Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Folklórny vzor, ktorý nie je slovenský, originálny nápad, ktorý už niekto vymyslel. Ako klamú výrobcovia?

14.12.2018 (49/2018) „Nie som na svete preto, aby som poučila celý národ, ale keď vidím, ako tolerancia deformuje trh a z kopírovania sa stáva akceptovaný postup, tak pred tým nemôžem zatvárať oči,“ hovorí právnička a dizajnérka Sylvia Ciulisová (40).
Folklórny vzor, ktorý nie je slovenský, originálny nápad, ktorý už niekto vymyslel. Ako klamú výrobcovia?
7 fotografií v galérii
Vyzýva ľudí, aby prestali tolerovať kopírovanie v rámci akejkoľvek umeleckej činnosti.
Autor fotografie: Miro Miklas

Pred pár týždňami na sociálnej sieti Kristína Tormová (36) zverejnila status, v ktorom fanúšikom ukázala takmer identickú napodobeninu tričiek s logom svojich dvoch kníh a tiež aktuálneho seriálu TV JOJ Som mama.

Zhrozená herečka sa pre ukradnutý dizajn rozhodla postaviť pred súd. Keď som ju poprosila o rozhovor na túto tému, otvorene priznala, že riešiť problém „fejkovania“ produktov od slovenských dizajnérov by cez jej osobu bolo zbytočné a nič by sa tým nevyriešilo.

Práve preto ma spojila s právničkou a dizajnérkou Sylviou Ciulisovou. Tá sa totiž dlhodobo snaží výrobcom otvárať oči a nabáda ich na férový prístup k svojim zákazníkom.

Ste vyštudovaná právnička, ako ste sa od práva dostali k dizajnu?

Áno, moje pôvodné povolanie je právo, ktorému som sa po skončení štúdia 7 rokov venovala. Už 9 rokov však pracujem v dizajnérskom štúdiu, v ktorom narábame s ľudovým ornamentom a vo všeobecnosti sa inšpirujeme ľudovou tvorbou.

Posledné roky sledujem, ako hustne atmosféra okolo verejného vnímania výsledkov duševnej práce. Netýka sa to len grafického dizajnu, ale aj fotografie či inej vizuálnej tvorby. Problém majú tiež editorky vo vydavateľstvách, pretože autori nechápu ich korekcie a vedenie ako výsledok duševnej práce.

Vo všeobecnosti je však v tejto oblasti veľmi nízke povedomie ľudí o tom, čo je v rámci výsledkov duševnej práce jednoznačne chránené, kde je hranica medzi inšpiráciou a kopírovaním. Dokonca aj ľudia, ktorí sa tvorivou prácou živia, toto veľmi často nevedia.

Pravidelnou obeťou kopírovania je aj herečka Kristína Tormová. Po poslednej skúsenosti sa rozhodla riešiť situáciu súdnou cestou. 7 fotografií v galérii Pravidelnou obeťou kopírovania je aj herečka Kristína Tormová. Po poslednej skúsenosti sa rozhodla riešiť situáciu súdnou cestou. Zdroj: Instagram

Poďme poporiadku a začnime tým, čomu ľudia nerozumejú.

Ak niekde vypláva na povrch táto téma, tak ako prednedávnom problém Kristíny Tormovej, ľudia začnú automaticky riešiť, či má registrovanú svoju značku alebo dizajn výrobku, lebo v opačnom prípade nič nezmôže. Pointou takýchto prípadov však nie je len spor o to, kto je autor a kto autor nie je, či sa Kristína súdiť môže a koľko peňazí môže vysúdiť. Tých rovín je omnoho viac.

Okrem práv autora podľa autorského zákona prichádzajú do úvahy aj práva firmy v zmysle Obchodného zákonníka, konkrétne napodobňovanie cudzích výrobkov a parazitovanie na povesti. No a na počudovanie nie sú v takomto prípade porušené len práva autora, ale aj práva zákazníkov.

