Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Chovali priadku morušovú, Mária Terézia im darovala les. Prvým ropným vrtom v Československu sa chvália dodnes

11.12.2018 (49/2018) Posledný úsek trasy z Bratislavy do Gbiel vedie pomedzi stromy. Hoci sa zdá, že cesta smeruje do lesa, spomedzi agátov, borovíc a dubov sa zrazu vynorí malebné mestečko.
Chovali priadku morušovú, Mária Terézia im darovala les. Prvým ropným vrtom v Československu sa chvália dodnes
15 fotografií v galérii
Kostol svätého Michala Archanjela dodnes nie je preskúmaný.
Autor fotografie: Archív mesta Gbely

Kraj písku, roviny, záhorské boriny, něco tam majú, něco skrývajú. Ve svjece širokém, je tento kút hoden, že o ňem spívám, ten v myslí mívám...

Hymna mesta Gbely, naozaj ukrytého medzi stromami, sa volá „Do prejde Gbelama“, pochádza z roku 2008 a zložil ju vedúci miestneho speváckeho zboru, básnik a dramatik Pavol Nemec. Gbely teda majú mestskú hymnu len krátko, história mesta však siaha stovky rokov dozadu.

Keď miestny čudák a vynálezca Ján Medlen v roku 1912 odhodil na svojom močaristom pozemku cigaretový ohorok, objavil unikajúci zemný plyn a pohotovo ho využil na kúrenie vo svojom domci. Navždy tak spojil Gbely s ťažbou ropy.

Vďaka tomuto objavu mesto v 20. storočí prosperovalo a gbelská kolónia Farské dielne, kde mali byty majstri a robotníci, bola elektrifikovaná na slovenské pomery neuveriteľne skoro – už v roku 1917.

Povedať však, že história Gbiel sa začala písať až s objavením ropy a plynu, by bolo naozaj nespravodlivé. Prvá písomná zmienka o nich totiž pochádza už z roku 1392 a mestské výsady získali už v 16-17. storočí.

Hoci Gbely boli rozlohou neveľké, mohli organizovať štyri jarmoky ročne. Dôležitou plodinou v tom čase bolo v Gbeloch konope, ktoré obyvatelia pestovali a konopný olej chodili predávať na Moravu a do Viedne.

Prvý ropný vrt v Gbeloch bol aj prvým v Československu. 15 fotografií v galérii Prvý ropný vrt v Gbeloch bol aj prvým v Československu. Zdroj: Archív mesta Gbely

Prečo sa však Gbelom podarilo získať výsady mesta už v tom čase, keď ich dostávali najmä banské mestá a strategicky významné miesta?

„Málokto vie, že Gbely v tom čase ležali na obchodnej ceste, ktorá viedla z Moravy na Slovensko. Bola dobre chránená, pretože tu často táborili vojaci a po bitke troch cisárov pri Slavkove v Gbeloch dokonca prebýval husársky pluk,“ hovorí Miroslav Čársky.

Známy miestny historik síce vyštudoval poľnohospodárstvo, dejiny Gbiel sú však jeho vášňou a o meste napísal niekoľko zaujímavých publikácií.


Gbely

Mesto leží v severozápadnej časti Záhorskej nížiny, 20 km južne od Skalice, 25 km západne od Senice a 40 km severne od Malaciek. Cez Gbely prechádza železničná trať Kúty – Sudoměřice a prístupné sú cestami 3. triedy. V okolí mesta sa nachádzajú náleziská ropy a plynu. V meste žije 5 155 obyvateľov.


Priadka morušová a ovce

S Máriou Teréziou a jej vládou sa spájajú aj borovicové lesy okolo mesta.

„Vysadili ich do presných štvorcov. Povráva sa, že keď šla Mária Terézia do Šaštína, prekážalo jej, že na ňu fúkal piesok. Tak prikázala, aby piesky spevnili vysadenými borovicami,“ hovorí prednostka Nataša Londarevová o zelenej lesnej kulise, ktorá obklopuje Gbely.

Z obdobia, keď boli majiteľmi holíčskeho panstva Habsburgovci, pochádzajú aj zaujímavé správy o tom, že miestni obyvatelia na ich príkaz chovali priadku morušovú a ovce španielskeho plemena merino, ktoré dávali svetoznámu kvalitnú vlnu.

