Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

1 788 miestností za 1,5 miliardy dolárov: Brunejský sultán žije v pozlátku, Vianoce zakázal

27.12.2018 (51/2018) Malý sultanát Brunej v sebe ukrýva zaujímavý príbeh. Z džungle a neskôr obchodného centra s koreninami je dnes krajina nasiaknutá ropným bohatstvom. Tieto poklady však nie sú pre všetkých.
1 788 miestností za 1,5 miliardy dolárov: Brunejský sultán žije v pozlátku, Vianoce zakázal
13 fotografií v galérii
Večer pri mešite má rozprávkový nádych.
Autor fotografie: Tomáš Kubuš

Už počas príletu do brunejského hlavného mesta Bandar Seri Begawan môžete sledovať fascinujúcu divočinu, ktorou sa vyznačuje ostrovné Borneo. Medzi dažďovými lesmi sa sem-tam kľukatí hnedá divá rieka, niekde v korunách stromov žijú orangutany.

Široko-ďaleko niet väčšej exotiky. Až pri pristávaní sa odrazu vynorí neveľké mesto, nad ktorým rastú minarety. Rozprestiera sa na vode, pri vodných kanáloch a akoby nemalo žiadny systém. Brunej leží na severe Bornea, ktoré si delí Malajzia s Indonéziou, a na maličkú krajinu v susedstve s necelými šiestimi tisíckami štvorcových kilometrov sa akosi zabúda.

Bandar Seri Begawan je na prvý pohľad prázdne mesto, chýbajú v ňom ľudia. Vystihuje ho niekoľko monumentov, ktoré sa stali ikonami, no svojím zjavom pripomína turkménsky Ašchabad či severokórejský Pchjong­jang. Našťastie nie je všetko tak, ako sa na prvý pohľad javí. Stačí tu zostať pár chvíľ a zistíte, že je to mimoriadne zaujímavé miesto plné príbehov.

Postupne objavíte trhoviská plné zeleniny a ovocia, ale aj také, kde sa pripravuje jedlo, spoznáte svet drevených domčekov i chatrčí v kontraste s palácmi a strávite čas pri okázalých mešitách, kam prichádzajú za modlitbou bežní Brunejčania.

Mramorová mešita

Centrum Bandar Seri Begawanu udrie návštevníkovi do očí vďaka nádhernej, mramorovej Mešite Omara Alího Saifuddína, otca súčasného sultána. Práve ona je akýmsi symbolom krajiny, ikonou mesta a najznámejšou pamiatkou Bruneja. Pri mešite je prázdno a inak to nie je ani na námestí či v okolitých uličkách. Mesto je čisté, sterilné, zvláštne.

Symbolom Bruneja je Mešita Omara Alího Saifuddína. 13 fotografií v galérii Symbolom Bruneja je Mešita Omara Alího Saifuddína. Zdroj: Tomáš Kubuš

Mramorová mešita so zlatými kupolami spĺňa prívlastok bohatého Bruneja, ale stačí sa pozrieť okolo seba a predstava sa rozplynie. Veď len na opačnej strane rieky Brunej sa rozkladá štvrť plná drevených domov. Dnu v mešite je ticho, pokoj, odpočíva tu hŕstka mužov. Sedia na koberci, dvaja sa zhovárajú, jeden z nich si číta Korán posadený na drevenom stojane a niektorí zotrvávajú len vo vlastných myšlienkach.

Mešita v sebe snúbi krásu mugalskej architektúry, islamskej vízie a dokonca do jej kokteilu primiešali štipku talianskej renesancie. Podobný mix by sme tu na Borneu veľmi ťažko hľadali.

Hneď vedľa mešity natrafíte na vodnú nádrž s obrovskou mramorovou loďou. Je replikou brunejskej lode zo 16. storočia a postavili ju pri príležitosti oslavy objavenia posvätného Koránu pred 1 400 rokmi, ktorý je pre Brunej alfou a omegou.