V prípade Kristíny Tormovej je hlavnou pointou práve parazitovanie na povesti, čo v preklade znamená, že sa niekto rozhodne kopírovať Kristínine tričká, lebo sú známe a dobre sa predávajú, takže ak ich dotyčný vyrobí napríklad lacnejšie, ráta s tým, že si ich ľudia od neho kúpia.

Tak je v tomto konkrétnom prípade dokazovanie autorstva to najľahšie a Kristína rozhodne nemusí mať svoje autorské produkty nikde registrované. Stačí, ak dokáže preukázať, ako pri tvorbe postupovala, vie dokázať, že takéto tričko či iný produkt sú na trhu dlho, je medzi ľuďmi všeobecne známe a predalo sa ho už veľa kusov.

Za zamyslenie stojí fakt, že v zahraničí sa takéto kauzy často končia zásahom verejnosti a nie autora. Jedným z príkladov môže byť tričko značky Forever 21, ktoré zaradili do ponuky minulý rok a časť výnosu z predaja mala putovať na dobročinné účely. Tričko však bolo viac-menej kópiou slávneho trička od WORD agency na podporu ženských práv a tlak verejnosti bol taký silný, že značka produkt úplne stiahla z predaja. Ľudia využili svoje práva v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého kupujúci nesmie byť predajcom klamaný.

Uvediem príklad. Ak si niekto stiahne nejaký „folk” obrázok z internetu, začne ho tlačiť na tričká a tvrdí, že ide o vlastnoručný dizajn a ešte k tomu o slovenský ľudový ornament, vedome klame o charaktere výrobku, za čo hrozia vysoké pokuty. V takom prípade je dokonca jedno, či si obrázok legálne kúpil z fotobanky, alebo ho ukradol.

Zákazníci by mali byť náročnejší a uvedomiť si, že majú právo vedieť, čo vlastne kupujú. Preto by nemali váhať kontaktovať predajcu, pýtať sa na to, ako dizajn vytvoril, ak je to ľudový ornament, odkiaľ pochádza, aby sa tak vyvarovali kúpy niečoho, čo je chabou kópiou originálu alebo pri kúpe slovenského ľudového nekúpili niečo poľské, maďarské, ruské či anonymné internetové.

Paradox je, že ak by nešlo o oblečenie alebo darčekové predmety, ale napríklad o potraviny či kozmetiku, ľudia by neboli ochotní takéto klamstvo tolerovať. Ak by som povedala, že vajíčka, ktoré predávam, sú od sliepok, ktoré chovám doma na dvore, kŕmim ich len žihľavou a kukuričným šrotom a vďaka tomu sú ultra bio a eko, ale potom by ma niekto videl, ako vo veľkoobchode nakupujem kartóny vajec, tak by ma za to ľudia ukameňovali.

Tričko so „slovenským“ folklórnym vzorom nepochádza zo Slovenska. Ide o grafiku stiahnutú z fotobanky z Poľska. 7 fotografií v galérii Tričko so „slovenským“ folklórnym vzorom nepochádza zo Slovenska. Ide o grafiku stiahnutú z fotobanky z Poľska. Zdroj: Archív S. C.

Sú prípady takého kopírovania časté?

Takých prípadov je obrovské množstvo a týka sa aj známych značiek. Napríklad pri medializácii kopírovania Kristíniných tričiek sa spomínali aj ďalšie firmy, ktoré postupujú tak, že prejdú stovky obrázkov v prehliadači. Keď sa im niečo páči, hľadajú zdroj a v prípade, že ho nenájdu, použijú prvky, ktoré sa im na výrobu hodia.

To je však nelegálny postup. Použiť totiž možno len obrázok, pri ktorom je uvedené, že je voľný, po anglicky royalty free, o všetkých ostatných platí, že autora majú a použiť ich na komerčné účely je protizákonné. Verejnosť takýto prístup toleruje, a tak napriek takýmto kauzám a negatívnej medializácii predaj stúpa.

