Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Neignorujte dlhodobé problémy so spánkom: Nespavosť trápi srdce i mozog, v najhoršom zabíja

30.11.2018 (47/2018) Neviete zaspať, každú chvíľu sa strhávate zo sna, alebo sa ráno priskoro budíte? Patríte medzi ľudí s poruchami spánku, ktorých je čoraz viac.
Neignorujte dlhodobé problémy so spánkom: Nespavosť trápi srdce i mozog, v najhoršom zabíja
3 fotografie v galérii
Niektoré lieky majú ako vedľajší účinok poruchy spánku.
Autor fotografie: Getty Images

Na druhý deň máte veľa práce a potrebujete si odpočinúť. No namiesto spánku sa prehadzujete v posteli a v hlave vám víria myšlienky. Alebo sa zobudíte, hoci do rána ešte chýbajú dve tri hodiny, a viac nezaspíte.

Čo sa za nespavosťou skrýva? Lekári tvrdia, že väčšinou treba riešiť práve príčinu, ktorá nespavosť spôsobuje. Dlhodobé užívanie liekov na spanie, z ktorých mnohé sú návykové, rozhodne nie je dobrý nápad. Nepomôže ani užívanie antihistaminík, či iných látok tlmiacich nervovú sústavu a dokonca ani užívanie melatonínu alebo byliniek.

Podľa niektorých odborníkov možno poruchy spánku rozdeliť do dvoch základných skupín. Jednou sú spánkové poruchy dýchania, ktorými trpí asi 4 – 5 percent ľudí. Ďalšou veľkou skupinou sú problémy s insomniou - nespavosťou či naopak hypersomniou - nadmerná spavosť). Podľa toho, aké ťažkosti človek má by mal navštíviť buď pľúcneho lekára- pneumológa alebo neurológa či psychiatra.

Vstaň a funguj

Neurológovia diagnostikujú a liečia ochorenia spojené so základným narušením cyklu spánku a bdenia. K takýmto chorobám patrí narkolepsia (spavá choroba) a hypersomnia. Ľudia s narkolepsiou a či hypersomniou na rozdiel od „nespavcov“ upadajú do spánku, keď o to vôbec nestoja. Pri hypersomnii sú spánkové ataky dlhšie, zároveň sú však menej naliehavé.

K spánkovým poruchám patria aj symptómy hlavných psychiatrických porúch súvisiace so spánkom a poruchy spánkového režimu. Tie trápia napríklad ľudí pracujúcich na smeny.

Poruchami spánkového režimu často trpia aj lekári, záchranári či hasiči, ktorí po prebudení v nočných zmenách musia okamžite konať a spánkový režim majú dlhé roky úplne rozbitý. Poruchy spánku sa často objavia aj v dôsledku prekonávania časových pásem pri cestovaní, zvyčajne však dlho netrvajú.

Pílite drevo?

Pneumológovia sa zase zaoberajú diagnostikovaním a liečením zdravotných porúch, ktoré spôsbujú poruchy dýchania v spánku. Hlavným prejavom spánkových porúch dýchania je chrápanie a zastavenie dýchania v spánku – apnoe.

Spánkové apnoe je najčastejšie prejavom chorôb dýchacieho systému, ale nezriedka aj závažného postihnutia funkcie srdca. Na Slovensku sa vyskytuje minimálne u dvoch percent dospelej populácie.

Veľmi nebezpečné je takzvané obštrukčné spánkové apnoe. U ľudí, ktorí ním trpia, sa počas spánku zníži aktivita svalov hltana a horné cesty na pár momentov prestávajú fungovať a človek opakovane prestáva dýchať na desať sekúnd a dlhšie. Následky môžu byť veľmi vážne.

Týchto ľudí často postihuje cievna mozgová príhoda súvisiaca s opakovaným neokysličením mozgu. Navyše apnoe prispieva k rozvoju porúch metabolizmu tukov a cukrov a k rozvoju srdcovocievnych chrôb.

Príčiny obštrukčného apnoe sú rôznorodé a vzájomne sa kombinujú. Môžu to byť rôzne anatomické abnormality sánky, čeľuste, tvrdého a mäkkého podnebia, zväčšenie koreňa jazyka, podnebných mandlí a iné zmeny mäkkých tkanív hltanu.

Najvýznamnejším rizikovým faktorom je však obezita. Obézni muži sú obštrukčným apnoe postihnutí častejšie ako ženy. Súvisí to s tým, že pri mužskom type obezity sa okrem brucha tuk často výrazne ukladá aj do oblasti tváre a krku.

Existujú však aj ľudia, ktorí majú ťažké obštrukčné spánkové apnoe napriek tomu, že sú štíhli. Príčinou sú v tomto prípade dedičné alebo získané zmeny oblasti tváre a krku. Chrápanie a najmä výpadky dýchania pri ňom by sme teda rozhodne nemali ignorovať.