Platí tu dokonca tvrdé islamské právo šaría. Prijali ho len pred pár rokmi, čo Brunej okamžite katapultovalo na titulky svetových novín.

„Zákony sú tvrdé, no ak tu žijete, viete ich obchádzať,“ smeje sa Richard, ktorý sem prišiel z Filipín pred desiatimi rokmi za vidinou lepšej práce.

„Alkohol legálne nezoženiete, ale v lepších hoteloch si stačí vypýtať špeciálny čaj a máte ho,“ pokračuje.

Život v Bruneji je pre neho lepší ako na Filipínach, kde vyrastal v chudobnej rodine. Zarobí tu 3-4-násobok toho, čo doma a každý mesiac posiela príbuzným peniaze, aby prežili. Nie je jediný. V Bruneji žijú tisíce ľudí z Indie, Malajzie, Filipín či Indonézie, ktorí tvoria ekonomiku krajiny.

K mešite sa oplatí vrátiť aj večer, keď na Bandar Seri Begawan padne tma. Žiadna iná stavba v hlavnom meste tak krásne nesvieti a odnesiete si nádherné fotografie.

Námestie Padang zdobí sultánova podobizeň. 13 fotografií v galérii Námestie Padang zdobí sultánova podobizeň. Zdroj: Tomáš Kubuš

Kresťania na periférii

Námestie ako Padang, aké nechýba takmer v žiadnom väčšom britskom koloniálnom meste, zdobí tribúna s portrétom sultána. Tu sa konajú oslavy, prehliadky, spomienky a všetko dôležité, čo sa nejakým spôsobom prepletá s brunejskou súčasnosťou.

Len pár desiatok metrov odtiaľto nájdete múzeum. Zaváňa kultom osobnosti sultána a keď vojdete dnu, tak vás už nič nepresvedčí, že to o ňom nie je. Múzeum mapuje dôležité míľniky v jeho živote, v jeho kariére, sú tu vyložené dary od štátnikov, sultánov, kráľov či prezidentov a vo vstupnej hale nechýba ani obrovský voz určený na vzácne prehliadky.

Bandar Seri Begawan je fascinujúci v tom, že takmer vždy stačí pár krokov a svet okolo vás sa zmení. Na konci Padangu sa odrazu objaví malý čínsky chrám. Ucítite ho ešte pred tým, než ho zbadáte, pretože v ňom horia vonné tyčinky.

Komunita Číňanov tu žila už v 17. storočí, keď Čína a Brunej spoločne obchodovali, a kontinuitu nepretrhla ani moderná doba. Dnes žije v krajine vyše 40 000 Číňanov, tvoria 10 percent populácie celého sultanátu. S informáciou, že v Bruneji panuje islamské právo, by človek nečakal, že tu nájde aj takéto miesta. O to však nejde, nič nie je čierno-biele.

Okrem čínskeho chrámu pri potulkách objavíte niekoľko kostolov, medzi ktorými vyniká Kostol svätého Andreja. Kresťania tu môžu žiť, vyznávať svoju vieru, ale nemôžu o nej hovoriť na verejnosti, sobášiť sa s moslimami či verejne oslavovať Vianoce, ktoré sultán pred pár rokmi zrušil.

Vojdete na nádvorie čínskeho chrámu a máte pocit, akoby ste boli v inom svete. Kamenné levy si vás premerajú a dnu nájdete čínsku kaligrafiu, vôňu ovocia a kvetov. Dvojica mužov sa prišla pomodliť. Zapaľujú vonné tyčinky, na chvíľku si sadnú a zase miznú v prázdnych uliciach mesta.

Predavač na miestnom trhovisku. 13 fotografií v galérii Predavač na miestnom trhovisku. Zdroj: Tomáš Kubuš

Trhovisko plné života

Najživším miestom centrálneho Bandar Seri Begawanu je bez akýchkoľvek pochýb miestne trhovisko na okraji námestia. Stačí prejsť po mostíku cez neveľký kanál a zláka vás exotika predavačov a tovaru. Trhoviská majú svoju dušu a či ste v Marrákeši, Samarkande, Kalkate či v Bruneji, vždy rozbúchajú srdce, pretože tu cítiť život.

