Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Alena Heribanová začína po rozvode nový život. Prezradila, s kým strávi Vianoce

24.12.2018 (51/2018) Moderátorka Alena Heribanová (63) si v rámci svojej profesie splnila viac, ako je v našich zemepisných šírkach vôbec možné. Po rokoch prežitých v diplomacii zvoľnila pracovné tempo a chce sa viac venovať svojim blízkym.
Alena Heribanová začína po rozvode nový život. Prezradila, s kým strávi Vianoce
7 fotografií v galérii
Autor fotografie: Lýdia Czakó

Po šiestich rokoch končíte svoje pôsobenie na Slovenskom inštitúte vo Viedni. Prečo?

Pozícia riaditeľa Slovenského inštitútu je štandardne plánovaná na štyri roky, ale keďže som bola v Rakúsku zvolená do funkcie prezidentky Eunic Austria, čo je združenie kultúrnych inštitútov krajín Európskej únie, Ruska, Ukrajiny, Gruzínska, Nórska a Švajčiarska, je to pomerne prestížna medzinárodná pozícia, zostala som dlhšie, do ukončenia môjho funkčného obdobia, teda do konca tohto roka.

Ako obľúbená televízna tvár ste zrazu presedlali do úplne odlišnej pracovnej sféry. Alebo to tak len vyzerá?

Potešila som sa ponuke pracovať pre Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. Mala som pocit, že je čas na zmenu, že je to výzva a nová príležitosť využiť všetko, čím som za dlhé roky v kultúre doma prešla, ale najmä možnosť zužitkovať to, čo som pri mojich mnohých účinkovaniach po celom svete zažila.

Mala som za sebou spoluorganizovanie a moderovanie stoviek programov v zahraničí, televíznych relácií s našimi aj svetoznámymi osobnosťami a túžbu posunúť sa osobnostne aj profesijne ďalej. Jazykovo som bola dobre vybavená, a keďže som takmer vždy pri reprezentácii Slovenska zažívala pocity lásky a obdivu k našej kultúre a tradíciám, na túto prácu v Rakúsku som sa veľmi tešila.

Boli to krásne roky, nové skúsenosti, noví ľudia, ale aj tvrdá práca a zároveň veľké uznanie a akceptácia.

Mojím plánom, na ktorý som získala podporu svojich kolegov a ich pomoc, bolo zmeniť priestory inštitútu na útulný klub kultúry v spolupráci s VŠVU, zlepšiť obraz Slovenska v médiách riadeným PR – pravidelne mávame reportáže v televízii ORF, rad vystúpení v rádiách, rozhovory v časopisoch, pred časom vyšla vo Wiener Zeitung veľká príloha Atlas der Slowakei – o krásach, kultúre, športe a priemysle na Slovensku – začleniť našich umelcov do medzinárodných festivalov. Spoločnými silami sa nám všetko podarilo.

S Omarom Sharifom nakrútila Anjelov strážnych počas filmového festivalu v Trenčianskych Tepliciach. 7 fotografií v galérii S Omarom Sharifom nakrútila Anjelov strážnych počas filmového festivalu v Trenčianskych Tepliciach. Zdroj: Archív A. H.

Na začiatku som sa snažila zoznámiť s dôležitými osobnosťami kultúry, ktoré si tu verejnosť veľmi váži, a získať ich na spoluprácu pri prezentácii slovenských umelcov, riaditeľov múzeí, galérií, koncertných domov, divadiel... Pre všetkých som bola nová tvár, nepopísaný papier. V zahraničí za vás hovorí iba vaša práca, profesionalita, ústretovosť.

Pamätám si stretnutie s generálnou riaditeľkou Rakúskej národnej knižnice Dr. Johannou Rachingerovou, ktorá mi pri prvom stretnutí v nádherných priestoroch Hofburgu, kde knižnica sídli, ukázala portrét poradcu Márie Terézie, osvietenca a riaditeľa vtedajšej cisárskej knižnice Adama Františka Kollára, rodáka z Terchovej.

O dva týždne nám v inštitúte otvárala jeho výstavu a o dva roky odhalila pamätnú tabuľu tohto slovenského Sokrata na budove nášho inštitútu. Podobné vzťahy, viac ako pracovné, mám vybudované so vzácnymi osobnosťami rakúskej kultúry.

Šesť rokov je pomerne dlhý čas. Ako hodnotíte svoje pôsobenie v rámci diplomatických zborov?

