Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Adamov strom poznania, aj stredoveký mrakodrap. Irak je krajinou kľúčových miest v histórii ľudstva

26.11.2018 (46/2018) Na svete už nie je mnoho miest bez stôp turistov, cestovateľský boom poznačil väčšinu atraktívnych destinácií. Výnimkou ostáva Irak a jeho turizmom takmer nedotknutá arabská časť.
Adamov strom poznania, aj stredoveký mrakodrap. Irak je krajinou kľúčových miest v histórii ľudstva
8 fotografií v galérii
Krátky výlet po púšti nás stál toľko energie akominimálne sedemhodinováturistika...
Autor fotografie: Peter Gregor

Moja štvrtá návšteva Irackej republiky je pre mňa dostatočnou satisfakciou. Predošlé razy som sa zdržiaval najmä na území kurdskej autonómnej oblasti alebo v jej tesnej blízkosti. Arabská časť Iraku však pre mňa ostávala zahalená tajomstvom, ktoré som chcel odhaliť.

Od pádu diktátora Saddáma Husajna v roku 2003 sem totiž nezavítal slovenský turista. Po niekoľkých pokusoch vycestovať sám mi začalo byť jasné, že sa do krajiny dostanem iba v organizovanej skupine. Individuálna cesta pre bezpečnosť nie je v súčasnosti do stredného a južného Iraku možná.

Kontaktoval som jedinú britskú cestovnú kanceláriu, ktorá bola schopná zorganizovať a vybaviť všetky potrebné povolenia na turistický pobyt v krajine. Ide o dielo nadšenca a objaviteľa Geoffreyho Hanna, ktorý do Iraku cestuje už desaťročia a o svoje skúsenosti a poznatky je ochotný podeliť sa aj s dobrodružne ladenými turistami.

Kolíska ľudstva

Babylon, Ur, Lagaš, Nippur, Samarra, Karbala, Nadžaf. To je krátky zoznam miest, ktoré sa mi v horúcom septembri roku 2017 podarilo bez ujmy navštíviť. Ale pekne poporiadku.

Prečo práve Irak? Krajina, kde sa to hemží bombovými útokmi a bojovníkmi z Islamského štátu? Odpoveď je v podstate jednoduchá.

Ak si odmyslíme spomínané, síce čiastočne pravdivé, ale niekedy za vlasy pritiahnuté informácie vhodné pre senzáciechtivých novinárov, nájdete v Iraku kľúčové miesta v histórii ľudstva, nespútané hory na severe, nezabudnuteľnú orientálnu atmosféru Bagdadu a v prvom rade pohostinnosť a vďačnosť miestnych obyvateľov, ktorí ani po desiatkach rokov nepokojov nezabúdajú na svoju hrdosť, vieru a ochotu pomôcť potulným pocestným.

Nebol by to Irak bez svojej diverzity. Arabi, Kurdi, Turkméni, Asýrčania, jezídi, Mandejci či malá komunita Arménov tu dlho nažívala v pokoji, až kým sa Irak nedostal do hľadáčika svetových mocností, ktoré hýbu stabilitou krajiny doteraz. Politiku by som však rád vynechal, zameriam sa na iné, omnoho pozitívnejšie aspekty svojej návštevy.

Nezabudnuteľná atmosféra večerného Bagdadu. 8 fotografií v galérii Nezabudnuteľná atmosféra večerného Bagdadu. Zdroj: Peter Gregor

Jediní turisti

Po prílete do Bagdadu a prekvapivo rýchlom udelení víz sa stretávam s ostatnými členmi našej skupiny. Traja Angličania, jeden lekár z Nového Zélandu, Číňan, Američanka (o tej si ešte povieme) a medzi nimi ja – nenápadný Slovák na prahu splnenia cestovateľského sna. Ďalej nesmie chýbať miestny sprievodca z ministerstva turizmu, vodič a policajt v civile.

Na dlhšie presuny medzi provinciami nám robia spoločnosť aj rôznorodé ozbrojené eskorty. Príliš nás to neteší, keďže vzbudzujeme priveľa pozornosti. Vláde však záleží na bezpečnom pohybe jediných turistov v arabskej časti Iraku v tomto mesiaci, takže či chceme, alebo nie, musíme ich akceptovať.

Náš výlet má trvať dva týždne. Začíname v hlavnom meste, jeho okolí a postupne sa presúvame na juh. Predpoveď počasia vyzerá na najbližšie dni rovnako. Veľmi teplo – v priemere 45 – 48 stupňov Celzia, výnimočne viac.

Spíme väčšinou v dobrých hoteloch, kde si môžeme po únavných dňoch kvalitne oddýchnuť, čo sa však organizačne nie vždy podarí. Raz spíme doslova v stoke – v meste Samawah. Aj to je zážitok.

Na pivo do Bagdadu?

Bagdad, ak si odmyslíme početné vojenské kontroly a stanovištia, si žije každodenným životom. Ľudia sa snažia prežiť, ako sa dá, chodia do práce, kšeftujú na bazároch, po večeroch sa stretávajú pri čaji, vodnej fajke a diskutujú a diskutujú... Prekvapivo nie veľmi o politike.

