Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

„V igelitke bola plastová fľaša s nápisom Dobrá voda,“ spomína spevák na moment, keď sa omylom napil žieraviny

30.11.2018 (47/2018) Richard Pachman je známy český skladateľ, hudobník, maliar i spisovateľ. V roku 2000 bol práve uprostred skúšania muzikálu Babička. A vtedy sa omylom napil lúhu.
„V igelitke bola plastová fľaša s nápisom Dobrá voda,“ spomína spevák na moment, keď sa omylom napil žieraviny
6 fotografií v galérii
Napriek ťažkému osudu nezanevrel na pekné veci.
Autor fotografie: Miro Miklas

S Richardom Pachmanom sme sa stretli v deň, keď vyšiel jeho Vianočný album, 35. v poradí. Okrem toho, že je činorodý hudobník a spevák, doteraz mu usporiadali aj vyše sto výstav obrazov a vydal sedem kníh. Jedna z nich má názov Ako chutí život.

„Po úraze som pol roka nemohol jesť pre poleptaný pažerák, mixovanú stravu som si dával veľkou striekačkou priamo do tenkého čreva. Vtedy som kolegom aspoň ovoniaval kávu. Veľmi mi chýbala chuť, takmer som zabudol, ako jedlo chutí. Kupoval som si bielu čokoládu alebo slaninu. Pokrájal som ju na kúsky a žuval a žuval, aby som v ústach aspoň niečo cítil,“ spomína na časy, keď sa mu v jedinom okamihu zmenil celý život.

Útly muž s usmiatymi očami prišiel do Bratislavy, pretože v neďalekej Viedni mala koncert jeho obľúbená Kylie Minogue.

„Videl som ju už ôsmy raz. Nezaujala ma ani tak svojím spevom a energiou, ale najmä tým, koľko toho máme spoločného. Náhodou som s ňou videl na YouTube rozhovor z obdobia, keď skončila s liečbou rakoviny prsníka. Hodinu som sedel pri počítači a tiekli mi slzy.

Kylie tam hovorila vety, ktoré boli z môjho života. Vravela, že keď jej bolo najhoršie, vrcholom fyzických síl pre ňu bolo, že prešla dvadsať metrov po noviny. A to isté som hovoril, keď som po operácii išiel ja tých dvadsať metrov v motolskej nemocnici po noviny.

Napriek ťažkému osudu nezanevrel na pekné veci. 6 fotografií v galérii Napriek ťažkému osudu nezanevrel na pekné veci. Zdroj: Miro Miklas

Ja som sa pol roka tešil, že keď raz budem jesť, pôjdem s priateľmi do reštaurácie na lososa. A Kylie, ktorej bývalo zle po chemoterapii, hovorila v tom rozhovore presne to isté – ako sa teší na lososa s kamarátmi!

Kúpil som si na jej koncert lístok, ona vyšla na plošine z podzemia, začala spievať a mne bolo jasné, že táto žena vie. Vie, o čom je život. Uznávam ľudí, ktorí si ho dokážu vážiť,“ usmieva sa Richard.

Tak, ako sa Kylie vrátila plná energie a dodala silu a nádej miliónom žien s rakovinou, ani on nikdy nezabudne na svoj prvý koncert po úraze.

„Stál som na pódiu a bol to neuveriteľný moment. Povedal som: ‚Som rád, že som späť živý a zdravý a ďakujem, že môžem byť s vami.‘ Ľudia vstali a dlhé minúty tlieskali. A ja som plakal.“

Žieravina v krku

Na 8. august roku 2000 Richard Pachman spomína nerád.

„Boli sme po náročnej predpremiére muzikálu Babička, ktorý som napísal. A hoci som bol veľmi unavený, cestoval som do Lipska na koncert Tiny Turner. Dnes už viem, že ak sa človek k svojmu telu správa macošsky, stane sa mu úraz alebo ochorie.

Celú noc krátko po návrate z Nemecka som vtedy pracoval, písal maily a nadránom som si povedal, že v také krásne ráno je škoda ísť spať. Odviezol som sa ku kamarátom na chatu blízko Říčan, prišiel som tam asi o pol ôsmej.

Len na mňa zakričali, nech si nájdem niečo na jedenie. Zjedol som rožok s maslom a so salámou a v chladničke som našiel zavináče. Už dlho som ich nemal, tak som ich celé zjedol,“ hovorí Richard o raňajkách, ktoré mu zachránili život. O chvíľu sa chcel totiž napiť.

