Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Dopyt po väzňoch je vo fabrikách obrovský, v poradovníku sa čaká aj rok. Koľko zarábajú odsúdení?

06.12.2018 (48/2018) V slovenských fabrikách chýbajú zamestnanci, firmy si pomáhajú väzňami. Dopyt po odsúdených je veľmi vysoký, v poradovníku treba čakať aj rok.
Dopyt po väzňoch je vo fabrikách obrovský, v poradovníku sa čaká aj rok. Koľko zarábajú odsúdení?
10 fotografií v galérii
Ak máte doma ručne tkané koberce, je možné, že ich zhotovili muži, ktorí porušili zákon.
Autor fotografie: Miro Miklas

V Európe niet značky osobného auta, ktorého niektoré komponenty by neprešli rukami slovenských väzňov. Ak si kupujete kvalitnú a na naše pomery drahú obuv nemenovanej značky, aj tú šijú ručne naši odsúdení.

Veľa slovenských zákazníkov je pobúrených, pretože na slovenských pultoch máme zvyšné, a preto nekvalitné mäso zo západnej Európy. Slovenskí väzni jedia bravčovinu z vlastnej produkcie, väzenské kuchyne sú v tomto prípade sebestačné na 73 percent.

V Rimavskej Sobote je totiž farma, kde chovajú ošípané. Patrí Zboru väzenskej a justičnej stráže, pracovné návyky si tu upevňujú práve naši odsúdení.

Obálky listových zásielok zo súdu, ktoré vám prídu poštou, lepili väzni v Leopoldove. Čo všetko robia ľudia, ktorí si odpykávajú trest za mrežami? To je jedna veľmi dlhá kapitola.

Dnes sú dokonca naši odsúdení veľmi lukratívnou zložkou pracovného trhu pre veľmi nízku mieru nezamestnanosti. Firmy čakajú v poradovníku aj rok, aby v ich prevádzke pracovali väzni. Tie z Bratislavy sú však bez šance, nepomôže im ani dlhá čakacia lehota, dopyt totiž vysoko prevyšuje ponuku.

Riaditeľ odboru zamestnávania, výroby a odbytu na Generálnom riaditeľstve Zboru väzenskej a justičnej stráže v Bratislave Michal Čápka tvrdí, že aktuálne môžu hovoriť o slovenskom rekorde. V tomto roku je zamestnaných najviac väznených – 4 616 ľudí. Pracujú všetci, ktorí môžu. Sú medzi nimi aj väzni odsúdení na doživotie.

Museli prosiť

Nie vždy však boli čísla takéto optimistické. Michal Čápka spomína, že po roku 1989 nastal v zamestnávaní odsúdených kolaps.

„Väznice sa v minulosti stavali hlavne v blízkosti štátnych závodov, aby mohli odsúdení pracovať v ich prevádzkach.“

Život za mrežami plynie rýchlejšie popri práci. 10 fotografií v galérii Život za mrežami plynie rýchlejšie popri práci. Zdroj: Miro Miklas

Lenže po zmene spoločenského systému štátne podniky zanikali, stúpala miera nezamestnanosti, ľudia boli bez práce, nečudo, že zamestnať sa nemali šancu ani väzni.

„Boli to veľmi náročné časy, do jednotlivých firiem sme chodili doslova s prosíkaním. Z dôvodu nezáujmu o prácu odsúdených musel zbor postupne prevziať úlohu zamestnávateľa. Zakladali sme prvé strediská hospodárskej činnosti.“

A tak pri slovenských väzniciach postupne vznikali výrobné prevádzky.

„Predovšetkým sme sa snažili docieliť, aby sme boli sebestační. Odsúdení dnes šijú súčasti výstroja pre príslušníkov aj pre seba. Práve vďaka vlastnej výrobe si dokážeme zabezpečiť všetko na oblečenie okrem pršiplášťa, koženého opasku a topánok. Väzni zhotovujú aj pletené výrobky, teda ponožky.

V rámci vlastnej výroby zhotovujeme nábytok, ktorý putuje do štátnych zariadení vrátane všetkých slovenských súdov. Vieme sa prispôsobiť aj individuálnym požiadavkám a vyrobiť regály, poličky, skrinky na mieru.

Do určitej miery sme sebestační aj v prípade stravy. Okrem farmy v Rimavskej Sobote máme ovocné sady či obilninové polia a v prevádzke je aj naša pekáreň. Rozvinutá je okrem toho kovovýroba, odsúdení vyrábajú postele, skrine na spisy či zbrane. Vyrábame tiež zámkovú dlažbu.“

Mnohí z odsúdených môžu pracovať pre jednotlivé firmy iba za múrmi väznice, napríklad šijú topánky.