V meste na celkom slušnej úrovni funguje hromadná doprava, dokonca tu vidno jazdiť aj dvojposchodové autobusy ako v Londýne.

Pred dvoma rokmi Bagdad otvoril zrekonštruované národné múzeum, ktoré sme navštívili a je skutočne prekrásne. Každá jeho sieň je určená na iné obdobie – sumerské, babylonské, asýrske, akkadské, seleukovské. Všetky zanechali nezmazateľnú stopu v histórii krajiny a ľudstva všeobecne.

Bagdad je taktiež jediným miestom, kde kúpite legálne alkohol, ak neberieme do úvahy mnohé miesta v kurdskej autonómii. Na hlavnej ulici Saddoun či popri nej nájdete množstvo mini obchodíkov, kde zoženiete pivo (domáce nie je dobré – podľa miestnych chutí ako ťaví moč a mali pravdu), víno alebo niečo tvrdšie.

Predajcovia sú kresťania alebo jezídovia. Moslimovia, samozrejme, alkohol predávať nesmú, čo sa už nedá povedať o jeho konzumácii v súkromí obývačiek.

Tieto obchodíky sa pomerne často stávajú terčom radikálnejšej časti obyvateľstva, ktorá ich z času na čas vypáli. Netýka sa to iba Bagdadu, ale v niektorých prípadoch aj miest liberálnejšieho irackého Kurdistanu – napríklad mesta Chamchamal, čo som sa dozvedel pri mojej predošlej návšteve.

V Karbale. Toto mesto je spolu s Nadžafom najposvätnejším miestom moslimov na svete hneď po Mekke, Medine a Jeruzaleme. 8 fotografií v galérii V Karbale. Toto mesto je spolu s Nadžafom najposvätnejším miestom moslimov na svete hneď po Mekke, Medine a Jeruzaleme. Zdroj: Peter Gregor

Svojrázna Američanka

„Aký je dôvod tvojej návštevy Iraku?“ pýta sa ma Američanka s indickými koreňmi.

„Milujem tieto miesta, srdečnosť ľudí, kultúrne odkazy a totálnu absenciu turistov,“ odpovedám s nadšením.

„A aký je tvoj cieľ cesty?“ zvedavo opätujem otázku.

„Som duchovná liečiteľka a zo svojich minulých životov som sa dozvedela, že moji predkovia pochádzajú z Iraku. Kedysi som totiž bola dcéra babylonského boha Marduka, a tak som sem prišla pochopiť svoje poslanie.“

Na chvíľu zmeraviem a stíchnem aj spolu s ostatnými šokovanými členmi zájazdu, ktorí tieto vety počujú, a takisto ako oni, ani ja nie som schopný reagovať.

Zdá sa, že moja návšteva tejto nestabilnej krajiny naberie nečakané kontúry, pomyslím si. Američanka to myslí naozaj vážne a každému dáva najavo, že ona musí byť zakaždým centrom pozornosti.

Pre nás skôr utrpenie a neustále riešenie zvláštnych požiadaviek našej malej bohyne vrátane jej obľúbených zastávok na záchodoch na kontrolných vojenských stanovištiach, kde vás kontrolujú po zuby ozbrojení vojaci v kuklách. Nášmu inak kultivovanému anglickému sprievodcovi idú z toho puknúť nervy.

Pekelná horúčava v Babylone

Presúvame sa azda k najdôležitejšiemu miestu v krajine z hľadiska histórie – k Babylonu, kde počas vojnového obdobia zvykol už popravený diktátor Saddám Husajn parkovať tanky. Je neuveriteľne teplo, asi 50 stupňov, ale pri pravidelnom pitnom režime a oddychu v tieni paliem a kríkov so sladkými figami sa to dá ako-tak vydržať.

Babylon ako mesto v samotnom centre Babylónie (na území starovekej Mezopotámie) je dnes zrekonštruované a zahŕňa chrámy a paláce vrátane vyrabovaného paláca spomínaného diktátora.

Pozostatky povestnej babylonskej veže, kde sa podľa Biblie pomiešali jazyky, aby nik nerozumel reči toho druhého, nájdete 18 kilometrov juhozápadne od Babylonu a ostali z nej doslova ruiny.

Lev strážiaci vstup do Babylonu. 8 fotografií v galérii Lev strážiaci vstup do Babylonu. Zdroj: Peter Gregor

Podobné veže, presnejšie zikkuraty (v tom čase by sme mohli hovoriť o starovekých mrakodrapoch) a to, čo z nich ostalo, sa nachádzajú na viacerých miestach v Iraku.

Napríklad aj v známom centre Sumerov a mieste pôsobiska praotca všetkých prorokov Abraháma, v meste Ur, kde k už neexistujúcemu zikkuratu vedie 130 schodov a jeho vek sa datuje na 5 000 rokov pred naším letopočtom.

