Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Kedysi jej kožušina slúžila ako platidlo, dnes sa z lesov nevysvetliteľne stráca

29.12.2018 (50/2018) V niektorých krajinách slúžila jej kožušina ako platidlo alebo súčasť naturálnej dane. Ešte pred pár rokmi sme ju lovili ako škodnú, dnes patrí veverica medzi chránené živočíchy.
Kedysi jej kožušina slúžila ako platidlo, dnes sa z lesov nevysvetliteľne stráca
4 fotografie v galérii
Veverica patrí k našim najobľúbenejším cicavcom.
Autor fotografie: Shutterstock

Je výborne prispôsobená životu na stromoch, dobre šplhá a dokáže preskočiť až 4-metrovú vzdialenosť. Hlavnou zložkou jej potravy sú semená rastlín, najmä ihličnanov, lesné plody a huby. A keďže sa v korunách ihličnatých stromov pohybuje ľahko, nemusí čakať, kým šišky odpadnú, ale vyhľadáva ich priamo na strome.

Farby rôzne, bruško biele

Mnoho ľudí je presvedčených, že na našom území žije viac druhov veveríc. Pravda je taká, že na našom území žije len jeden druh – veverica obyčajná. Má však veľkú farebnú variabilitu srsti, od ryšavej cez všetky odtiene hnedej až po čiernu. Jediné, čo majú všetky veverice v sfarbení rovnaké, je snehobiela srsť na brušku.

Sivá a čierna „hrozba“

V poslednom čase sa čoraz častejšie hovorí o hrozbe, ktorú predstavuje pre vevericu obyčajnú jej príbuzná veverica sivá (Sciurus carolinensis) pochádzajúca z Ameriky. Tá je skutočne obrovským problémom, našťastie nie u nás, ale v Spojenom kráľovstve, kde po neuváženom vypustení do voľnej prírody za ostatných 100 rokov úplne zdecimovala pôvodnú populáciu veverice obyčajnej.

Na Slovensku, rovnako ako v kontinentálnej Európe, však táto väčšia veverica nežije a nikdy sa nevyskytovala. V odbornej slovenskej literatúre sa zas mnohokrát traduje omyl, že veverice s čiernou farbou srsti žijú v horských, tmavších a vlhkejších oblastiach a hrdzavé v suchších a svetlejších nížinných lesoch.

Rovnako mylné je tvrdenie, že hrdzavých veveríc oproti čiernym ubúda a ešte absurdnejšia teória tvrdí, že čierne veverice sú silnejšie a rýchlejšie, a preto tie hrdzavé postupne vytláčajú. Všetky 3 základné farebné formy (hrdzavá, hnedá, čierna) sú v prírode zastúpené takmer rovnako a medzi miestom výskytu a farbou srsti nie je žiaden súvis.

Dobre sa šplhá po stromoch, ale rovnako rýchlo a obratne sa pohybuje aj po zemi. 4 fotografie v galérii Dobre sa šplhá po stromoch, ale rovnako rýchlo a obratne sa pohybuje aj po zemi. Zdroj: Shutterstock

Samotári

Pričinením detskej literatúry vznikla ďalšia mylná predstava, že veverice žijú v pároch či rodinách. Veverica obyčajná je striktný samotár, ktorý svoje územie, ktoré môže mať rozlohu niekoľko desiatok hektárov, obýva sám a pred ostatnými príslušníkmi rodu ho agresívne bráni.

Samce sa so samicami nakrátko schádzajú iba v čase párenia, pár dní v roku. Spozorovaná skupina veveríc môže byť samička s viacerými nápadníkmi alebo matka s dospievajúcimi mláďatami.

Dvoj- až trojmesačné mláďatá, ktoré sa ešte zdržujú pri matke a pohybujú sa v spoločnom teritóriu, sú len o málo menšie od dospelej samice, a tak sa dá ľahko nadobudnúť pocit, že ide o viacero dospelých jedincov.

Vzťah samíc a samcov k svojmu teritóriu je odlišný. Zatiaľ čo samica v ňom žije po celý svoj život, samec ho často opúšťa a migruje za samicami do širokého okolia.

Bez zubov neprežijú

Zdravá a silná samica môže mať v ojedinelých prípadoch potomstvo aj 3-krát ročne a výnimočne v jednom vrhu až 7 mláďat. Počas odchovu ich matka z bezpečnostných dôvodov niekoľkokrát presťahuje do iného hniezda.

Mláďatá opúšťajú prvýkrát hniezdo nakrátko v šiestich týždňoch, o ďalšie 2 sú takmer rovnako rýchle a obratné ako dospelé veverice. V tomto veku tiež prechádzajú na pevnú stravu, doteraz boli odkázané len na materské mlieko.

Dôvodom je, že až do ôsmich týždňov nemajú dostatočne vyvinuté horné zuby a bez matky by uhynuli. Pohlavnú dospelosť dosahujú vo veku 8 mesiacov, priemerná dĺžka ich života v zajatí je okolo 7 rokov, v prírode sa takéhoto veku dožije minimum jedincov.

