Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Ján Kocman o kostýmoch do filmu o Márii Terézii: Vzácne textílie na historické kostýmy vozili až z Benátok!

06.01.2019 Stovky metrov žakáru a zamatu prešli rukami kostýmového výtvarníka Jána Kocmana (45), ktorý mal na starosti dobové kostýmy v úspešnom historickom filme o Márii Terézii.
Ján Kocman o kostýmoch do filmu o Márii Terézii: Vzácne textílie na historické kostýmy vozili až z Benátok!
5 fotografií v galérii
Pri práci. Ján Kocman vyberá tú správnu farbu na dobový kostým.
Autor fotografie: Matej Kalina

Pre veľký divácky úspech RTVS ponúkne počas tohoročných Vianoc reprízu vlani premiérovanej historickej epopeje Mária Terézia. Projekt pripravili 4 verejnoprávne televízie – Česká televízia, rakúska ORF, maďarská MTVA a slovenská RTVS. Veľké koprodukčné dielo vzniklo pod taktovkou na Oscara nominovaného režiséra Roberta Dornhelma.

Do medzinárodného pracovného tímu, ktorý pripravoval televízny príbeh o našej obľúbenej panovníčke, sa dostali len dvaja Slováci. Kameru mal na starosti Tomáš Juríček, kostýmy, a to neuveriteľné množstvo, až 2 500, kostýmový výtvarník Ján Kocman.

Jeho tvorbu sme videli napríklad v slovenskom filme Čiara a v českom kriminálnom historickom seriáli Četníci z Luhačovic. Stretli sme sa s ním krátko pred Vianocami, Ján Kocman bol práve v tvorivom procese. Tvorcovia historickej epopeje totiž pokračujú vo svojej práci. V máji sa začne nakrúcanie ďalších dielov, čo znamená okrem iného aj tvorbu nových kostýmov.

S celkovým počtom kostýmov by ste zaodeli jednu veľkú dedinu. Koľko metrov látky ste použili napríklad na jedny šaty?

Jedna dámska toaleta je zhruba 10 metrov vrchného materiálu, potom je tu ďalších 10 metrov jednoduchého plátna, na ktoré sa vrchný materiál „nakladá“. Prirátať treba tiež materiál na podšitie, čo je zhruba také isté množstvo, a nesmieme zabudnúť na spodnú bielizeň. Obliekanie bolo dlhé a kostýmy ťažké...

Herci si museli obliecť aj dobovú spodnú bielizeň?

Samozrejme. Ako inak by sme vytvorili potrebnú dobovú siluetu? Takže aj spodnice, korzet, krinolínu... Ale spodná bielizeň v tej podobe, ako ju poznáme dnes, sa ešte nenosila. Ženy si obliekali dlhú spodnú košeľu, v ktorej väčšinou aj spávali, a až na to išli ďalšie vrstvy. Pod spodnou košeľou boli nahé.

Ale riešili a vyrábali sme aj ostatné doplnky, ako napríklad pančuchy. Dali sme ich extra vyrobiť pre každú postavu. Boli sme kvôli tomu v Madride, aby sme si prezreli detaily vzorov, ktoré sa v tej dobe nosili. Na niektorých veciach sme si zakladali aj preto, že sme vo filme mali scénu, kde je detail pančuchy a topánky určenej na cestovanie, ako sa vnárajú do blata.

Mária Terézia nosila v mladosti šaty hlavne modrej farby. 5 fotografií v galérii Mária Terézia nosila v mladosti šaty hlavne modrej farby. Zdroj: rtvs

Pre barok bola veľmi dôležitá krása, ktorá sa premietala aj do oblečenia. Lenže to bolo z pohľadu súčasníkov asi veľmi nepohodlné.

Dnes žijeme omnoho slobodnejší život a premieta sa to aj do nášho oblečenia. Vtedajšia generácia inú alternatívu nepoznala, preto asi nehodnotila svoj odev ako nepohodlný. Už malé deti boli vedené k tomu, ako sa majú obliekať.

Navyše neexistovalo niečo ako detská móda. Vtedajšie deti sa od istého veku obliekali jednoducho tak ako dospelí. Vládol jednotný diktát módy a väčšina chcela byť jej súčasťou. Ale podobné to je i dnes. Takže vtedy k tomu patril aj korzet a krinolína.