„V chladničke bola iba kola a ja som si chcel ísť aspoň na chvíľu ľahnúť. V obývačke v kresle som však zbadal igelitku. Bola v nej plastová fľaša s nápisom Dobrá voda. Pomyslel som si, že je to asi ešte nevybalený nákup a poriadne som sa napil,“ rozpráva Richard.

To, čo nasledovalo, bolo ako z hororu.

„V tej mikrosekunde, keď mi to už išlo dole hrdlom, som pochopil, že niečo nie je v poriadku. Tá tekutina mala neuveriteľne odpornú chuť, už som ju však mal v krku. Neskôr sme si s kamarátmi hovorili, že som jeden z mála ľudí v Česku, ktorý vie, ako chutí lúh,“ spomína Richard Pachman.

Posledné slová, ktoré vládal povedať, boli: „Čo je to, preboha, v tej fľaši?“ Za sebou počul len zúfalý krik kamaráta: „Čože? Ty si sa toho napil?“

Richard sa až neskôr dozvedel, že vypil vysoko koncentrovaný lúh, ktorý v reštaurácii používali na čistenie profesionálnych umývačiek. Richardov kamarát si z neho odlial, aby ním vyčistil náhrobok svojej mamy.

Do hrobu však takmer dostal Richarda. Chemikália bola taká silná, že po niekoľkých dňoch od nehody rozleptala aj plastovú fľašu, v ktorej bola naliata.

„Cítil som, ako mi okamžite puchne jazyk a ústa sa mi premenili na živé krvavé mäso. Vyzeral som ako upír,“ spomína spevák.

Tesne po úraze. Neskôr schudol na 48 kíl. 6 fotografií v galérii Tesne po úraze. Neskôr schudol na 48 kíl. Zdroj: Archív R. P.

Čakal ho priateľ

Zúfalý kamarát zatelefonoval Richardovej mame, ktorá je farmaceutka. Keďže jej však dokázal iba povedať, že Richard vypil chemikáliu, celá vydesená mu poradila mlieko. To by celý stav ešte zhoršilo, našťastie ho však nedokázal vypiť veľa.

„V tom šoku som si utekal do auta po občiansky a kartičku poistenca. Zostalo mi však zle. Chemikália už začala účinkovať a celú cestu do nemocnice som vracal. Napriek tomu som dokázal otcovi do telefónu povedať, že som v poriadku a že mu zavolám. Videl som pohľady ľudí z iných áut, keď som vracal prevesený cez okno. Zrejme si mysleli, že sa vezieme z nejakého poriadneho žúru,“ hovorí.

V nemocnici s ním veľa neurobili. „Dali mi handru, aby som im nezašpinil zem, a o pol hodiny pre mňa prišla sanitka z Prahy,“ rozpráva spevák.

O veciach, ktoré prežil počas cesty do pražskej nemocnice, písal vo svojej knihe Ako chutí bolesť.

„Prepadal som sa do tmy a pred sebou som videl tvár Radka. Radek bol môj dlhoročný kamarát z Českých Budějovíc, ktorý presne dva mesiace pred mojím osudovým dňom zomrel na infarkt doma pri televízii. Mal 35 rokov...“

To, že Richard bol v tých momentoch medzi životom a smrťou, mu lekári povedali až po niekoľkých dňoch. Život mu pravdepodobne zachránili kyslé ryby, ktoré ráno pred vypitím zásaditého lúhu zjedol. Vďaka tomu mu žieravina nerozleptala žalúdok.

Nakoniec skončil na jiske ORL, kde týždeň dostával infúzie. Blížila sa premiéra muzikálu, ktorý mal byť 10. 10. 2000.

„Všetci ma prehovárali, aby som to odložil, ja som si však vsugeroval, že to bude dobré a premiéra bude. Všetko ostatné som v mysli zavrhol a na premiéru ma napokon pustili na reverz.“

Vychudol na kosť

Domov z nemocnice ho však poslali s plastovou hadičkou v nose, cez ktorú si mal dávať jedlo priamo do žalúdka. Pažerák mu bolestivo rozťahovali drôtmi a balónikmi, aby sa pre jazvy neuzavrel, a pri jednom zákroku tlakovou pištoľou, ktorou mali rozťahovať zjazvené tkanivo, mu dokonca pažerák natrhli.

Vtedy sa dostal k profesorovi Pafkovi do Motolu, ktorý operoval aj Václava Havla a v Česku je známy ako jeden z najlepších odborníkov na pažeráky. Tam neskôr pri vyšetreniach zistili, že poleptaný pažerák je veľmi zúžený a bude ho zrejme treba nahradiť.

Richardov stav sa postupne zhoršoval a pažerák sa mu čoraz viac uzatváral. Všetku mixovanú stravu si musel riediť vodou a jeho váha počas štyroch mesiacov klesla zo 73 na 48 kíl.