Gbely 15 fotografií v galérii Gbely Zdroj: CBS Flying Team

Gbely často navštevoval František Lotrinský, pretože tam bola vychýrená bažantnica. Cisárska rodina dala v meste postaviť aj dve tehelne, kasárne a vodný mlyn. Časy Márie Terézie pripomína aj starobylá lipa, ktorá sa zachovala na miestnom cintoríne.

„Podľa odhadov odborníkov má asi 300 rokov, budúci rok by sme ju chceli prihlásiť do súťaže o Strom roka,“ hovorí prednostka.

Minulosť pripomína i nádherný Kostol svätého Michala Archanjela z polovice 19. storočia.

„Dodnes nie je úplne preskúmaný a v budúcnosti zrejme ešte bude zaujímať archeológov. Na jeho vybudovanie a vybavenie štedro prispela cisárska rodina. Mal postavenie biskupského chrámu a bol ozdobou celého Záhoria,“ hovorí Miroslav Čársky.

V kostole sa nachádza starobylý organ s krásnym zvukom a je národnou kultúrnou pamiatkou.

Obrazy z kostola sa vďaka miestnemu rodákovi a pedagógovi VŠVU Štefanovi Komorskému dostali aj na miestnu kalváriu, kde tvoria zastavenia krížovej cesty. Gbelčania ich dali s jeho pomocou vygravírovať do čiernej žuly a návštevníci kalvárie si ich môžu dnes obzrieť aj v tejto modernej kamennej podobe.

Ďalšími nádhernými pamiatkami v Gbeloch, ktoré turisti uvidia pri pešej prechádzke centrom, sú rokokové súsošie Immaculata a trojičný stĺp. Gbely by sa pokojne mohli nazývať mestom krížov a sôch svätých.

„Keď sme pripravovali knihu o malých sakrálnych stavbách, narátali sme ich tu 29,“ hovorí Miroslav Čársky.

Medzi tieto stavby patrí aj pieskovcová socha Panny Márie na cintoríne, o ktorej niektorí tvrdia, že je najkrajšou ženou v Gbeloch a zároveň najlepšou, lebo mlčí.

Organ v kostole je národnou kultúrnou pamiatkou. 15 fotografií v galérii Organ v kostole je národnou kultúrnou pamiatkou. Zdroj: Archív mesta Gbely

Liaheň slávnych

Hoci Gbely nie sú veľké rozlohou ani počtom obyvateľov, pochádza odtiaľ veľa významných ľudí. Z rodu Čárskych, z ktorého je aj Miroslav Čársky, pochádzali košický biskup Jozef Čársky, ktorý podporoval chudobných, významný chirurg, profesor Konštantín Čársky či známy banskobystrický chirurg, profesor Peter Kothaj.

Kniha o rode Čárskych je uložená v Slovenskej národnej knižnici. Gbelským rodákom bol takisto spoluautor Martinskej deklarácie, kňaz Ferdiš Juriga, i zakladateľ hudobnej historiografie profesor Konštantín Hudec.

V Gbeloch žil a tvoril a básnik Ján Donoval, známy aj ako Tichomír Milkin. Menej známym rodákom bol námorný dôstojník, seržant Matej Kocák, po ktorom v Amerike pomenovali celú triedu bojových lodí.

„Vysťahoval sa do USA a vstúpil do námornej pechoty. Neskôr padol v 1. svetovej vojne, ale predtým urobil významnú vojenskú kariéru a získal dve najvýznamnejšie štátne vyznamenania USA aj medailu kongresu,“ hovorí Miroslav Čársky.

Z rodu Čárskych je i Ján Bolebruch, bývalý stavbár a stavebný podnikateľ, ktorý v roku 1974 vykonával dozor nad výstavbou zásobníka plynu v Plaveckom Štvrtku patriaceho pod podnik Nafta Gbely a ako prvý doň vpustil plyn. Organizuje Záhorácku ligu kynológov známu na celom Slovensku.

Obyvatelia Gbiel ho však poznajú tiež ako administrátora facebookovej skupiny Kultúra v Gbeloch, ktorá má úctyhodných 2 625 členov a pre Gbelčanov je otvoreným diskusným fórom. Dnes vedie folklórnu skupinu Gbelan, ktorá sa v minulosti niekoľkokrát dostala do celoštátneho kola súťaže nositeľov tradícií o titul Laureát – najlepšia folklórna skupina na Slovensku.