Boli to roky zmysluplnej tvorivej práce v budovaní priateľských vzťahov, poznávaní nových hodnôt. Pripravili sme stovky podujatí. Bol to pekný život v meste, ktoré si vás vie pritúliť, aj keď ste cudzinka, vie vás zohriať a potešiť svo­jimi vôňami, uličkami, ale aj veľkolepými palácmi, drobnými úsmevmi na tvárach, ale aj pompéznymi sochami v parkoch.

Viedeň mám niekde v génoch, v rozprávaní mojich ešte „monarchistických“ starých rodičov a mám ju aj v srdci z čias školských rokov mojich detí. Po príchode mi robila televízia ORF krátky profilový medailón, čo ma veľmi príjemne prekvapilo, a pár týždňov po odvysielaní ma pozvali do múzea v Dolnom Rakúsku hovoriť o slovenských tradíciách.

Televízny štáb mi dal voľnú ruku, ale keď som uvidela obrusy na stenách, plechové dózy na múku a cukor, staré lavice a komody, zmohla som sa iba na slzy. Ocitla som sa v spomienkach na detstvo. U mojej babičky, ktorá chodila „do Rakús na roboty“ a toto všetko, čo som videla v múzeu, bolo kedysi v jej komore. A k tomu si dedko púšťal rádio s jódlovačkami...

Čo vám táto práca dala, čo nové ste sa o sebe naučili?

Práca mi dala presvedčenie, že máme svetu čo ukázať, pocit istoty, že naša kultúra a naši umelci sú rodinným striebrom. To sú skutoční ambasádori Slovenska.

Aj ich zásluhou o nás svet vie a buduje si k nám pozitívny a emotívny vzťah. Že máme napriek malej rozlohe obrovský potenciál prezentovať sa svetu ako kultúrna krajina s múdrymi a talentovanými ľuďmi, ak si budeme doma viac pomáhať, podporovať sa, rozvíjať dobré vzťahy, pripravovať stratégiu našej prezentácie v zahraničí.

Dať šancu mladým talentom z oblasti hudby, literatúry, výtvarného umenia, zapájať sa do medzinárodných podujatí Vienna Fashion Week, Vienna Design Week, Buch Wien, spoluorganizovať konferencie na akademickej pôde.

V Rakúsku ju zvolili do funkcie prezidentky Eunic Austria, čo je združenie kultúrnych inštitútov krajín EÚ, Ruska, Ukrajiny, Gruzínska, Nórska a Švajčiarska. 7 fotografií v galérii V Rakúsku ju zvolili do funkcie prezidentky Eunic Austria, čo je združenie kultúrnych inštitútov krajín EÚ, Ruska, Ukrajiny, Gruzínska, Nórska a Švajčiarska. Zdroj: Archív A. H.

Dostalo sa mi cti, že som bola zvolená za prezidentku Eunic Austria kolegami z mnohých krajín a mohla som stáť na čele medzinárodnej inštitúcie, potešilo ma aj rakúske vyznamenanie za rozvoj kultúry, ktoré mi na Viedenskej radnici udelili minulý rok, ale najviac ma tešil záujem a uznanie divákov, atmosféra na miestach, ktoré sú celosvetovo známe – v Dóme svätého Štefana pri koncertoch Edity Gruberovej, Adriany Kučerovej, vo Viedenskej štátnej opere pri odhalení sochy Lucie Popp.

A čo som sa naučila? Že v tomto veku a s týmito skúsenosťami som šťastná, keď môžem slúžiť iným, keď vidím ich úspechy, keď mladé talenty vyhrávajú súťaže a mieria do sveta, keď socha nášho umelca Juraja Čuteka stojí v parku.

Som veľmi vďačná svojim kolegom za ich pomoc, takt, múdrosť a ten kúsok, ktorý som urobila intelektuálne vpred v mojom osobnom živote. A stále zdôrazňujem, spoločne sa nám podaril veľký krok k intenzívnej kultúrnej výmene s našimi susedmi.

Čo v praxi zahŕňa práca riaditeľky Slovenského inštitútu vo Viedni?

Slovenský inštitút je priestorovo celkom malá polyfunkčná sála s foyerom a kanceláriou. Organizujeme tu výstavy, koncerty, filmové premietania, diskusie, prezentácie kníh, ale aj stretnutia so študentmi a zamestnancami – kultúrna referentka Andrejka, hospodár Adrian a naša „gazdiná” Evka. Hovorím, že všetci sú pravými rukami...