Je tiež zaujímavé, že ak by ste si chceli napríklad obliecť naozaj dobový pánsky kabátec vypasovaný na telo, bez cudzej pomoci by ste ho neobliekli. Aj z tohto dôvodu bola pri obliekaní potrebná pomoc inej osoby. Viem to preto, lebo väčšinu kostýmov skúšam na sebe.

Skúšate aj dámske kostýmy?

Niektoré časti áno, pretože iba tak viem posúdiť, či je v tom kostýme možné urobiť potrebný pohyb, gesto. Niektorých hercov už mám v oku, takže ak mi je napríklad pri skúšaní krátky rukáv, viem, že jemu bude dobrý a podobne.

Vedeli sa herci správne pohybovať v historických kostýmoch?

Niektorí dokonca veľmi dobre. Navyše, herci nemôžu byť iba vešiakom na odev, kostým by ich mal dopĺňať a pomáhať. Nemali by s ním bojovať. Ak by to nebol vyslovene zámer, tak je v takom prípade niekde chyba.

Veľmi dobre sa mi spolupracovalo so Zuzanou Stivínovou, Zuzanou Mauréry či Juliou Stembergerovou, ktorá stvárňovala vychovávateľku Márie Terézie. Pôsobili v kostýmoch isto a bola radosť pozerať sa, ako si napríklad vedeli v kostýme správne dobovo sadnúť.

To sú všetko veci, ktoré sa skúšajú na skúškach, kde sa kostým tvorí, modeluje, rodí v dialógu s hercom a režisérom. Pred kamerou už nie je na takéto veci čas.

Kde ste kupovali potrebné materiály?

Precestovali sme takmer celú Európu a navštívili tie najlepšie ateliéry a sklady kostýmov a materiálov, aby sme zohnali to, čo sme chceli. V Benátkach sme našli firmu, ktorá stále tká historické textílie. Niektoré dokonca úplne tradičnou technikou, čiže ručne na pôvodných krosnách, ktoré majú šírku iba 60 cm. Taká bývala aj bežná šírka dobových textílií.

Stále takto tkajú napríklad hodvábny zamat. Denne však dokážu utkať zhruba 40 cm, takže jeho cena je vysoká. Zámer osloviť ich vychádzal aj z historického faktu. V časoch, ktoré náš film zaznamenáva, bolo Rakúsko vo vojne s Francúzskom. Preto aj drahé textílie používané na viedenskom dvore museli pravdepodobne pochádzať prevažne z Talianska.

Látky sme teda aj my vozili z Benátok. Predovšetkým žakár a dišes. Vo farebnosti sme vychádzali z farieb, ktoré sa na dvore používali. Základom boli čierna, červená a zlatá.

Dopĺňali sme ich farbami, ktoré sme našli na dobových vyobrazeniach a mali sme pri nich pocit, že by mohli ladiť s prostredím a lahodiť oku diváka i kamery. Modrú sme sa snažili eliminovať a obliekať do nej predovšetkým hlavnú predstaviteľku.

Nemenej dôležitá je pri každom návrhu aj silueta. 5 fotografií v galérii Nemenej dôležitá je pri každom návrhu aj silueta. Zdroj: Matej Kalina

Milostný akt v baroku mal tiež svoje špecifiká. Napríklad ste nechali kráľovský pár v košeliach.

Nechceli sme, aby boli nahí. A navyše všetko, čo vykonával vladár, bolo v tom čase stále verejné. Bola to najvyššia inštancia, stelesnenie Boha na zemi, preto ho bolo treba stále strážiť, prípadne mu byť poruke. Prestavovalo to, z dnešného pohľadu, absolútnu stratu súkromia.

Personál nemal pracovný čas tak ako dnes. Bol k dispozícii 24 hodín vrátame milostného aktu. Hoci posteľ zvykla mať dookola závesy, personál bol stále prítomný. Okrem toho sme chceli, aby v tejto scéne bolo cítiť aj náboženský aspekt, ktorý si Karol VI. priniesol zo Španielska. Až do nečakanej smrti jeho brata Jozefa I., ktorý vládol vo Viedni, ho totiž história pozná ako španielskeho kráľa Karola III.

