Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Lebky mučeníkov a záhadný plačúci obraz: Malý Rím s diagnózou Spartak už nezabíja nuda

29.11.2018 (47/2018) Hovorí sa, že Trnava je malý Rím. Mala roky, keď pôsobila na prvý pohľad a po prvej prechádzke fádne. Nebolo to ktoviečo. Akýže Rím? V meste sa v posledných rokoch výrazne posilnil spoločenský život. Bude nakoniec Rím veľkou Trnavou?
Lebky mučeníkov a záhadný plačúci obraz: Malý Rím s diagnózou Spartak už nezabíja nuda
22 fotografií v galérii
Socha Jána Pavla II. pred Katedrálou svätého Jána Krstiteľa.
Autor fotografie: Vladimír Kampf

Kostoly boli väčšinu dňa zatvorené a kto do nich chcel neohlásene na­hliadnuť, mohol iba zízať cez sklo. Dnes je všetko inak. Viac než 65-tisícové mesto ožilo do krásy. Kostoly sú otvorené.


Stretnutia kráľov

Najprv tu stála kupecká osada na križovatke obchodných ciest ešte z praveku. Prvá písomná zmienka o nej je z roku 1211. Trnava bola prvým mestom na území dnešného Slovenska, ktoré dostalo v roku 1238 výsady slobodného kráľovského mesta. Zvyšky rozsiahleho opevnenia pochádzajú z 13. storočia. V meste sa stretávali králi. V 16. storočí sa sem v rámci úniku pred Turkami presťahovalo Ostrihomské arcibiskupstvo s kapitulou. V nevľúdnom 17. storočí vojen a požiarov sa Trnava stala univerzitným sídlom. V 18. storočí bolo univerzitné mesto známe v celej Európe. V roku 1792 Anton Bernolák vytvoril v Trnave hlavný stánok Slovenského učeného tovarišstva.


Plačúci obraz

Trnava je napchatá historickými cirkevnými kuriozitami. Napríklad: V Dóme svätého Mikuláša, ktorému Trnavčania hovoria Hrubý kostol, je zázračný obraz.

Portrét Trnavskej Panny Márie v Kaplnke svätého kríža vľavo hneď pri vchode prvý raz ronil krvavé slzy v auguste 1663. Bolo to znamenie, ktoré ušetrilo mesto pred pustošivým tureckým vojskom. To v tom čase stínalo a podpaľovalo všetko, čo mu stálo v ceste od Štúrova po rieku Moravu.

V júli a auguste 1708 obraz ronil krvavé slzy až trikrát. Viacero svedkov pred cirkevným súdom pod prísahou vypovedalo, že v pravom oku Panny Márie sa nazbierala veľká slza a skotúľala sa jej po líci. V tom istom roku vtedajší arcibiskup schválil verejné uctievanie obrazu.

Každý trnavský kostol údajne má vlastnú kryptu. Väčšina z nich je sprístupnená počas Sviatku všetkých svätých a pri niekoľkých iných príležitostiach. Do ďalších už desiatky rokov nikto nevkročil.

Kaplnka s plačúcim obrazom v Bazilike sv. Mikuláša. 22 fotografií v galérii Kaplnka s plačúcim obrazom v Bazilike sv. Mikuláša. Zdroj: Vladimír Kampf

Pravdepodobne najviac záhad skrýva krypta pod jezuitským Kostolom Najsvätejšej Trojice. Od polovice minulého storočia sa do nej ni­kto nemohol dostať. Vchod zamurovali. Jediná cesta do nej viedla cez svetlík nad chodníkom vedľa schodov pri hlavnom vchode.

Krypta jezuitského kostola je síce neprístupná, ale v hlavnej lodi pod bočným Oltárom Panny Márie sú vystavené ostatky dvoch z troch slovenských svätých košických mučeníkov.