Neprirodzená únava počas dňa, ktorá s ním súvisí sa totiž časom stupňuje, chorí zaspávajú v nevhodných situáciách. U týchto ľudí sa výrazne zvyšuje aj počet pracovných úrazov ako aj dopravná nehodovosť.

Keďže chrápanie obťažuje aj partnera, môže dochádzať aj ku partnerským problémom, takže liečba obštrukčného spánkového apnoe má často priaznivý dopad aj na manželský život.

S vekom sa zhoršuje

Porucha spánku nie sú v našej populácii nič nezvyčajné. Z viacerých štúdií vyplýva, že približne jedna tretina populácie v našej civilizácií trpí alebo v minulosti trpela poruchou spánku. Zistilo sa, že ženy trpia insomniou častejšie ako muži, a že jej výskyt stúpa s narastajúcim vekom.

Aj kvalita spánku sa vekom zhoršuje. Starší ľudia majú spánok plytkejší, menej času v noci prespia v tzv. REM fáze hlbokého spánku, ktorý súvisí s regeneráciou mozgu a ukladaním nových informácií. Aj tomuto faktu vedci pripisujú zhoršovanie krátkodobej pamäti u starých ľudí.

Poruchami spánku však trpia všetky vekové kategórie. Od detí cez tínedžerov až po dospelých ľudí a seniorov.

Obezita prispieva k poruchám dýchania počas spánku. Zvyšuje sa riziko mŕtvice aj infarktu. 3 fotografie v galérii Obezita prispieva k poruchám dýchania počas spánku. Zvyšuje sa riziko mŕtvice aj infarktu. Zdroj: Getty Images

Následky nespavosti sú po „zlej noci“ pre všetkých rovnaké – únava, znížená sústredenosť, bolesti hlavy, pocit nedostatočného oddychu po prebudení. Sú však aj ľudia, ktorým stačí niekoľko hodín spánku a na druhý deň sa cítia svieži. Takíto ľudia podľa lekárov poruchu spánku nemajú a netreba ich liečiť.

Odborníci nevedia jednoznačne povedať, koľko by sme mali spať. Potreba spánku je individuálna a záleží aj na momentálnom rozpoložení človeka.

Priemerná dĺžka spánku je šesť až deväť hodín. Ak však máme náročné obdobie – fyzicky či psychicky, alebo máme aktuálne deficit spánku, mali by sme spať viac. Často však práve v týchto obdobiach prichádza nespavosť.

„Som taký unavený a nemôžem spať,“ počúvajú lekári vo svojich ambulanciách. Tieto problémy nie je dobré brať na ľahkú váhu, nespavosť môže totiž byť príznakom viacerých fyzických či duševných ochorení.

Pozor na závislosť

Ľudia, ktorí nemôžu spať, mávajú často problémy psychického charakteru, nespavosť napríklad často sprevádza depresiu či úzkostnú poruchu. Nespavosť sa spája pri depresii aj s „rannými pesimami“- človek sa prebudí príliš skoro a psychicky sa práve vtedy cíti najhoršie z celého dňa.

Nedostatok spánku týchto ľudí dovádza do až zúfalstva, bývajú extrémne podráždení, nešťastní alebo plačliví. Dostatok spánku je totiž základná biologická potreba, bez neho nemôžeme kvalitne fungovať.

Mnohí ľudia trpiaci insomniou riešia svoj problém užívaním rôznych liekov. Všetky lieky - psychofarmaká či hypnotiká, problém len utlmia, neriešia situáciu a majú aj vedľajšie účinky, o ktorých si ľudia často ani neprečítajú v príbalovom letáku. A často je to paradoxne práve nespavosť.

Užívajú niektoré z psychiatrických liekov dva – tri roky, potom sa ich účinok oslabí, psychiater im predpíše inú skupinu, a tak to pokračuje, až sa pacient stáva závislým.

Nespavosť sa podľa trvania poruchy delí na akútnu (krátkodobú) a chronickú. Ľudia najčastejšie trpia akútnou poruchou. Ak sa táto porucha včas nevyrieši, môže prejsť do trvalejšej, takzvanej subakútnej formy, ktorá trvá aj týždne až mesiace.

Na spánok však môžu mať vplyv aj podnety z vnútra organizmu i jeho okolia. Človeka môže v noci opakovane prebúdzať vysoký krvný tlak, bolesti hlavy, zažívacie či urologické ťažkosti. Aj preto by ľudia s poruchami spánku mali absolvovať komplexné vyšetrenie, ktoré môže telesné ochorenie odhaliť.

Pri akútnej nespavosti, podmienenej napríklad stresom, je vhodná krátkodobá, prerušovaná liečba správne zvoleným liekom na nespavosť.

Pri chronickej, takzvanej primárnej nespavosti je však dôležitou súčasťou liečby psychoterapia, ktorá môže byť na začiatku niekedy prechodne kombinovaná s užívaním hypnotík alebo antidepresív. Rozhodne by to však nemalo dôjsť do stavu, keď človek bez liekov nedokáže spať.