Kde je teda hranica medzi inšpiráciou a kopírovaním?

Niektorí výrobcovia chápu, že obrázok, ktorý vytvoril niekto iný, nemôžu použiť, ale ak sa im veľmi páči, stiahnu si ho z internetu a trošku ho prerobia. Aj ich prerobený obrázok sa však veľmi výrazne podobá na originál. Človek teda kopíruje vtedy, keď sa snaží vyvolať dojem predlohy. To rozhodne nie je v poriadku ani z hľadiska autorského zákona.

V prípade, že by takého človeka niekto napadol a on by sa obhajoval frázou, že to nie je to isté, nepochodil by. Zmyslom totiž nie je, že obrázky nie sú navlas rovnaké, ale že je tam očividná zhoda v kompozícii, myšlienke i v celkovom dojme.

Teraz sa rozprávame o dizajnoch, ale ako je to napríklad pri fotografiách alebo, ako ste v úvode naznačili, pri písanom slove?

Mám čerstvú skúsenosť mojej známej, ktorá pracuje ako editorka v známom vydavateľstve. Autorka ilustrátorka chcela urobiť detskú knihu, ale nemala jasnú predstavu. Pôvodný nápad ilustrátorky bol urobiť knihu v štýle Richarda Scarryho, ale keď sa o tom s editorkou bavili, zrazu z toho vznikla úplne iná knižka. Editorka s autorkou vytvorili koncept knihy a keď sa kniha po mnohých stretnutiach utriasla, autorka sa rozhodla, že knihu vydá sama.

Opäť došlo k nepochopeniu, že aj vstup editora pri tvorbe knihy je výsledkom duševnej práce. Keby editorka koncept knihy zásadne neovplyvnila, knižka by v takej podobe iste nevznikla. Ak by takú knihu pod vedením editorky ilustroval iný autor, mohla by byť rovnako úspešná a možno úspešnejšia. To znamená, že koncept je minimálne rovnako hodnotný, ak nie hodnotnejší ako samotné výtvarné vyhotovenie.

Čo sa týka fotografií, platí to isté, čo pri grafických návrhoch. Pred časom mi dal jeden fotograf do pozornosti reklamu na dámske pančuchové nohavice, ktorej pointou je fotografia nápadne pripomínajúca ikonickú fotografiu od Tona Stana.

Podľa autorského zákona síce nemôžete chrániť myšlienku alebo koncept obsiahnutý v diele, čiže nemôžete chrániť to, že ženské telo vo veľkej časti zakrýva niečo, čo splýva s pozadím. Ak však pri fotke napodobníte všetko, spôsob zahalenia ženského tela, celkovú kompozíciu, charakteristickú pózu fotenej modelky, ide jednoznačne o kopírovanie.

V Amerike alebo Londýne by si to nikto nedovolil, lebo v tej fotke by sa okamžite fotograf spoznal. Na Slovensku sa však toho neobávame, lebo sme malá krajina. Nemeriame sa s veľkými, tolerujeme malé klamstvo, malé zlodejstvo, snažíme sa vytvoriť vlastné pravidlá, hoci na druhej strane by sme chceli byť svetoví...

O prešľap sa postarala aj značka Forever 21. Výťažok z predaja charitatívneho trička (vpravo) mal putovať na dobrú vec. Keď sa zistilo, že ide o ukradnutý dizajn, firma ho musela stiahnuť z trhu. 7 fotografií v galérii O prešľap sa postarala aj značka Forever 21. Výťažok z predaja charitatívneho trička (vpravo) mal putovať na dobrú vec. Keď sa zistilo, že ide o ukradnutý dizajn, firma ho musela stiahnuť z trhu. Zdroj: Instagram/Forever 21

Akým spôsobom sa výrobca, teda aj vy, môže brániť, ak zistí, že niekto používa jeho autorský dizajn?