Mávame praktikantky ako výpomoc, takže sme malý, ale veľmi efektívny a pracovný tím. Sme ako dobrý orchester – každý ovláda svoj nástroj a ladí nám to spolu. Ja ako šéfka pracujem rovnako ako všetci ostatní, sedím pri počítači, plánujem, kontaktujem partnerov pre podujatia mimo inštitútu, dohováram si pracovné termíny, odpovedám na maily, stretávam sa s partnermi, večer moderujem naše podujatia. Ako doma, ale tu je všetko v nemčine.

Minulý rok ku mne pred Vianocami prišla naša diváčka, bývalá profesorka viedenského konzervatória, doniesla mi plnú škatuľu vlastnoručne upečeného pečiva so slovami: Pani direktorka, vidím, že nemáte čas na pečenie, tu na inštitúte sa stále niečo pekné deje. Toľko krásnych chvíľ sme tu počas roka zažili, tak som vám na Vianoce napiekla ja.

Táto práca „okresala“ mediálny záujem o vašu osobu, keďže ste sa na slovenských obrazovkách objavovali pomenej. Pred rozhovorom ste mi spomenuli, že ako diplomatka ste mali prezentovať len svoju prácu, nie osobu. Nechýbalo vám to?

Nechýbal mi záujem o moju osobu, napokon aj my sme sa dohovárali na tento rozhovor dlhší čas. Našu prácu prezentujeme v krajinách, kde pracujeme, v zahraničných médiách, úspechom býva vystúpenie v televízii, rozhlase, rozhovor v novinách. Vďakabohu, v tomto sa nad rámec očakávaní darilo.

Pre prácu v Rakúsku ste museli výrazným spôsobom obmedziť aj pracovné aktivity na Slovensku. Ponechali ste si len Anjelov strážnych...

Po mojom odchode na MZV a EZ SR som komunikovala s právnym oddelením a našli sme možnosť, ako sa dá pokračovať v televízii. Samozrejme, všetko sa smie robiť vo voľnom čase, počas víkendov a za prísnych podmienok.

Aká bola rozlúčka s touto prácou, predsa len, prežili ste na tomto mieste niekoľko úspešných rokov.

Bratislava je od Viedne vzdialená pár kilometrov, Rakúšania hovoria, „es ist nur ein Katzen­sprung dorthin“ a my, „ako keď kameňom dohodíš“. Na rozlúčkovej párty som pocítila smútok, až bolesť, ale život plynie, mám kopu nových plánov a projektov, dve vnučky, ktorým sa chcem oveľa viac venovať. Žijem pre budúcnosť a tam má miesto aj udržiavanie vzťahov s mojimi viedenskými priateľmi.

Najväčšiu radosť jej momentálne robia vnučky Emilka a Izabelka. 7 fotografií v galérii Najväčšiu radosť jej momentálne robia vnučky Emilka a Izabelka. Zdroj: Archív A. H.

Za toto obdobie prešlo zmenami aj vaše súkromie. S manželom ste sa rozviedli, doslova ukážkovým spôsobom. Ako sa to dá? Je za tým pretrvávajúce priateľstvo a vzájomná úcta?

Dohodli sme sa s Jozefom, že nebudeme mediálne pretriasať náš rozvod. Možno aj to je prejavom vzájomnej úcty a priateľského vzťahu. Prosím, rešpektujme to.

V súkromí sa zmenilo aj to, že ste sa stali dvojnásobnou babičkou. Aké sú vaše vnučky Emilka (3) a Izabelka (1,5)?

Milujem ich obe. Sú veľmi priateľské, prítulné ako dve mačiatka, veľmi milé a obe beťárske. Náš spoločný čas je plný lásky a radosti. Sú to slniečka.

Aké pocity vás zaplavia, keď vidíte, že obe vaše dcéry už nie sú malé dievčatká, ale silné, sebestačné ženy, ktoré držia v náručí svoje vlastné deti?

Moje dievčatá ľúbim nadovšetko. Sú mi priateľkami a dôverníčkami, niekedy aj poradkyňami a myslím, že sú aj skvelými matkami. Tak ako ja poznám iba radosť, ony vedia, čo sú to prebdené noci, strach, nekonečná únava, ale zvládajú všetko obdivuhodne.

Priznám sa, že ma niekedy dojímajú svojou obetavosťou. Koľko času a trpezlivosti dokážu venovať maličkým, koľkokrát to viem prečítať na ich nevyspatých, ale šťastných tvárach. Obe sú vo svojej krehkej ženskosti silnými osobnosťami. Som Bohu vďačná, že mi ich zoslal.