„Napokon sa mi pažerák úplne uzavrel a šesť dní som nemohol jesť ani piť. Keď som to povedal susedovi lekárovi, naložil ma okamžite do auta a zobral ma do nemocnice,“ spomína Richard.

Rodičia mu boli veľkou oporou, otec dnes už nežije. 6 fotografií v galérii Rodičia mu boli veľkou oporou, otec dnes už nežije. Zdroj: Archív R. P.

Tam, aby obišli pažerák, mu museli voperovať hadičku vedúcu do tenkého čreva. Odvtedy necítil chuť ani nič neprehltol.

„Pažerák mi napokon operovali v júli 2001. To, v akom stave som bol, dosvedčuje aj to, že za ten rok som napísal jedinú pieseň, ktorú dodnes hrávame ako prídavok na vianočných koncertoch. Bol som vychudnutý, mal som bolesti, skúšal som pomoc liečiteľky i hypnózu, začal som meditovať,“ vymenúva Richard Pachman.

K svojmu stavu teda pristupoval aktívne. „Dokonca som vystupoval na predstaveniach Babičky ako Čierny vojak, hoci po každom som tri dni bezmocne ležal. Problémom boli iba sliny. Ani tie som totiž nemohol prehĺtať. Vyrátal som si, že trojminútový výstup na javisku vydržím a vzadu som už mal pripravenú nádobu na odpľúvanie,“ hovorí Richard o náročnom období.

Takto, s hadičkou v bruchu a pľuvadlom za scénou, absolvoval aj svoj prvý koncert.

Sprevádzaný bolesťou

Pred operáciou mu chceli na metabolickej jednotke napichnúť do žily pod krkom centrálny katéter, aby mu mohli cez ňu dávať živiny. Nešťastnou náhodou mu však prepichli pľúca.

Spôsobilo mu to pneumotorax a putoval na chirurgiu k profesorovi Pafkovi ešte o pár dní skôr. Pred „veľkou operáciou“ musel totiž absolvovať ešte zalepenie prepichnutých pľúc. Napokon zákrok zvládol, hoci po ňom mal pocit, že sa pre pomaly hojace pľúca zadusí. Nový pažerák mu vymodelovali z hrubého čreva.

„Hovorím tomu výmena potrubí,“ konštatuje dnes Richard s humorom, bol to však veľmi ťažký zákrok.

Po návrate domov postupne opäť objavoval chuť jedla a, ako sám hovorí, stratenú krásu všedného dňa. Súčasťou jeho života sa však pri pokusoch o jedenie stala bolesť. Po každom jedle mal kruté kŕče, pretože mu chýba polovica hrubého čreva.

„Bolesť ma sprevádza doteraz, aj preto v deň vystúpenia radšej nejem nič. Podarilo sa mi však pribrať na 65 kíl, čo som mal síce predtým naposledy na základnej škole, ale aj to je výkon. Nie som človek, ktorý by ležal v posteli a sťažoval sa,“ tvrdí umelec.

Naplnený umením

Dnes Richard Pachaman tvrdí, že to, čo sa mu stalo, mu síce zmenilo život, no práve po úraze sa v jeho živote stalo mnoho dobrých vecí a stretol úžasných ľudí.

„Ja som sa vtedy vlastne znovu narodil. Lúh mi, našťastie, nezničil hlasivky, môžem spievať. Skladám hudbu, maľujem, dokázal som napísať svoj príbeh, vyrozprávať ho vo svojich knihách a osloviť ním mnohých ľudí.

V Motole mi neskôr povedali, že jedna pani, ktorej sa stalo to isté, čo mne, sa odhodlala na operáciu pažeráka len vďaka mojej knihe. Robím koncerty pre deti, práve sme dokončili rozprávku Nastydlá strašidla s Janom Přeučilom a Evou Hruškovou,“ vymenúva niektoré zo svojich mnohých aktivít.

Kedysi, ešte pred štúdiom hudby, dva roky študoval v Banskej Bystrici cestovný ruch. Richardova mama je Slovenka zo Zlatých Moraviec. Aj preto na Slovensko prichádza rád a chcel by tu viac koncertovať.

Richard dnes žije svoj život naplnený mnohými formami umenia i snahou pomôcť sebe aj iným. A vychutnáva si z neho každý dúšok.

Práve mu vychádza Vianočný album s Ditou Hořínkovou, s ktorou roky spolupracuje. 6 fotografií v galérii Práve mu vychádza Vianočný album s Ditou Hořínkovou, s ktorou roky spolupracuje. Zdroj: Archív R. P.

VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×