale stojí za to ju objavovať,“ odporúča Braňo Štefánik.

Zakopané je najvyššie položené mestečko v Poľsku. Leží v nadmorskej výške 838 metrov. Za návštevu stojí malebný horský cintorín. 16 fotografií v galérii Zakopané je najvyššie položené mestečko v Poľsku. Leží v nadmorskej výške 838 metrov. Za návštevu stojí malebný horský cintorín. Zdroj: Vladimír Kampf


Územné spory

Nielen s Maďarskom, ale aj s Poľskom sme mali v minulosti územné spory. Dohadovanie o hraničné kúsky území na Orave a Spiši trvalo od vzniku samostatného Poľska a Československa v roku 1918 až do roku 1958, do podpísania zmluvy. Sporné územia najprv pred vypuknutím 2. svetovej vojny anektovalo Poľsko. Po vypuknutí vojny ich obsadil novovzniknutý Slovenský štát. Po vojne hranice vrátili do stavu pred vypuknutím vojny a konflikt bol opäť na svete. Jednou zo sporných dedín bola aj dnes už poľská Niedzica, v ktorej sa narodil herec Michal Dočolomanský. Naša hranica s Poľskom má v súčasnosti 541 km.

Focus Media
VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×