Po bratovej smrti musel nastúpiť na jeho miesto, a tak sa vlastne proti svojej vôli stal Karolom VI. Vidíte, ani tu sa doba nepýta, či sa mu páčilo presťahovať sa zo slnečného Španielska niekam na sever. Taká bola tradícia.

Je teda zbytočné pýtať sa, či mala Mária Terézia dobrý vkus?

Protokol jej presne nariaďoval, čo má kedy nosiť a robiť. Snažili sme sa to však s režisérom zjemniť. Dostal som od neho voľnú ruku, za čo som veľmi vďačný, aby som pomocou kostýmov urobil z Márie Terézie kúsok súčasného dievčaťa, ktoré má svoju hlavu.

Keďže si dokázala presadiť, aby sa mohla vydať za muža, ktorého milovala, dokonca bola úspešná v presadzovaní politických záležitostí, mohla by si presadiť aj odev, ktorý sa jej páčil.

Príkladom je scéna, v ktorej si strihá výstrih šiat, aby bol viac podľa dobovej francúzskej módy. Preto má v nasledujúcej scéne Zuzana Mauréry ako francúzska matka Františka Štefana úplne najväčší výstrih zo všetkých dám. Takto sme sa hrali s textom a situáciou.

Celý film je však Mária Terézia oblečená prevažne v modrej farbe, tak, ako nám to zanechali dobové vyobrazenia. Jedinou výnimkou sú svadobné šaty. Tie sú síce tiež podľa dobového portrétu, ale sú ružové. To je jediná iná farba, ktorú som vo vyobrazeniach postrehol. Pravdepodobne preto, lebo ružová bola vtedy považovaná za farbu nevinnosti. Podobne ako dnes biela.

Ako pracuje tím ľudí, ktorý pripravuje tisícky kostýmov pre historický filmový príbeh?

Musí pracovať ako švajčiarske hodinky, presne. Aby bolo natáčanie plynulé. Vzájomne komunikujeme predovšetkým v anglickom jazyku. Režisér však žil dlhé roky vo Viedni a mne ani nemčina nerobí problém, takže sme sa zhovárali aj po nemecky a niekedy aj po maďarsky. To už bolo horšie, ale časom som sa do nej znova dostal. Ako Bratislavčanovi mi potom ani jeden jazyk nerobil väčší problém.

Musím povedať, že som mal oporu predovšetkým v mojej londýnskej asistentke. Bola mojou pravou aj ľavou rukou.

Vďaka svojim pracovným skúsenostiam – spolupracovala okrem iného s Georgeom Lucasom či Danielom Craigom na bondovke – vedela počas nakrúcania skvele udržiavať poriadok i náladu. Dohliadala dokonca aj na to, aby som sa nezabudol najesť.

Pracovalo sa veľmi intenzívne zhruba 3 mesiace a potom aj počas celého nakrúcania. Od rána do večera a od večera do rána. Šilo sa nielen na strojoch, ale aj ručne, ak kostýmy vyžadovali detailný záber. Týchto spolupracovníkov si obzvlášť vážim, pretože pracovali naozaj so zanietením a úžasnou energiou.

Skúška kostýmov, tím musel fungovať ako švajčiarske hodinky. 5 fotografií v galérii Skúška kostýmov, tím musel fungovať ako švajčiarske hodinky. Zdroj: Ján Novotný

Aký bude po skončení nakrúcania osud kostýmov?

Väčšinou ich recyklujeme, časom sa rozoberú a prešijú na iné. Mnohé sme však nechali a bolo ich možné vidieť celé leto na výstave na zámku vo Valticiach, kde sa niektoré časti filmu nakrúcali. Na moje počudovanie mala výstava úspech.

Bolo tam všetko dôležité, čo divák videl vo filme. Navyše sme chceli, aby to bolo tak ako voľakedy, pri dennom svetle, čo je riziko nielen pre textílie, ale často aj pre autora kostýmov, pretože tam nemáte šancu niečo kamuflovať. Všetko priznáte tak, ako to často ani oko kamery nezachytí.