V prípade hlavného mesta si povzdychnete: Konečne! Trhovisko tvorí niekoľko navzájom prepletených uličiek a v nich nájdete všetko, čo Brunej vystihuje. Ženy zahalené v šatkách predávajú papričky čili, zázvor, galangal, limety, zelené banány na varenie, aj tie prezreté, ktoré môžete hneď jesť, no v ponuke majú aj papáju, melóny, kokosové orechy či malé, neznáme kalumbi.

Vyzerajú trochu ako liči, no viac sa podobajú na sladký salak, ktorý je v Malajzii veľmi obľúbený. Výzor však klame a keď dáte dole škrupinu, dostanete plod taký kyslý, že sa vaša tvár skriví do grimasy.

Muži predávajú čerstvé ryby, krevety i kusy kuracieho alebo hovädzieho mäsa. Trhovisko je miesto, kam sa prichádzajú domáci pozhovárať, sadnúť si na sladký čaj s mliekom či kávu, zahryznúť ryžové koláčiky a dozvedieť sa novinky.

Je príjemné stať sa neviditeľným a len tak sledovať život okolo seba. Niektorí predavači zvolávajú, iní rezignovane privierajú oči a nejeden chlapík sa rozhodol, že si radšej na svojom pulte zdriemne. Ak niečo chcete kúpiť, musíte ho zobudiť alebo jednoducho prejsť k ďalšiemu. Akoby mu bolo jedno, či predá, alebo nie.

Zeleninu a ovocie si mnohí vyložia na farebné taniere, a tak je miesto odrazu farebné a fotogenické. Kto nepredáva vypestované drobnosti, môže zaujať hotovým jedlom. Navaria ho doma, zabalia do vrecúšok a keď si ho kúpite, stačí ho vysypať na podnos či tanier a môžete sa do toho pustiť.

„Musíš ochutnať wajid, pre Brunej je typický,“ dobiedza Abdul. Nečaká a podáva mi balíček z banánového listu. Vnútri sa ukrýva dezert z lepkavej ryže, ktorý sa podfarbí kokosovým mliekom, pandánovým práškom a palmovým cukrom. Má pravdu, odísť bez neho z trhoviska by bol hriech.

Sušené krevety domáci milujú. 13 fotografií v galérii Sušené krevety domáci milujú. Zdroj: Tomáš Kubuš

Kontrasty v Kampong Ayer

Tam, kde sa končí centrum mesta a vidno už len záblesk mramorovej mešity, sa začína rieka Brunej Sungai. Práve tá kedysi priniesla do mesta bohatstvo, lebo tvorila tepnu, cez ktorú Brunej objavovali dobro­druhovia i obchodníci. Aj dnes je dôležitá, pretože sa po nej každú chvíľku plaví niekoľko lodiek.

Na jej druhom brehu sa rozprestiera staručká drevená štvrť Kampong Ayer (Vodná dedina). Tieto miesta poznali prví Európania v regióne. Patril medzi nich aj Talian Antonio Pifagetta, ktorý začiatkom 16. storočia básnil o Bruneji ako o Benátkach východu.

Romantické talianske mesto nečakajte, no drevené domy postavené na vode a drevených koloch by vás mohli presvedčiť. Stačí počkať na loďku, miestneho prevádzača a o pár minút kráčate drevenými mólami suplujúcimi ulice a križovatky. Chýbajú len námestia, inak nič.

Škola sa detským krikom prezradí sama, no sú tu aj policajti, lekárne, doktori a celkom vhod padnú požiarnici, hoci voda je všade naokolo. Drevené štvrte sa v histórii dokázali veľmi rýchlo stratiť. Dnes žije v Kampong Ayer okolo 40 000 obyvateľov. Tí o luxuse Bruneja hovoriť nemôžu.

