Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Zbierajú potraviny, ktoré by inak skončili v kontajneri. Prestaneme do roku 2030 vyhadzovať potravinové prebytky?

26.12.2018 (51/2018) Počas štedrých Vianoc sa, žiaľ, v nejednej domácnosti z jedla stáva odpad. Naštastie sú ľudia, ktorí rozmýšľajú inak.
Zbierajú potraviny, ktoré by inak skončili v kontajneri. Prestaneme do roku 2030 vyhadzovať potravinové prebytky?
5 fotografií v galérii
Pri odovzdávaní potravín padne aj priateľské slovo.
Autor fotografie: Martin Domok

Na jednej strane našej planéty ľudia umierajú od hladu, na inom konci zemegule zase končia tony potravín v kontajneroch. Naša životná úroveň stúpa, nakupujeme viac ako potrebujeme, podliehame reklamám, plytváme, vyhadzujeme. V európskych košoch skončí každoročne 89 miliónov ton potravín!

Najviac plytvajú domácnosti, tvoria až 53 percent potravinového odpadu, obchodné reťazce v tejto smutnej štatistike zaberajú 5 percent. Tieto čísla sú odhadom z dielne OSN.

Prieskum o tom, ako narábame s potravinami na Slovensku, realizoval Výskumný ústav potravinársky. Oslovili 500 domácností, zistili, že najviac vyhadzujeme ovocie a zeleninu – až 57 percent. Chlieb a pečivo skončili na 2. mieste s 53 percentami. Nasledujú hotové jedlá – 24 percent. Nižšie priečky obsadilo napríklad mlieko – 17 percent. Z prieskumu vyplynulo, že potraviny nevyhadzuje iba 22 percent oslovených.

V susednom Česku sú veľké obchodné reťazce povinné zo zákona darovať nepredané a nepokazené potraviny. U nás len vlani vstúpila do platnosti novela zákona o potravinách, ktorá zatiaľ iba umožňuje supermarketom darovať jedlo registrovaným charitatívnym organizáciám.

Do roku 2017 mohli obchody darovať potraviny iba Potravinovej banke Slovenska, preto je dodnes najväčším odberateľom prebytkov z prevádzok obchodných reťazcov. Charity, ktoré pomáhajú ľuďom v núdzi, odrádza od poskytovania darovaného jedla prísna legislatíva a hrozba obrovských pokút za prípadné hygienické chyby.

Marko Urdzík hovorí, že na to, aby darované jedlo skončilo u správneho adresáta, je potrebná logistika. 5 fotografií v galérii Marko Urdzík hovorí, že na to, aby darované jedlo skončilo u správneho adresáta, je potrebná logistika. Zdroj: Martin Domok

Máte cukor?

Denne navštívia desiatky supermarketov, ale aj pestovateľov ovocia a zeleniny či maličké prevádzky, ktoré vyradia „iba“ niekoľko kusov potravín, ktoré zrátame na prstoch jednej ruky. Základná filozofia Potravinovej banky Slovenska je, aby ani omrvinka jedla neskončila v kontajneri, ale hlavne, aby sa vďaka dobrej logistike dostal potravinový prebytok v čo najkratšom čase do kuchyne správneho adresáta.

Potravinovú banku založil v roku 2006 Marko Urdzík (59). Motivovali ho skúsenosti kolegu, francúzskeho sociálneho pracovníka, v jeho domovine bol takýto systém darcovstva pomaly, ale iste samozrejmosťou.

S úsmevom spomína, že na úplnom začiatku bolo asi 50 organizácií, ktoré chceli ísť do projektu spolu s ním. Nakoniec ostalo zopár skalných nadšencov, konkrétne zo zakladajúcich organizácií ostali 4. Na bariéry najprv narážal aj v supermarketoch a ostatných obchodných či výrobných prevádzkach. Manažéri totiž nevedeli pochopiť, prečo by mali dať zadarmo potraviny, ktoré by síce so zľavou, ale predsa, mohli ešte predať.

„Bolo však potrebné sa nevzdávať sa a presviedčať ich – ak máte potravinové prebytky, darujte nám ich, my sa postaráme o to, aby sa vďaka našej dobrej logistike dostali do správnych rúk. Ďalší problém bol, že sa bežná verejnosť najprv domnievala, že sme veľkosklad, a obracali sa na nás s požiadavkami typu – potrebujem cukor, múku. Máte? Nevedeli pochopiť, že my posúvame ďalej iba prebytky,“ hovorí Marko Urdzík.