„Spolupracujeme hlavne s firmami, ktoré vyžadujú manuálnu prácu, nenáročnú na intelektuálne schopnosti. Odsúdení sú totiž ľudia z rozličných spoločenských vrstiev. Takýmto spôsobom by sme dnes dokázali zamestnať oveľa viac ľudí, máme však kapacitné problémy, potrebovali by sme vybudovať nové priestory,“ dodáva Michal Čápka.

Ručne šité topánky, ktoré sú na trhu za vyššiu cenu, putujú do obchodu z väzenských dielní. 10 fotografií v galérii Ručne šité topánky, ktoré sú na trhu za vyššiu cenu, putujú do obchodu z väzenských dielní. Zdroj: Miro Miklas

Odsúdení pracujú mimo väzenských múrov na takzvaných dohľadových pracoviskách, kde nie sú pod stálym priamym dozorom príslušníkov väzenskej a justičnej stráže.

Na trhu práce sú však najviac žiadaní väzni, ktorí sa môžu voľne pohybovať, dokonca v nejednom prípade sa do zamestnania prepravujú mestskou hromadnou dopravou.

„Slangovo im hovoríme voľnopohybári a v minulosti to boli prevažne mankári či nehodovkári. Dnes môže túto vymoženosť, dostať sa na otvorené oddelenie, získať aj človek, ktorý spáchal závažný trestný čin, určite však nie zo dňa na deň. Každý prípad posudzujeme individuálne. S našimi väzňami pracujú aj špecialisti z odboru psychiatrie a psychológie, každý odsúdený, ktorý má možnosť voľného pohybu, je poriadne preverený.“

Jedným z nich je 40-ročný Martin z Bratislavy. Odsúdili ho na osem rokov odňatia slobody, pretože fyzicky napadol svoju bývalú manželku. Okrem toho je odsúdený aj za vyhrážanie a neplatenie alimentov. Zatiaľ si odsedel štyri roky a na budúci rok môže požiadať o podmienečné prepustenie.

Počas nášho rozhovoru ospravedlňuje útok na manželku náročným zamestnaním. Pracoval ako vodič kamióna a tvrdí, že za ten čas, čo bol na cestách, mu bola manželka neverná. Svoju väzenskú púť začínal v Leopoldove.

„Šil som topánky, neskôr som pracoval pri výrobe zámkovej dlažby. V Trnave som sa staral o vozový park väznice. Okrem iného som umýval a čistil autobusy, autá. Dnes upratujem v Bratislave kancelárie,“ vymenúva.

Cesta na otvorené oddelenie však bola, ako hovorí, dosť náročná. „Trvalo to niekoľko rokov, musel som sa vzorne správať a bezchybne a zodpovedne vykonávať svoju prácu.“

Aktuálne môže raz za dva týždne ísť na vychádzku do mesta, raz za 8 týždňov navštíviť svoju rodinu, prednosť v tomto prípade dáva rodičom. Martin zarába mesačne približne 90 eur, z toho zaplatí alimenty na svoju dcéru, ostane mu 20 eur. Tie minie hlavne na kávu.

Vítané sú firmy, ktoré vyžadujú jednoduchú manuálnu činnosť. 10 fotografií v galérii Vítané sú firmy, ktoré vyžadujú jednoduchú manuálnu činnosť. Zdroj: Miro Miklas

Štát si polepší

Michal Čápka nám vysvetľuje, že v prípade väzňov síce musia dodržiavať Zákonník práce, ale s výnimkami.

„Väzni, napríklad, nemajú nárok na minimálnu mzdu. Je pravda, že niektorí sa sťažujú na nízke zárobky, lenže treba brať do úvahy, že majú všetko zabezpečené – od bývania cez oblečenie až po stravu vrátane zdravotnej starostlivosti.“

Odsúdení zarobia priemerne 180 eur. Tí, ktorí vykonávajú úkolovú prácu a sú veľmi snaživí, si dokážu zarobiť až 300. A hoci to znie úsmevne, odsúdení nemajú právo v práci zakladať odbory.

Zamestnávanie väzňov má svoje špecifiká, odsúdení nie sú priamymi zamestnancami firiem, celý kolobeh zastrešuje zbor, ten je ich zamestnávateľom. V takomto prípade si ekonomicky dobre polepší aj štát.

„Peniaze za vykonanú prácu poukazujú jednotlivé firmy zboru. Z toho si odsúdení uhrádzajú trovy spojené s výkonom trestu. Z týchto peňazí sa uhrádza náhrada škody obetiam trestného činu. Odvádzame za nich dane či nemocenské dávky.“

Peniaze, ktoré zvýšia, putujú do štátneho rozpočtu. Kým vlani mali slovenské väznice výdavky vo výške 8 391 000, ich príjmy predstavovali sumu 9 608 000 eur.