V súčasnosti sa zameriava na oživenie menej známych starých piesní z Gbiel a okolia. Ďalší muzikant pochádzajúci z Gbiel je Vladimír Kumpan, známy trubkár a kapelník dychovej hudby Kumpanovi muzikanti.

Ján Bolebruch je bývalý stavbár, nadšený folklorista a administrátor populárnej gbelskej facebookovej skupiny. 15 fotografií v galérii Ján Bolebruch je bývalý stavbár, nadšený folklorista a administrátor populárnej gbelskej facebookovej skupiny. Zdroj: Miro Miklas

Také oné na pokuk

Ján Bolebruch ako nadšený folklorista mapoval odmalička kariéru ďalšieho gbelského rodáka – muzikálového herca Petra Pechu, ktorý je veľmi úspešný v Česku a tento rok získal prestížnu cenu Thálie za hlavnú úlohu boxera v muzikále Rocky.

„Mám jeho fotky a nahrávky od jeho trinástich rokov, už vtedy bolo jasné, že je to veľký talent,“ hovorí Ján Bolebruch.

Peter žije už roky v Prahe, napriek tomu sa do Gbiel rád vracia. Hoci už ako malý trávil veľa času hrou na gitare a hodinami spevu v Bratislave, našiel si čas aj na chlapčenské radovánky.

„Gbely sú môj domov a veľmi často mi chýbajú. Prežil som tam nádherné detstvo, sadli sme na bicykle, išli na Rúbaničky, kde bolo veľké futbalové ihrisko, a celé hodiny hrali s chlapcami futbal,“ povedal nám Peter Pecha nostalgicky.

Aj dnes pri návšteve rodiska vyhľadáva najmä pokoj v prírode, ktorý v Prahe nenachádza.

„Rád v Gbeloch objavujem miesta, ktoré ešte nepoznám. Chodím na prechádzky so snúbenicou Katkou a so psom, nedávno som bol na Ostrom vrchu, kde zrekonštruovali posedenie. Vyhľadávam pokoj a ticho, oddychujeme a veľmi si to doma užívam,“ uzatvára.

Prednostka mestského úradu Nataša Londarevová s úsmevom dodáva: „Kedysi sa vyberal na základnej škole názov pre dnešnú Adamovskú rozhľadňu. Odmenou mala byť torta. Pamätám si, že práve Peťo navrhol naozaj originálne názvy – Také oné na pokuk a Gbelská hledzírna.“

Pláže pri Adamovských jazerách lákajú v lete plavcov i rybárov. 15 fotografií v galérii Pláže pri Adamovských jazerách lákajú v lete plavcov i rybárov. Zdroj: Archív mesta Gbely

Lákadlo pre turistov

Gbely sú pre svojich obyvateľov i návštevníkov naozaj pokojným miestom. Ležia totiž mimo dopravných uzlov.

„Odkedy sa sídlo Nafty Gbely presunulo do Bratislavy a technické zázemie firmy presťahovali do Plaveckého Štvrtka, ľudia chodia za prácou najmä do bratislavského Volkswagenu, do strojárskej firmy Schaeffler v Skalici či do výrobnej fabriky na interiéry automobilov EISMAN v Holíči,“ hovorí prednostka.

Gbely sú jedným z miest, ktoré má pláž. Adamovské jazerá, ktoré vznikli pri ťažbe štrku – severné a južné –, majú ideálne podmienky na kúpanie a rybolov. Celé územie je chránenou ornitologickou lokalitou, po oboch stranách rieky Moravy vtáctvo nachádza podmienky na nerušené hniezdenie a odpočinok.

„Z prístavu Gbely Adamov premáva loď na druhú stranu rieky Moravy do Tvrdoníc. V Adamove je požičovňa bicyklov a v Tvrdoniciach na Morave môžu turisti navštíviť vínne sklepy alebo odbočiť vpravo a cyklocestou sa dostať Anglickou alejou až k slovanskému hradišťu v Mikulčiciach,“ popisuje prednostka obľúbenú trasu výletov.

Pre mesto je dôležitá cezhraničná spolupráca, ktorú usilovne buduje aj pomocou grantov na rozvoj turizmu. V Gbeloch sa darí aj športovcom. Veľmi úspešní sú malí futbalisti, ktorých vedie mladý mestský poslanec a bývalý futbalový reprezentant Slovenska do 21 rokov, Adam Ambra. V meste je certifikované hokejbalové ihrisko aj motokrosová dráha.