Kráčať Kampong Ayerom a sledovať život okolo seba je unikátne. Tu sa odohrávajú každodenné rituály. Žena so šatkou vešia detskú bielizeň, dvojica mužov vymotáva zo siete malé krevety, ktoré ráno ulovili, za rohom sa na palmových rohožiach sušia stovky podobných zapáchajúcich kreviet a v tieni svojho polorozpadnutého domu sedí starenka sledujúca, čo sa okolo nej deje.

Aj tu cítiť rozdiely. Niektoré domy držia silou vôle, iné už drevo vymenili za tehlové múry či moderné strechy. Občas vidíme i satelit či dokonca solárny panel. Akoby tu na seba narážalo 18. a 21. storočie, ktoré od seba delí pár krokov. Sem-tam objavíte obchod, inde zase miniatúrny prístav, kam domáci priväzujú svoje drevené člny a vôňa vás privedie k miestnej vývarovni.

Ak ste s miestnym sprievodcom, môžete nazrieť aj dnu do niektorého z domov. Nie toho staručkého, rozpadnutého, pretože tie neradi ukazujú, ale takmer vždy to bude najmodernejší dom v ulici.

Nová moderná štvrť postavená na vode. 13 fotografií v galérii Nová moderná štvrť postavená na vode. Zdroj: Tomáš Kubuš

Mramorová podlaha, čisté priestory, portrét sultána nad stolom, kde už čakajú tradičné koláčiky zo sága aj tie zapáchajúce z durianu, poháriky silnej kávy a moderný nábytok. Vo vedľajšej izbe stojí gauč a stoličky, ktoré si manželia nechali zo svojej svadby ako suvenír.

Deti sa hrajú na mobile a pani domu ešte vo svojej kuchyni čosi mieša. Všetko je perfektné, a to nepočítam klimatizáciu či obrovský plazmový televízor, elektrinu, kanalizáciu a pitnú vodu.

„Každý, kto chce bývať na vode, dostane dom s vybavením. Tak to sľúbil náš sultán,“ dozviem sa. Hmm, možno to ostatné domy ešte len čaká.

Zlatá pozlátka

Ak sa povie Brunej, mnohým napadne rozprávkové bohatstvo, ktoré sem pritieklo spoločne s ropou. Tento pohľad je správny, ale predstava, že vyjadruje celú krajinu, nie je reálna. Kedysi jeho bohatstvo predstavoval obchod a v 16. storočí dokonca ovládal kus Filipín a takmer celé severné Borneo.

Šarvátky, politické machinácie a zlé rozhodnutia ho však v 19. storočí oslabili natoľko, že sa dostal pod správu „bieleho radžu“ Jamesa Brooka a z jeho rúk putoval Angličanom, ktorým sa odtiaľto veľmi nechcelo. Kým po svete padali ich koloniálne ríše jedna za druhou, v Bruneji sa držali až do roku 1984. Bude to aj preto, že tu ešte začiatkom 20. storočia objavili prvú ropu.

História to však chcela tak, že táto krajina rozprávkovo zbohatla až po odchode Britov. Týkalo sa to najmä sultána Hassanala Bolkiaha sediaceho na brunejskom tróne od roku 1967 po abdikácii svojho otca.

Z jeho okázalého bohatstva uvidíte len zlomok, pretože sultánov palác Istana Nurul Iman leží na jemnom pahorku nad mestom a spoza jeho múrov vidno len malú časť. Najbližšie sa k nemu dostanete, ak podídete k jednej z brán, ktorú zdobí brunejský štátny znak a ochraňuje niekoľko strážnikov. Ďalej vás už nepustia a ani odtiaľto neuvidíte, aký je obrovský.