Marka Križina, Štefana Pongráca a Melichara Grodeckého umučili 7. septembra 1619 v Košiciach počas protihabsburského povstania Gabriela Betlena. Hlavy Pongráca a Grodeckého s niekoľkými menšími kosťami zverili Spoločnosti Ježišovej v Trnave. Menšie ostatky sú v Dóme svätej Alžbety.

Hlava v zábradlí

Vážna a často záhadná história trnavských cirkevných chrámov nie sú len nejaké babské reči. Na tie majú v Trnave „bapku Blaškovú“. Je to reálna osoba, ktorá sa v miestnych novinách vyjadruje ku každodennému životu a svoje postrehy vydáva knižne. Nepatrí sa jej hovoriť stará Blašková.

Hra s priezviskom stála na začiatku jej spisovateľskej kariéry. Začalo sa to, keď robila vrátničku v budove, v ktorej sídlil legendárny tlačený klebetník Trnavský hlas.

„To nebola vrátnica, ale recepcia!“ upozorňuje „bapka“ Jana Blašková (71).

„Chodil okolo vtedajší šéfredaktor Benjamín Škreko a len sa sťažoval, že nič nerobím a v redakcii musia všetci písať. Začala som písať prvé texty. Najprv v slovenčine a potom som sa inšpirovala autorom, ktorý si hovoril Dzetko Krúpik. Čo som ja od neho horšia? Tak som začala používať trnavčinu.“

Bapka Blašková má priezvisko po manželovi, za slobodna sa volala Ludvigová. Na to, aby komentovala život v meste a okolo seba, má tu najlepšiu kvalifikáciu. Do svojich desiatich rokov bývala s rodičmi a so sestrou rovno uprostred mesta, rovno v mestskej veži.

„Otec bol hasič a veža bola strážnym bodom na ohlasovanie požiarov,“ vysvetľuje. „Mestská veža je môj rodný dom, aj keď som sa nenarodila priamo v nej. Moja poviedka o tom, ako som po rokoch do nej musela zaplatiť vstupné, vyhrala kopu cien. Po nás už vo veži nikto nebýval.“

Jana Blašková a všetky jej knižky fejtónov. 22 fotografií v galérii Jana Blašková a všetky jej knižky fejtónov. Zdroj: Vladimír Kampf

Byt bol na najvyššom poschodí. Na dnešnú vyhliadkovú terasu chodili rovno z kuchyne.

„Bože, čo som sa navyvádzala. Otec niekoľkokrát musel píliť zábradlie, aby mi vytiahol hlavu, ktorú som strčila medzi tyče a nevedela som ju dostať naspäť,“ smeje sa. Štvrtá knižka Radosci a starosci Bapky Blaškovej je na svete.

„Krstili sme v trnavskej knižnici. Žiaľ, na Zrkadlovú sieň divadla nemám, nie som celebrita. Do knižnice sa muselo napchať sto ľudí. Dýchať sa tam nedalo, až mi bolo zle. Za ten hodinový program nám to stálo. Tak sme sa smiali, až nám slzy tiekli. Potom som hodinu podpisovala knižky a ďalšiu hodinu prijímala nadšené esemesky.“

Diagnóza Spartak

Poďme naspäť do chrámov. Do futbalového chrámu. Trnava má v súčasnosti kapacitne najväčší a najmodernejší štadión na Slovensku.

„Hovorilo sa, že nový štadión s obchodným centrom v jednom vyľudní centrum mesta. Nestalo sa, skôr naopak. Štadión v centre má úplne inú atmosféru ako na periférii, identifikuje sa viac s mestom a fanúšikovia tiež,“ myslí si trnavský športový novinár a oddaný spartakovec Ján Král (34).

Vraj futbal sa tu ujal preto, že kresťanské chrámy nestačili. Ľuďom chýbali voľnočasové aktivity, ktoré by si mohli užiť, keď vyjdú z kostolov.