Kedy ísť k lekárovi

Foriem nespavosti je viacero. Súvisia nielen s dĺžkou, ale i kvalitou spánku. Ak problémy so spánkom len začínajú, je možné skúsiť ich vyriešiť bez pomoci lekárov. Keď však trvajú dlhšie ako tri týždne, mali by sme vyhľadať odbornú pomoc.

O liečbe nespavosti rozhoduje najčastejšie praktický lekár. K odborníkom, teda neurológom či psychiatrom, ktorí sa nespavosťou špeciálne zaoberajú, sa pacienti dostávajú zvyčajne až neskôr.

Lekár by sa mal s pacientom porozprávať, priviesť ho k tomu, aby si začal údaje o svojom spánku značiť. Mal by si poznamenať všetky úkony, ktoré robí predtým, než ide spať. Tieto záznamy potom informujú lekára, aké sú pacientove návyky a režim.

Najprv teda treba určiť príčinu, prečo človek nespí. To však nie je vždy jednoduché. Niektorí ľudia nechcú priznať svoje návyky, iní sa chcú zbaviť ťažkostí hneď. Rýchle riešenia, ktorými sú napríklad spomínané tabletky na spanie, síce vedú k rýchlemu zlepšeniu, porucha sa však môže stať chronickou, alebo sa dokonca zhorší.

Nespavosť môže mať totiž aj mnoho prozaických, ľahko odhaliteľných príčin. Môže ju spôsobiť napríklad stres, prechod do iného prostredia, problémy v zamestnaní či v rodine, očakávanie nepríjemných udalostí.

Kde robíme chybu?

Zápisky často odhalia vážne chyby, ktoré ľudia pri zaspávaní robia. Ak si zoberú do postele na čítanie pred spaním učebnicu alebo nový projekt od šéfa, je pochopiteľné, že sa budú namiesto spánku prehadzovať na posteli. Dobrý nápad nie je ani cigaretka či pohárik na dobrú noc. Nikotín aj alkohol sú drogy, ktoré narúšajú proces zaspávania i spánok samotný.

Okrem alkoholu a nikotínu majú na kvalitu spánku vplyv aj iné toxíny. Častým vinníkom nespavosti sú lieky. Zoznam takýchto prípravkov je veľmi dlhý a obsahuje stovky názvov.

Na každého však môže ten istý preparát pôsobiť inak. To, že niekto iný pri užívaní tohto istého lieku spí bez problémov, neznamená, že inému nemôže spôsobovať problémy so spánkom.

No ani športový výkon spojený s vyplavením adrenalínu a euforigénov nie je bohviečo. Zabehnúť pred spaním päť kilometrov znamená, že mozog môže na týchto látkach „šliapať“ ešte pár hodín a spánok je v nedohľadne.

Poruchu spánku teda niekedy môže pomôcť vyriešiť len samotná zmena návykov, prostredia. Východiskom je aj vyriešenie iných problémov, ktoré ľudí s týmito poruchami ťažia a berú im spánok. Lekári často hovoria, že žiadne tituly ani peniaze za nespavosť nestoja.

Pred spaním nepite ani nefajčite víno. 3 fotografie v galérii Pred spaním nepite ani nefajčite víno. Zdroj: Getty Images


Ako predchádzať apnoe?

• snažte sa dodržiavať pravidelnú životosprávu a ak ste obézni, snažte sa redukovať nadmernú hmotnosť

• dodržiavajte spánkovú hygienu

• vylúčte hypnotiká, sedatíva a myorelaxanciá (lieky na uvoľnenie svalov) pred spaním,

• nepite alkohol a vyhýbajte sa spánku na chrbte, v tejto polohe sú dýchacie cesty najužšie,

• tri hodiny pred spaním vynechajte ťažké jedlá, kofeín a nikotín.

 

Ako má vyzerať spánková hygiena?

• snažte sa ísť spať a aj vstávať vždy v rovnakom čase,

• minimálne 4 hodiny pred spaním nepite alkohol a kávu

• nejedzte pred spaním ťažké jedlá,

• odborníci neodporúčajú cvičiť 4 - 5 hodín pred spaním

• dožičte si denne prechádzku na čerstvom vzduchu

• nelíhajte si do postele skôr, ako ste ospalí

• miestnosť, v ktorej spíte, by mala byť vetraná, teplota by mala byť do 18 stupňov Celzia.

• v spálni by rozhodne nemalo svietiť svetlo, ani obrazovky počítača či televízora. Dôležité pre kvalitný spánok je ticho a tma

• neriešte pred spaním pracovné úlohy, v ktorých budete pokračovať v ďalších dňoch

• nezabúdajte na kvalitný matrac, vhodný je anatomický vankúš

• ak máte narušený spánok, snažte sa vyhnúť spánku počas dňa.

VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×