Brunejský sultán. 13 fotografií v galérii Brunejský sultán. Zdroj: Shutterstock

Toto megalomanské sídlo má dokonca zápis v Guinnessovej knihe rekordov ako najväčší obytný palác sveta s rozlohou 200 000 štvorcových metrov. Hassanal Bolkiah doň investoval 1,5 miliardy dolárov a dnes má v tomto neskutočnom bludisku 1 788 miestností, vlastnú mešitu, zbierku najluxusnejších áut sveta vrátane zlatého Rolls Royceu, helikoptéry a kone na konské pólo. Zlatá pozlátka Bruneja.

Noc v znamení jedla

Na prahu brunejskej štvrte Gadong stojí obrovská mešita Jame’Asr Hassanil Bolkiah. Kým mramorovú mešitu v centre Bandar Seri Begawanu postavil sultánov otec, túto už dal postaviť Hassanal Bolkiah na 25. výročie na brunejskom tróne. Je monumentálna a zdobí ju 29 zlatých kupol. Niektoré sú menšie, iné väčšie, no zlato je zlato.

Sultán sa postaral, aby preskočil tieň svojho otca, a tak je jeho mešita najväčšou v krajine. Príďte sem podvečer, keď sa v tme ponorí do lákavého osvetlenia, ale aj preto, že práve odtiaľto si môžete odskočiť do neďalekého Gadongu.

Táto štvrť je známa všetkým Brunejčanom ako miesto s nočným trhoviskom plným jedla. Ak sa chcete v Bruneji dobre a lacno najesť, tak skôr či neskôr skončíte tu. Cez deň tu bude prázdno, ale večer rozpália grily a gastronomická symfónia sa môže začať. Jediným problémom bude, že sa nebudete vedieť rozhodnúť, čo si spomedzi toľkých dobrôt vybrať.

Grilované ryby, mušle v čili omáčke, kuracie krídelká alebo rezance s kuracím mäsom a so zeleninou. Ak chcete skúsiť niečo tradičné, siahnite po tungkingoch, grilovaných kuracích zadkoch, prípadne po roti john, obrovskom sendviči s vajcom a mäsom. Zovšadiaľ sa dvíha jemný dym a pri najlepších stánkoch sa tvoria zástupy ľudí. Niekedy si počkáte aj štvrť hodiny, ale viete, že výsledok bude stáť za to.

Nájdete tu celý Brunej na tanieri s výnimkou jedného pokrmu, najväčšej a najtradičnejšej špeciality celého sultanátu, jedla zvaného ambujat. V tradičnej reštaurácii si ho objednať môžete, ale nejeden návštevník odchádza sklamaný.

Predstavte si misu neforemného mazľavého želé pripomínajúceho priesvitný puding. Tak vyzerá ambujat, ktorý predstavuje vnútro ságovej palmy. Do rúk dostanete drevené bambusové paličky, aby ste si „želé“ nabrali, a až keď ho ponoríte do omáčky, dostane chuť. Ambujat je svojím spôsobom trošku ako Brunej. Za fasádou sa skrýva niečo úplne iné, ako ste pôvodne čakali.

Debata miestnych žien pri čerstvých rybách. 13 fotografií v galérii Debata miestnych žien pri čerstvých rybách. Zdroj: Tomáš Kubuš


Brunej

Krajina s celým názvom Brunejsko-darussalamský štát leží na severovýchodnom pobreží Bornea. Na ploche 5 765 km2 žije približne 400 000 obyvateľov. Úradnými jazykmi sú malajčina, čínština, angličtina, menou brunejský dolár, hlavným mestom Bandar Seri Begawan. Sultanát sa delí do štyroch dištriktov, najvyššou horou je Bukit Pagon (1 850 m  n. m.). Nájdete tu niekoľko rezervácií a prírodných parkov, kde žije množstvo exotických zvierat. Popri rope a zemnom plyne tvorí ekonomiku Bruneja poľnohospodárstvo – predovšetkým pestovanie ryže, kokosových orechov, citrusov, banánov, chov ošípaných, hydiny a rybolov.

Focus Media
VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×