„Teraz je mesto spoločensky živšie, v Trnavčanoch je však futbalový fanatizmus, našťastie, zakorenený.“

S trnavským futbalom prešiel kus sveta. „Každá sezóna má svoje špecifiká. Po 45 rokoch sme konečne opäť získali titul. Bola to dlhá cesta. Ľudia napriek tomu chodili na štadión. Aj keď sa nedarilo, prišlo na zápas tri- až päťtisíc ľudí, čo je na slovenské pomery mimoriadne. Európska liga priťahuje ešte viac.“

Jána priviedol na štadión prvý raz otec, keď mal 5 rokov. Zápas s Duklou Praha sa skončil remízou. Na malého chlapca dýchlo čosi magické... A nepustilo ho to.

Trnavská mestská veža má jeden hodinový stroj, ktorý ťahá 5 ciferníkov. O stroj sa tradične stará už niekoľko generácií rodina Nemčekových. 22 fotografií v galérii Trnavská mestská veža má jeden hodinový stroj, ktorý ťahá 5 ciferníkov. O stroj sa tradične stará už niekoľko generácií rodina Nemčekových. Zdroj: Vladimír Kampf

„Trnavčania sú horúce hlavy a majú v sebe silný lokálpatriotizmus, navyše, čo sa týka futbalu, je silne zakorenený v úspešnej majstrovskej ére z prelomu 60. a 70. rokov, keď klub získal renomé i v zahraničí.

Spartak má v podobe Il Silenzia jednu z najkrajších futbalových hymien, pri ktorej naskakujú zimomriavky. A keď si k tomu pridáme, že diagnóza Spartak sa dedí z pokolenia na pokolenie, keď otec učí chodiť na futbal svoje deti, dostávame na konci rovnice silné fanúšikovské zázemie.“

Dcérka Karin (3) oddaného spartakovca bola prvý raz na futbale, keď mala 2,5 roka. Otec ju hneď po zápase naučil chorál: Titul je náš.

Dlhá brada

V Trnave je podľa Krála približne 5 000 oddaných fanúšikov futbalu, ktorí aktívne žijú so svojím klubom, a 15 000 ľudí sa dokáže nadchnúť, keď ide o niečo väčšie.

Jedným z najoddanejších je legendárny bradáč Pirát. Neoholenú bradu nosil dlhé roky pre krčmovú stávku so svojím najlepším kamarátom. Stavil sa, že sa oholí, až keď Spartak získa opäť majstrovský titul.

„Kamarát Pišta sa mi zabil tri dni potom na motorke... Stávka bola zrazu o ničom, napriek tomu som to vydržal.“

Zarastal 18 rokov. Peter Felčír (63) má opäť briadku, ktorá čaká na ďalší titul. Hovorí, že si ju oholí, keď Spartak vyhrá Európsku ligu.

„Asi sa toho nedožijem... No mám hlavu v oblakoch a srdce pri svojom klube.“

Aj on prišiel prvýkrát na štadión s otcom. „Mal som 11, keď sme sa stali majstrami. Utiekol som vtedy z domu na futbal do českých Teplíc. Vyhrali sme 3 : 1 a ja som po návrate dostal riadny világoš. Pochybujem, že by niekto chodil dlhšie a odhodlanejšie na futbal ako ja. Tridsať rokov som nevynechal žiadny zápas.

Pirát Peter Felčír kedysi. S dlhou bradou bol v dave neprehliadnuteľný. 22 fotografií v galérii Pirát Peter Felčír kedysi. S dlhou bradou bol v dave neprehliadnuteľný. Zdroj: Vladimír Kampf

Teraz som už starší pán, mám problémy s vysokým tlakom a musím sa krotiť, aby ma šľak netrafil. Spartak je moje všetko. Rodina a robota počkajú, ale Spartak neodpúšťa! Ja som Spartak. Na všetko ostatné kašlem. Tisíckrát som povedal, že keď prehráme, tak už nikdy v živote na futbal nepôjdem. Držalo ma to vždy len pár minút, možno ani to nie. Musel som ísť znova a znova.“

Piráta mrzí, že v slovenských futbalových kluboch hrá kopa zahraničných žoldnierov, a súčasne ho teší, že Spartak dosiahol titul s ôsmimi slovenskými hráčmi v základnej zostave.