Máte šťastie, že ešte stále máte oboch rodičov. Ako sa im darí a čím sa udržiavajú v kondícii?

Je to stará škola, všetko, čo vládzu, robia sami bez cudzej pomoci. Zaujímajú sa stále o to, čo sa deje doma a vo svete. Mama, telom aj dušou dodnes aktívna učiteľka, stále lúšti krížovky a trénuje pamäť a ocko sleduje domácu aj zahraničnú politiku. Pri stretnutiach spomíname, ale najmä ešte stále plánujeme, a to je dobré znamenie.

Blíži sa čas Vianoc, ako a kde budete tráviť tieto sviatky?

Štedrý večer trávim so svojimi rodičmi, v návrate do detstva, keď v zázraku Vianoc sypali anjeli prštekmi sneh na strechy domov a všade vládla láska. Ale kapustnicu varím deň predtým pre širokú rodinu, koláčiky pečieme s dievčatami pri koledách a potom sa striedavo navštevujeme až do Silvestra a rozprávame, spomíname...

Dodržiavate pri štedrovečernom stole isté tradície?

U nás sú tradície po praslici – naša mystická ženská energia nám vždy prinášala sladké istoty. Babička mi pod stromčekom robievala krížik medom na čelo a mamička a ja v tom pokračujeme. Traduje sa aj vianočné menu, prestieranie, sito s oblátkami, orechmi, makové opekance s medom, koledy, krájanie jabĺčok. S ešte malými deťmi sme kedysi liali po večeri olovo a hádali, čo sa komu v novom roku prihodí.

Kedysi bola moderná otázka riešenia darčekov. Dnes si čoraz viac ľudí pod stromček, s prihliadnutím na životné prostredie, nekupuje nič. Ako je to u vás?

Až na pár drobností, kozmetiku a dobré vínko, tieto Vianoce dary nekupujem. Tešíme sa na spoločné dni na chate pri Bratislave, sánkovačku, kolibu, na spoločné zážitky.

Alena Heribanová s manželom Jozefom tvorili dlho šťastný pár. Moderátorka preto o rozvode nechce príliš hovoriť. 7 fotografií v galérii Alena Heribanová s manželom Jozefom tvorili dlho šťastný pár. Moderátorka preto o rozvode nechce príliš hovoriť. Zdroj: Archív A. H.

Myslím, že nebudem preháňať, keď poviem, že najkrajšie spomienky na Vianoce máme všetci najmä z čias nášho detstva. Spomeniete si na tie vaše?

Moje detské Vianoce boli vďaka milovanej rodine vždy zázračné. Bývali sme v Košiciach a zamrznutým vlakom sme celú noc cestovali k babičke do Hornej Stredy, ktorá vtedy opatrovala môjho brata. Nadránom nás čakal na stanici dedko s károu a bicyklom, naložil kufre a pešo sme sa brodili snehom do teplej izby, k piecke.

Dodnes ma hreje pri srdci, keď si spomeniem na stromček, plnú komoru dobrôt a malého Vladka, ako ma víta: Ajka pliša ejičkom. A potom sme šli do kostola hodiť korunku do vysvietených jasličiek, aby sa nám traja králi klaňali a my sme sa smiali a tešili...

Z vianočných pohľadníc sme si robili krabičky, sánkovali sme sa, hrali sme človeče a bolo nám najlepšie na svete, lebo sme sa mali veľmi radi a boli sme konečne spolu celá rodina.

Schyľuje sa ku koncu roka, keď ľudia zvyknú bilancovať a prehodnocovať uplynulý rok. Akým bol váš rok 2018?

Život je cesta a energia, a ja vnímam každú moju skúsenosť ako obohatenie. Myslím, že som zvládla úspechy aj pády, som vďačná za prvé slová mojich vnučiek, za ich úsmevy, za lásku a trpezlivosť mojich najbližších, za podporu a priateľstvo mojich kolegov a kamarátov, za relatívne dobré zdravie. Tento rok ma naučil nevzdávať sa, počúvať hlas svojho srdca a intenzívnejšie sa pozerať pravde do očí.

Dávate si predsavzatia do nového roka?

Áno a moje aktuálne znie – menej je viac. Dala som si predsavzatie menej pracovať a viac sa venovať svojej rodine, priateľom, koníčkom, cestovaniu. A to je pre mňa, vorkoholičku a perfekcionistku, ťažká úloha.

VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×