Taja väzňov

U riaditeľa odboru zamestnávania zisťujeme aj to, aké firmy sa snažia nedostatok pracovníkov vo svojej prevádzke riešiť práve prostredníctvom väzňov. Dozvedáme sa, že firmy sa tým neradi chvália, skôr naopak, snažia sa to z rôznych dôvodov tajiť.

„Dodržujeme preto mlčanlivosť, hoci nás k tomu nezaväzuje žiadny predpis.“

Predsa len, podarilo sa nám navštíviť prevádzku v Trnave, ktorá sa zaoberá odpadovým hospodárstvom. Odsúdení triedia jednotlivé komodity, nejde síce o fyzicky náročnú prácu, v plechových halách však v letných horúčavách teplota stúpne na viac ako 40 stupňov Celzia. V zime sa zase pod kožu zabára nepríjemný chlad.

Odsúdení pracujú aj prio dpade, túto činnosť nechce z nezamestnaných nikto vykonávať. 10 fotografií v galérii Odsúdení pracujú aj prio dpade, túto činnosť nechce z nezamestnaných nikto vykonávať. Zdroj: Miro Miklas

Slováci poriadne zaostávajú v separovaní odpadu a ich uvedomelosť je veľmi chabá, nečudo, že prácu, ktorá preveruje odolnosť žalúdkov, odmietajú vykonávať ľudia evidovaní na úradoch práce. Aj z tohto dôvodu, ako nám vysvetlil vedúci strediska Vladimír Krupa, využili možnosť zamestnať väzňov.

„Je bežné, že medzi papierom nájdeme použitú detskú plienku či hygienickú vložku.“

Ako ďalej dodal, s prácou odsúdených sú vcelku spokojní. „Škoda len, že ich nemôžeme motivovať ešte k lepším výkonom napríklad prémiami ako kmeňových pracovníkov.“

V Trnave pracuje pri triedení odpadu aj 33-ročný Michal z Bratislavy, odsúdili ho na 7 rokov za drogovú trestnú činnosť. Za necelý rok by mal byť na slobode. Doma ho čaká manželka a dve deti. Spočiatku šil topánky a teraz, ako hovorí s úsmevom, je na smetisku.

„Čas mi ubieha rýchlejšie, človek toľko potom nemyslí na rodinu.“

Mário má 26 rokov, za krádež dostal 18 mesiacov nepodmienečne. Nie je to jeho prvá potýčka so zákonom, v minulosti bol už štyrikrát súdne trestaný. Aj on najprv šil topánky. Keď sa ho pýtame, ako sa mu pozdáva práca, s ospravedlňujúcim úsmevom hovorí: „No, to viete, ja som skôr taký lajdák.“

Dva úteky ročne

Michal Čápka vysvetľuje, že niektorí zamestnávatelia využívajú aj možnosť poskytnúť pracujúcim väzňom takzvané pôžitky. Všetko, čo dostanú nad rámec, sa im zapisuje do ich osobnej karty. Ide prevažne o kávu, cigarety a čaj.

Predstava, že na prevádzke máte mimo väzenských múrov pokope 20 či 30 ľudí, ktorí si odpykávajú trest za rôzne trestné činy, môže na prvý pohľad pôsobiť veľmi hrozivo. Riaditeľ odboru zamestnávania však tvrdí, že firmy, s ktorými spolupracujú, sú veľmi spokojné.

„Bežný zamestnanec chýba počas roka v práci priemerne 6 týždňov. Odsúdený chýba iba zo zdravotných dôvodov,“ porovnáva Michal Čápka.

Martin aktuálne upratuje, predtým sa staral o väzenský vozový park. 10 fotografií v galérii Martin aktuálne upratuje, predtým sa staral o väzenský vozový park. Zdroj: Miro Miklas

Nemajú nárok na dovolenku a v ich prípade odpadávajú aj u zamestnávateľa veľmi nepopulárne „očerky“. Poznajú to hlavne rodičia malých škôlkarov a školákov, ktorí deň začínajú s tým, že v práci musia oznámiť – mám choré dieťa, dnes neprídem.

„Objednávateľ je povinný zabezpečiť dopravu odsúdených na pracovisko a späť, pracovné náradie, osobné ochranné pracovné predmety a tiež dovoz teplej stravy. Odsúdení musia mať k dispozícii sociálne priestory na odkladanie osobných vecí, nutnú hygienu a konzumáciu stravy. Okrem toho musí byť firemný personál školený, ako má pracovať s odsúdenými,“ vymenúva Michal Čápka.

Zbor zvykne vykonávať kontroly na týchto vonkajších pracoviskách, aby nedochádzalo k pracovným úrazom. Odsúdení, až na pár výnimiek, pracovať chcú, lebo za mrežami im rýchlejšie ubieha čas a finančne si prilepšia.

Pýtame sa aj na úteky, Michal Čápka upresňuje, že ide o vzdialenie sa z pracoviska a ročne evidujú priemerne dva takéto prípady.

VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×