Kultúrny fenomén

Najnovším chrámom v Trnave je Nádvorie. Vzniklo ako filantropický projekt spojenia domov na spadnutie. Za niekoľkomiliónovou investíciou stojí trnavský rodák Miroslav Trnka, ktorého preslávil svetový antivírusový program.

Riaditeľom miesta pre súčasnú kultúru v historickom jadre je Dušan Vančo (39). Okrem toho robí hudbu a riadi rok fungujúci projekt Trnavského rádia.

„Niežeby som bol nenahraditeľný, ale doba ma dobehla. Denne dostávam 200 mailov a vybavím 80 telefonátov... Nádvorie je oáza trochu iného sveta. Máme tu špecifickú gastronómiu, pekáreň s kváskovým chlebom, kaviareň, vynikajúce pivo, etablované kultúrne centrum Malý Berlín s dvomi sálami. Robíme čítačky s autormi, výstavy, premietame, organizujeme semináre.“

Rodený Trnavčan nikdy nemal trvalé bydlisko inde ako v slovenskom Malom Ríme.

„Zabíjala ma nuda v Trnave, zdalo sa mi, že sa tu nič nedeje. Teda okrem futbalu. Posledné roky sa však veľa zmenilo. V meste cítiť, že tu vyrástli mladé generácie a začali robiť mnoho aktivít, najmä vo verejnom priestore.

Mesto sa reštartovalo, má správnych ľudí na správnom mieste, obzvlášť v oblasti kultúry a športu, bez politickej pozlátky, ktorí Trnavou žijú. Poznajú komunity, majú nápady a to dáva obrovský priestor na tvorenie kreatívnych vecí.

Len nedávno sa k tomuto aktívnemu prúdu pridalo aj nové vedenie kraja a nová riaditeľka trnavského Divadla Jána Palárika. Genius loci Trnavy a konštelácia ľudí, ktorí majú chuť posúvať veci, sú teraz jedinečné.“

Trnavské nádvorie získalo niekoľko cien za architektúru. 22 fotografií v galérii Trnavské nádvorie získalo niekoľko cien za architektúru. Zdroj: Vladimír Kampf

Dušan Vančo miluje rádio. „Je to jediné médium, ktoré sa dá počúvať popri akejkoľvek inej činnosti. Fascinuje ma. Vykašľal som sa na Materiálovotechnologickú fakultu STU, pretože som sa dostal do Rádia Twist.

Neskôr som dostal ponuku z Rock FM rádia, ktoré sa menilo na Rádio FM. Robil som aj zvukovú kreatívu a hudbu do filmov. Neskôr som si ešte na chvíľu odskočil do Rádia Európa 2. Z neho som išiel šéfovať kancelárii súčasného primátora.

No a Trnavské rádio? To sme založili s priateľmi. Projekt sa so všetkými papierovačkami ťahal štyri roky a nakoniec sa všetko spojilo v čase a priestore. Všetko, čo robím, je pre mňa práca snov, poslanie, no bez mojej úžasnej ženy by som to nezvládol. Mám asi šťastie.“

Hlava zboru

Chrámy potrebujú zbor. Aj ten v Trnave majú. Ľudia, ktorí odtiaľto odišli do sveta, majú často jedno spoločné. Veľa z nich spievalo v zmiešanom mládežníckom speváckom zbore Cantica Nova. Založil ho Ján Schultz v roku 1969. Jeho členmi sú študenti trnavských gymnázií a ďalších stredných škôl.

Od roku 1983 ho vedie zbormajster Gabriel Kalapoš (57). V júni roku 1983 mu ako študentovi 3. ročníka na pedagogickej fakulte zavolala zástupkyňa riaditeľa gymnázia, či by na niekoľko mesiacov nevzal vedenie zboru. Vtedajšia dirigentka Ľuba Saganová, pôvodom z Ruska, odchádzala do pôrodnice v Moskve.