S nevzdávaním má tento charitatívny pracovník veľmi bohaté skúsenosti. Už v útlom detstve musel bojovať s následkami detskej mozgovej obrny. Do svojich dvanástich rokov vôbec nechodil, do pätnástich rokov sa pohyboval pomocou bariel. Jeho detstvo, to boli hlavne pobyty v nemocniciach či iných zdravotníckych zariadeniach. Zatrpknutosť však vymenil za vďačnosť a znásobil ju neuveriteľnou životnou silou.

„Mal by som vracať to, čo som v detstve dostával,“ odpovedá na otázku, prečo vykonáva činnosť, vďaka ktorej sa Slováci žijúci na hranici chudoby môžu dosýta najesť.

Dnes je Marko Urdzík sebestačný, hoci hovorí, že jeho chôdza je akoby ťahanie ťažkých lyžiarskych topánok za sebou. Napriek nepriazni osudu vyštudoval dve vysoké školy, postavil v Lipanoch na východe Slovenska dom, s manželkou vychoval deti, ktoré sú už dnes dospelé.

Stretli sme sa s ním v Leviciach v predvianočnom čase, keď oveľa častejšie otvárame peňaženky, aby sme o to viac nakupovali a, žiaľ, tvorili aj potravinové prebytky.

Potraviny putujú aj do sociálnych zariadení. 5 fotografií v galérii Potraviny putujú aj do sociálnych zariadení. Zdroj: Martin Domok

Ochotní agenti

„Je nás asi 140 dobrovoľníkov na celom Slovensku, potom sú to spriatelené organizácie, ktoré nám pomáhajú. Z našej činnosti nám neplynie ani cent, skôr naopak, dobrovoľníci míňajú na tento účel svoje pohonné hmoty,“ objasňuje Marko Urdzík.

Iba sever Slovenska majú pokrytý, ako hovorí, od Zázrivej po Spišskú Novú Ves.

„Ak by som v tejto chvíli prijal 50 hovorov zo supermarketov, do troch hodín budú potraviny u ľudí, ktorí ich potrebujú.“

Do daných predajní sa totiž, aj na základe telefonátu Marka Urdzíka, na svojich motorových vozidlách a niekedy aj peši vyberú dobrovoľníci či ľudia inak nazývaní agenti, ktorí tovar prevezmú a posunú ho ďalej, napríklad miestnej charitatívnej organizácii. Sociál­ni pracovníci už potom vedia, v ktorej chudobnej rodine budú tieto potraviny prínosom.

„Takýmto agentom môžete byť aj vy či váš kolega. Nebudete z toho mať žiadny príjem, iba pocit, že ste vykonali niečo prospešné, pomohli iným ľuďom, ktorí na tom nie sú tak dobre ako vy. Aj vaša redakcia môže pomôcť ľuďom, ktorí nemajú to šťastie, aby sa každý deň dosýta najedli.

Organizujeme totiž aj potravinové zbierky. Na pracovisku umiestnime koše a zamestnanci môžu počas pracovného času prispieť hlavne trvanlivými potravinami. Takto spolupracujeme s niektorými firmami už pár rokov a postupne sme nadviazali priateľský vzťah.

Potom máme dohody s cateringovými spoločnosťami. Na firemných večierkoch sa nechtiac veľmi plytvá. Existuje síce matematický vzorec, koľko množstva jedla zje na párty jeden človek, kde sú stovky či tisícky ľudí, nie vždy sa to však dá dodržať. Neraz nám preto darujú z takýchto podujatí aj plnú dodávku chleba či zabalených a neporušených mäsových výrobkov.“

Potom sú tu aj takmer úsmevné príbehy s rozdávaním malých prebytkov.

„Máme dohodu s maličkou cukrárňou, niekedy večer o siedmej, keď zatvárajú, nám hlásia 5 či 10 zákuskov, ktoré vyraďujú. Zapojili sme preto do našej logistiky miestnych dôchodcov. Prídu tam v rámci večernej prechádzky, zabalené zákusky si zoberú domov a zjedia ich pri káve s inými seniormi.“

Niekedy sa však zase, naopak, v krátkom čase musia správne rozhodnúť, ku komu nasmerovať 20 paliet kváskového chleba. Inak v rámci Potravinovej banky Slovenska je každá organizácia evidovaná so všetkým, čo k tomu patrí. Najdôležitejší je údaj, či disponujú chladničkou a mrazničkou, či potraviny môžu prijímať aj neskoro večer, cez víkend a podobne.