To, čo Gbelčanov reálne trápi, je skládka nebezpečného odpadu v Cuníne, ktorá mala byť uzatvorená. Podľa vyjadrenia mesta však uzatvorená nie je.

Organ v kostole je národnou kultúrnou pamiatkou. 15 fotografií v galérii Organ v kostole je národnou kultúrnou pamiatkou. Zdroj: Archív mesta Gbely

„Dažďové vody nie sú odvádzané, do skládky zateká, kontaminujú sa okolité pozemky a spodné vody, čo je potvrdené rozbormi vôd v akreditovanom laboratóriu,“ píše sa v stanovisku primátora Gbiel Jozefa Hanzlingera.

Navyše, investor chce stavať ďalšiu skládku nebezpečného odpadu v susednom Holíči, s čím Gbelčania nesúhlasia.

Žijú, spívajú, pijú

Devízou obyvateľov Gbiel je ich bezprostrednosť, melodické nárečie a zmysel pre humor. Dôkazom je aj publikácia Miroslava Čárskeho Gbelský rokáček, ktorá mapuje zaujímavé udalosti z minulosti Gbiel.

Sú tam seriózne informácie, ako napríklad, že od augusta do októbra v roku 1866 zúrila v Gbeloch epidémia cholery dovlečená pruským vojskom, alebo že o 100 rokov neskôr vrtmajster Vladimír Lorenc dosiahol rekordný vrt 4 500 metrov.

Do publikácie sa dostali i pomerne bulvárne správy o vraždách, udalostiach počas oboch svetových vojen či požiaroch. Veselo vyznieva správa z 20. augusta 1966.

„Medzi deťmi z Kučerova a Majírok vznikla pouličná bitka, ktorej sa zúčastnilo 30-40 detí. Zvíťazili Majírkári...“

Mnoho z tých, ktorí v Gbeloch vyrástli, sa z mesta možno odsťahovali, rodáci sa však domov pravidelne vracajú a mnohí na dôchodok či po niekoľkých rokoch strávených inde opäť prichádzajú domov. Pretože, ako sa spieva v hymne Gbiel:

„Rínek jak decká duaň, zapomjet Bože naň, srdce mi nedá, do nemá, hledá, mjestečko malučké, usmíté, zuaťučké, de ludé žijú, spívajú, pijú!“

Miestna „ohnivá voda“– prameň Sirková. Voda sa dá piť a ak ju podpálite, horí. 15 fotografií v galérii Miestna „ohnivá voda“– prameň Sirková. Voda sa dá piť a ak ju podpálite, horí. Zdroj: Archív mesta Gbely


Anketa

Bohuslava Vašíčková (43)

V Gbeloch sa mi žije dobre, inak by som tu nezotrvala 43 rokov. Kedysi bolo dosť práce, dnes tu však chýbajú pracovné príležitosti. Žila som aj na kopaniciach, aj na Morave, ale chýbali mi Gbely. To, že ma nikto nezastaví na ulici a neprihovorí sa mi. Som človek, ktorý to potrebuje. Najlepší sú tu umelci a deti zo ZUŠ, ktorí dokážu robiť krásne veci. Môj syn David je frontman skupiny Sanchez Amsterdam, vychovali ich v miestnej ZUŠ rovnako ako mňa a môjho otca. Ľudia, ktorí tu nie sú spokojní, sú podľa mňa nespokojní sami so sebou.

Jana Velšmídová (34)

Muža mám z vedľajšej dediny, tam mám aj rodičov. Žila som 6 rokov v Bratislave. Ale oceňujem, že je tu pokoj a výborná základná škola, kde je množstvo krúžkov pre deti. Vykupujú tu staré domy, renovujú budovy, opravujú sa chodníky. Mám pocit, že Gbely sa zveľaďujú. Je tu mnoho kultúrnych možností a rôznych podujatí, toto mesto žije. Negatívom je menej pracovných príležitostí.

Hana Hrubšová (36)

Mám rada pokoj, nie som náročná a po rokoch, ktoré som strávila v Bratislave, som rada, že bývame v rodinnom dome a máme dobrých susedov. Občas sa dá vyjsť na nejaké trhy, je tu viacero kultúrnych a športových akcií počas roka, ruch veľkomesta mi nechýba.

VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×