„Zaváhal som, ale vzal som to. V septembri som nastúpil. Ako dirigentka povedala, tak urobila. Vrátila sa po niekoľkých mesiacoch a chcela pokračovať. Vtedajší riaditeľ jej povedal, že podľa našich zákonov sa to tak nedá, že bude na materskej a bude šéfkou zboru. Trochu sa nahnevala a povedala, nech to teda robí Kalapoš. A Kalapoš to už robí 35 rokov,“ smeje sa.

Sám zažil štyri roky spievania v Cantice. Vždy v nej bola skvelá atmosféra. Za tri a pol desaťročia mal v gymnaziálnom speváckom zbore pod taktovkou viac ako 300 detí. Na budúci rok bude zbor oslavovať päťdesiatku. Všetkých detí, ktoré ním prešli, sa nazbiera vyše 600. Zbor prešiel kus sveta napriek tomu, že zborový spev nie je žiadny futbal. Bývali slabšie roky.

„Mladí ľudia dnes majú úplne iné záujmy. Po dvoch svetových úspechoch sa zrazu niečo stalo a z 50 nás zostalo sotva 30. Dúfal som, že to s tými tridsiatimi do tej budúcoročnej päťdesiatky nejako dotiahnem. Tento rok však, našťastie, prišlo na konkurz 24 mladých šikovných detí a je nás opäť 50.“

Bývalí speváci už vodia do zboru svoje deti. Spievali v ňom napríklad sólista Opery SND Pavol Remenár, sólistka opery v Nemecku Lucia Duchoňová, herec a muzikant Kamil Mikulčík, lekár a moderátor Miloš Bubán, operná speváčka Lucia Kubeková, herečka a speváčka Lucia Lužinská, manažér Radošinského naivného divadla Ladislav Hubáček, moderátor RTVS Rado Tomeš, špičkový očný lekár Radovan Piovarči a mnoho ďalších.

K 50. výročiu chystajú oslavu a hneď nato Cantica Nova vycestuje robiť dobré meno Trnave a Slovensku na turné do Japonska.

Pri takzvanom Hrubom kostole. V meste to na niektorých miestach vyzerá, akoby to ani na Slovensku nebolo. 22 fotografií v galérii Pri takzvanom Hrubom kostole. V meste to na niektorých miestach vyzerá, akoby to ani na Slovensku nebolo. Zdroj: Vladimír Kampf


Uštipačný dodatok

O tom, že v meste bývalo rušno, svedčí dnes už takmer zabudnutý uštipačný dodatok k charakteristike o Malom Ríme. Hovorilo sa: Trnava je Malý Rím, samá štetka, samý kmín. Namiesto slova štetka sa však hovorilo tvrdšie slovo pre predajnú devu a z češtiny prevzaté slovo kmín v týchto končinách označovalo zlodejov. Vraj ich tu bolo ako rasce...


Anketa

Denis Varga (26)

Trnava je malé mesto, v ktorom je všetko na dosah. Kdekoľvek sa môžem dostať pešo, keby som chcel. V posledných rokoch je to tu čoraz lepšie a lepšie. Pribúda veľa možností kultúrneho vyžitia. Sme kúsok od Bratislavy a blízko Viedne, na križovatke diaľnic. Chýba nám už len južný obchvat, ktorý by odľahčil dopravu v meste.

Veronika Chudá (30)

Som z Prievidze. V Trnave bývam preto, že je to na prácu dobré mesto. Páči sa mi tunajšia atmosféra, architektúra a najmä to, že sa tu stále niečo deje a žije to tu futbalom. U nás v Prievidzi je to slabšie. Tunajšie kultúrne leto je veľmi dobré. Oproti Prievidzi je však na tom zle trnavské zdravotníctvo. Pohotovosť je horšia, takisto ani nemocnica nemá dobrú povesť. Chýba štátna zubná pohotovosť.

VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×