Pri folklórnych ornamentoch platí, že sa nimi môžete inšpirovať, lebo je to naše kultúrne dedičstvo, ktoré patrí všetkým, ale nemôžete používať autorské kompozície. Ide napríklad o výšivky, ktoré vytvorili zamestnankyne ÚĽUV-u, ale aj súčasní výrobcovia, ktorí v štýle konkrétnej ľudovej výšivky vytvárajú vlastné návrhy. Použiť takéto dizajny možno len so súhlasom autora a pri predaji výrobku treba uviesť jeho meno, ak si to praje.

Keďže tvoríme už veľa rokov, tak aj my vytvárame nové vlastné autorské grafiky a nezriedka sa stane, že ich nachádzame na výrobkoch iných výrobcov. Keď ich kontaktujeme, povedia nám, že to je ľudový vzor a my máme dokázať, že to je naozaj naše. Dokázať to, samozrejme, vieme, lebo vieme doložiť postup, ako sme to kreslili, vieme, z čoho sme vychádzali, aké prvky sme použili, ako sme danú kompozíciu vytvorili a kedy sme ho prvýkrát zverejnili.

Súdiť sa o autorstvo nie je problém, ale vysúdiť finančnú kompenzáciu je oveľa ťažšie. S náhradou škody a zmareného zisku sa spája veľmi náročné dokazovanie. Ujmu, ktorú kopírovaný autor vníma, najviac vystihuje náhrada nemajetkovej ujmy, ale s tou je to ešte horšie.

Uvediem príklad: Náhrada nemajetkovej ujmy pri zavinenej smrti človeka je podľa súdnej praxe ustálená na sume 10- až 14 000 eur, čiže keď mi niekto ukradne motív, koľko asi dostanem ako finančné odškodnenie, keď ľudský život sa cení na túto sumu? Nehovoriac o tom, že ak človek nemá právne vzdelanie, musí zaplatiť právnika. Aj keď spor vyhrá, protistrana síce uhradí súdny poplatok a trovy zastúpenia podľa vyhlášky, všetci však vieme, že náklady na právne poradenstvo sú podstatne vyššie.

Takže súdiť sa vo všetkých možných prípadoch by nás stálo viac, než by sme vysúdili, preto to malí podnikatelia a dizajnéri nerobia. Veľké firmy sa v prípadoch kopírovania súdia, ale im stačí, ak druhej strane zabránia predávať podobný výrobok a zachovajú si doterajší odbyt. Nárok na odškodnenie súdny proces predlžuje a predražuje, a tak veľké firmy volia jednoduchší a rýchlejší proces za cenu oželenia finančnej náhrady.

Kto najčastejšie kopíruje? Ide o jednotlivcov, ktorí si chcú privyrobiť, alebo sa to týka aj veľkých firiem?

Nie sú to len ľudia, ktorí si chcú doma privyrobiť, ale aj veľké firmy. Ako som už uviedla, mnohí ani nechápu, že to, čo robia, je v rozpore so zákonom. Zmyslom by však nemalo byť to, či to robia ľudia v malom, alebo vo veľkom, ale to, že kradnú alebo prinajmenšom klamú. Myslím, že by sa výrazne zlepšila situá­cia, ak by sa pri výrobkoch uvádzal pravdivý popisok, ako a kde daný dizajn vznikol.

Teraz, keďže je všetko folklórne v kurze, by stačilo, ak by sme „k slovenskému“ produktu pravdivo uviedli, že ide o poľský ornament stiahnutý z internetu a jeho autor je neznámy. Je otázne, či by sa tričká, tašky a iné predmety s takouto potlačou tak dobre predávali, ak by povedali pravdu.

Kopírovanie sa deje aj v umeleckej fotografii. 7 fotografií v galérii Kopírovanie sa deje aj v umeleckej fotografii. Zdroj: Tono Stano/Bepon

VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×