Maskované hniezda

Ďalšia zaužívaná predstava je, že veverice si budujú hniezda v dutinách starých stromov, ale takéto prípady sú veľmi výnimočné. Najčastejším spôsobom je budovanie hniezda vo veľkosti lopty z vetvičiek stromov. Sú nepriehľadné a majú 2 vstupné otvory. Vnútrajšok si vystelú suchým lístím, machom a trávou.

Pri stavbe hniezda používajú odhryznuté a upravené vetvičky stromov, ale neváhajú do neho zapliesť aj „živé“ konáre stromu, na ktorom hniezdo stavajú. Preto, hlavne v čase vegetačného obdobia, je hniezdo v hustých korunách stromov pred predátormi dokonale zamaskované.

Pri skokoch jej pomáha udržiavať rovnováhu dlhý huňatý chvost. 4 fotografie v galérii Pri skokoch jej pomáha udržiavať rovnováhu dlhý huňatý chvost. Zdroj: Shutterstock

Zima bez spánku

Dnes sa už nevie, kedy a kde vznikol mýtus, že naša veverica cez zimu hibernuje, ale za pravdivý ho považuje mnoho ľudí. Veverica do zimného spánku neupadá. Na nepriazeň zimného počasia v podobe silného sneženia či dlhotrvajúceho mrazu reaguje tým, že hniezdo opúšťa na nevyhnutný čas, prípadne je schopná niektoré dni z hniezda nevyliezť vôbec.

Hoci o teplotách vnútri hniezd vieme málo, fínski vedci už v roku 1973 zistili, že si v nich dokázali veverice udržať pri vonkajšej teplote mínus 5 stupňov teplotu nad 20 stupňov.

Zásoby

Keďže sa veverica obyčajná neukladá na zimný spánok, musí si koncom leta a počas jesene zhromaždiť a ukryť dostatočné množstvo zásob. Zahrabáva ich do zeme, vkladá do stromových dutín či priamo do hniezd, aby ich mala v tuhých mrazoch k dispozícii.

Traduje sa, že nie je schopná zapamätať si, kam potravu uloží. V skutočnosti má o ukrytých zásobách vynikajúci prehľad, ale keď­že si schováva väčšie množstvo potravy, ako dokáže spotrebovať, časť ukrytých zásob neskonzumuje. Vevericu si mnohí automaticky spájajú s blchami a inými parazitmi.

Sú to však mimoriadne čistotné zvieratá a starostlivosti o svoju srsť sa venujú niekoľko hodín denne. Prípadných parazitov sa zdravý jedinec dokáže zbaviť, napadnutý blchami, či inými parazitmi býva najčastejšie chorý, zranený alebo inak oslabený jedinec.

Škodca?

V minulosti bola poľovníkmi považovaná za škodnú, pretože sa mylne myslelo, že vyberá vtáčie hniezda, teda požiera vajcia i mláďatá vtákov. V skutočnosti je vzorovým vegetariánom, azda len s výnimkou konzumácie niektorých druhov lariev, napríklad nosáčika lieskového.

Omyl s konzumáciou vtákov pravdepodobne vznikol náhodným pozorovaním veveríc ohlodávajúcich kostrové pozostatky či jelenie zhody, prípadne občasným nálezom vtáčej kostričky vo veveričom hniezde. V týchto prípadoch je dôvodom ich ohlodávania získavanie vápnika, ktorého sú jelenie parožie a kosti prirodzeným zdrojom.

K omylom mohlo dôjsť aj v prípadoch, keď matka prenáša svoje ešte neosrstené mláďatá a náhodný pozorovateľ mohol nadobudnúť pocit, že ide o ukoristené neoperené vtáčie mláďatá.

V minulosti bola veverica často obviňovaná zo škôd na lesných porastoch. V skutočnosti však olupuje kôru výhradne zo suchých, teda už odumretých vetiev a používa ju ako výstelku svojich hniezd. Občasná konzumácia pukov či výhonkov ihličnatých stromov, ktorými sa živí, nemôže na zdravom strome napáchať podstatné škody.

Dnes patrí veverica obyčajná medzi chránené živočíchy, jej spoločenská hodnota je 90 eur za jedinca. Ešte začiatkom 20. storočia lovili v Československu 60- až 110 000 veveríc, o 50 rokov neskôr sa ich lov znížil na niekoľko stoviek. Dodnes sa presne nevie, čo v ostatnom čase zapríčiňuje prudký pokles ich početnosti.

Matka mláďatá z bezpečnostných dôvodov niekoľkokrát sťahuje do iného hniezda. 4 fotografie v galérii Matka mláďatá z bezpečnostných dôvodov niekoľkokrát sťahuje do iného hniezda. Zdroj: Shutterstock


Vedeli ste, že... ?

 Na našom území i v západnej Európe bolo v 17. storočí jej mäso bežným tovarom.

 Až 80 percent dňa trávi hľadaním potravy.

 Až 85 percent mláďat umiera počas prvej zimy.

 Dobre šplhá a dokáže preskočiť až štvormetrovú vzdialenosť.

 Huňatý chvost slúži ako padák a môže tvoriť až 75 percent celkovej plochy jej tela.

 V prírode sa dožíva priemerne 3 rokov, v zajatí sa však môže dožiť až desiatich rokov.

Focus Media
VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×