Takže niekto mohol byť aj sklamaný, že to nie je také „pekné“ ako vo filme, pretože tam kostýmom veľmi pomáhalo nádherné svietenie. Spomínané svadobné šaty sú však vo Valticiach ešte stále, pretože sa medzičasom stali súčasťou expozície ako poďakovanie zámku za príjemný čas a ústretovosť počas nášho pobytu.

Ako ste sa dostali do tímu svetoznámeho režiséra?

Barok, ako historické obdobie, ma nikdy extra nezaujímal. Ani som nikdy nič na túto tému predtým nerobil. Napriek tomu, alebo možno práve preto, ma oslovil producent a pozval na pohovor do Viedne. Moja predstava bola, aby sme síce niektoré pasáže zobrazovali verne, ale zároveň, aby sme ich posúvali smerom k súčasnosti. Chceli sme, aby boli pre diváka čitateľnejšie.

Mária Terézia bola predsa z dnešného i vtedajšieho pohľadu mladá a dynamická žena. Preto by sa mohlo súčasníkom zdať možno smiešne a staromódne, ak by sme jej na noc dávali na hlavu čepiec, ako to bolo v tej dobe bežné. V niektorých scénach sme chceli ukázať aj jej vlasy, ktoré nosila pod parochňou, aby sme zachytili jej prirodzenosť.

Vo filme je pár vizuálnych momentov, ktoré by sa mohli javiť ako súčasné. Takže, pravdepodobne sa mu moje premýšľanie pozdávalo, a tak som sa stal spolu s kameramanom Tomášom Juríčkom súčasťou tímu. Svoje asi zohrávala aj dôvera, ktorú som dostal od producenta.

Boli aj momenty, keď ste sa cítili neistý?

Pocit neistoty je v takomto prostredí a pri takom objeme práce asi bežný. Či ste na niečo alebo na niekoho nezabudli. Hlavne keď pracujete v medzinárodnom prostredí. Keď pracujete s ateliérmi, ktoré sa podieľali na kostýmových výpravách ocenených množstvom Oscarov a s ľuďmi, ktorí zažili režisérov ako Fellini, Visconti či Pasolini, tak sa toho pocitu tak ľahko nezbavíte.

Ale prvotný pocit neistoty opadol vo chvíli, keď videli, že viem, čo chcem, a aj to, akými prostriedkami to chcem dosiahnuť. Vzniklo priateľstvo založené na rešpekte. Odvtedy sa vždy teším, keď mám cestovať do Ríma, kde kostýmový ateliér sídli, pretože viem, že mi tam pomôžu so všetkým, čo budem potrebovať.

Cítil som sa tam ako doma. Ale aj tak som mal niekedy pocit, že sú kostýmy až veľmi prezdobené. Zdobenie nie je mojou silnou stránkou, som skôr asketický typ. Keď si však potom kostýmy a všetko, čo bolo treba vrátane na mieru šitých topánok z Madridu a šperkov vytvorených podľa mojich predstáv, obliekli herci a takto premenení vstúpili do palácov, kde sme nakrúcali, zrazu to všetko perfektne sedelo.

Nie ste síce módny návrhár, sledujete napriek tomu, ako sa obliekajú slovenské ženy?

Samozrejme, veď aj to je súčasť mojej profesie. U nás dosť dbáme na to, ako vyzeráme. Aj sa vzájomne podľa toho posudzujeme. Oveľa viac ako v iných krajinách, napríklad v Anglicku. Slovenské ženy majú dobrý vkus, len niekedy by bolo menej viac.

Celkový dojem nevytvárajú totiž iba šaty, ale aj doplnky, účes, úsmev, gesto. Preto sa domnievam, že stačí mať v skrini zopár kvalitných kúskov, napríklad kašmírový sveter v neutrálnej farbe či bielu blúzku, ktorá vám dobre sedí, a hlavne, byť sám sebou. Zbytočne preplnená skriňa je znakom neistoty.

Pri práci s farebnými látkami je veľmi dôležité svetlo. 5 fotografií v galérii Pri práci s farebnými látkami je veľmi dôležité svetlo. Zdroj: Matej Kalina

VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×