Katarína Felixová (vľavo) preberá prebytky od riaditeľky obchodného centra. 5 fotografií v galérii Katarína Felixová (vľavo) preberá prebytky od riaditeľky obchodného centra. Zdroj: Martin Domok

Zatvorení doma

V Leviciach pomáha Potravinovej banke Katarína Felixová. Je predsedníčkou Spoločnosti Parkinson Slovensko. Zákerná choroba ju prekvapila ako aktívnu štyridsiatničku.

„Podobne ako ľudia s inými vážnymi diagnózami, parkinsonici musia značnú časť svojho invalidného dôchodku minúť na lieky. A potom sú tu ešte reakcie niektorých ľudí. Ak by ste ma nepoznali, mohli by ste si myslieť, že som opitá alebo nadrogovaná. Parkinsonova choroba spôsobuje trasenie rúk, nôh či celého tela. Mnohí takto postihnutí ani nevychádzajú zo svojich domovov,“ opisuje pani Katarína.

Choroba neraz zatlačí ľudí až na samé ekonomické dno, potravinová pomoc je preto viac ako vítaná.

„Potravinové prebytky od nás pýtajú rôzni ľudia, ktorí sú chorí či starí a príjmy im nestačia. Keby bolo viac, aj to by sme rozdali,“ vysvetľuje, pričom stálych klientov už pozná po mene.

Lacko, Peter... Pani Katarína si s nimi nezabudne vymeniť pár priateľských slov, keď im dáva do rúk balík mandarínok. Je veľmi aktívna aj cestou do miestneho supermarketu. Personál je už pripravený s potravinovými prebytkami, pani Katarína telefonuje, dohaduje termín, miesto, kam bude dodávka smerovať.

Pán Marko zatiaľ podpisuje hárky o prebratí, všetko musí mať svoj poriadok. V jednotlivých prepravkách dominuje hlavne chlieb a pečivo, potom zelenina či ovocie. Tomuto sortimentu nič nie je. Obchodná politika supermarketov je však pre dobrých hospodárov často nepochopiteľná.

Z očí zákazníkov totiž sťahujú ovocie a zeleninu, ktoré už nemajú tú správnu farbu alebo im chýba svieži vzhľad na hranici perfektnosti. Do regálov nesmie ísť ani tovar, ktorý pri preprave spadol a poškodil sa jeho obal, obsah je však úplne v poriadku. Pohľad sa nám tak naskytá na kompóty v mierne deformovaných plechovkách či na ryžu, ktorá má pokrčený papierový obal.

Tento kompót má len poškodený obal, inak je v poriadku. 5 fotografií v galérii Tento kompót má len poškodený obal, inak je v poriadku. Zdroj: Martin Domok

Aj omrvinky

„Pred Vianocami sme všetci viac otvorení, máme veľké srdcia. Ponúkame, dávame, darujeme, objímame sa. Ešte 31. decembra strieľame ohňostroje, sme plní eufórie. Potom však nastáva krutá realita, a tí, čo nič nemali, sú na tom opäť biedne. Vtedy poteší každá omrvinka. Poznám zariadenia, kde je 350 klientov, rozpočet im stačí iba na to, aby nasýtili 110 z nich, ostatní sú odkázaní aj na našu pomoc,“ opisuje krutú realitu Marko Urdzík.

Na druhej strane však rozpráva o vyššej životnej úrovni na Slovensku, hoci našinci sa radi ľutujú a nechcú si pripustiť, že v porovnaní s krajinami, kde sa hladuje, sme vlastne bohatí.

„Našu krajinu čaká ešte dlhá cesta k tomu, aby sme sa naučili neplytvať potravinami, ktoré by iných mohli zasýtiť.“

Slovensko by podľa Envirostratégie 2030 malo v budúcnosti smerovať k úplnému zákazu vyhadzovania potravinových prebytkov v supermarketoch a reštaurá­ciách. Zatiaľ nie je presne jasné, ako štát docieli dodržiavanie tohto predpisu v praxi.

VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×