Okrem zikkuratov v krajine nájdete aj 52 metrov vysoký minaret v meste Samarra severnejšie od Bagdadu, kedysi hlavnom meste vlády Abbásovcov, ktoré sa okolo 9. storočia nášho letopočtu celé presunulo do Bagdadu.

Výlet do púšte

Irak je jedinečným miestom predovšetkým preto, lebo kamkoľvek idete, kráčate po histórii ľudstva, a to doslova.

Okrem vyššie spomínaných posvätných a politických miest nesmiem zabudnúť na Nippur – náboženské stredisko Mezopotámie zasvätené bohovi vetra, vzduchu a búrky Enlilovi (neskôr premenovaný na Marduka v čase Babylonskej ríše), kde sme absolvovali aj krátky, jedenapolhodinový peší výlet po púšti. Stál nás toľko energie ako minimálne sedemhodinová turistika vo Vysokých Tatrách.

Je toho skutočne veľa, o čom sa dá písať. Hádam by som ešte nemal vynechať mestá Karbala a Nadžaf, ktoré sú po Mekke, Medine a Jeruzaleme najposvätnejšie miesta pre moslimov na Zemi – najmä pre ich šiítsku odnož.

Mešita imáma Husajna – vnuka proroka Mohameda a najväčšieho mučeníka šiítskych moslimov v Karbale – je impozantná. Veľká škoda, že nás dovnútra nepustili s fotoaparátmi a mobilmi a nemohli sme zaznamenať tú krásu.

Bezpečnosť je tu ešte prísnejšia ako v Bagdade. Bolo nám však umožnené dotknúť sa samotnej svätyne, kde ležia pozostatky tohto mučeníka, a uctiť si tak jeho pamiatku.

Legendárny Babylon – niekdajšie mesto v samotnom centre Babylónie. 8 fotografií v galérii Legendárny Babylon – niekdajšie mesto v samotnom centre Babylónie. Zdroj: Peter Gregor

Rozprava s mŕtvymi

V Nadžafe sa nachádza najväčší cintorín na svete Wadi al-Salam, kde je pochovaných zhruba päť miliónov ľudí a funguje tu čulý biznis so sťahovaním mŕtvych z iných moslimských krajín prostredníctvom špecializovaných leteckých spoločností.

Tradícia totiž hovorí, že prorok Abrahám kúpil toto územie a ľudia ho teraz považujú za časť neba – teda každý moslim by chcel spočinúť práve tu. Tento cintorín pod záštitou UNESCO je taký rozsiahly, že medzi hlavnými ulicami funguje mestská hromadná doprava, premávajú tu i taxíky a osobné vozidlá.

Po osobnom dohovore so šéfom našej malej expedície o pohybe na vlastnú päsť som si ho mohol pri prvých lúčoch slnka vychutnávať úplne sám, kým naša ochranka ešte spala. Jeden z najsilnejších zážitkov pre mňa vôbec.

Pri sútoku riek Eufrat a Tigris zastavujeme pri Adamovom strome poznania, ktorý taktiež podľa Biblie súvisí s prvotným hriechom človeka. Doposiaľ som netušil, že takéto miesto reálne existuje.

Náš anglický sprievodca Geoffrey navrhuje návštevu neďalekého prístavu, ktorý dal údajne vybudovať macedónsky kráľ Alexander Veľký. Všetci sme z tohto nápadu, samozrejme, nadšení, okrem nášho policajta, ktorý túto zmenu programu nepotvrdenú od vlády striktne odmieta a nie je s ním reč, hoci sa pokúšame.

Málokto asi bude vedieť, že v južnom Iraku sú okrem púšte aj rozsiahle močiare, kde sa úplne zastavil čas a spôsob života ľudí tu vyzerá ako pred tisíckami rokov.

Dobre nám padlo osvieženie v podobe preháňania na motorových člnoch aj s našou ozbrojenou strážou – tí si tento výlet dokonale užívali a smiali sa aj pod maskami zobrazujúcimi chrup kostlivcov.

Situácia však nevyzerala vždy idylicky tak ako dnes. Za éry sunnitov a vlády Saddáma Husajna boli močiare rapídne vysušované pre ukrývajúcich sa šiítskych rebelov, ktorí tu nachádzali perfektný úkryt pri útokoch na sunnitské ozbrojené zložky.

Pri sútoku riek Eufrat a Tigris sa zastavujeme pri Adamovom strome poznania, ktorý podľa Biblie súvisí s prvotným hriechom človeka. 8 fotografií v galérii Pri sútoku riek Eufrat a Tigris sa zastavujeme pri Adamovom strome poznania, ktorý podľa Biblie súvisí s prvotným hriechom človeka. Zdroj: Peter Gregor

Našťastie sa pracuje na odstránení škôd a väčšina pôvodného obyvateľstva sa sem vrátila. Venujú sa svojmu typickému spôsobu života – rybolovu.

„Poď, Peťo, vybehneme na vodnú fajku,“ zavelí Raad, náš miestny sprievodca, s ktorým som sa spriatelil už od prvých chvíľ a doteraz sme v pravidelnom kontakte.

Nedá mi nesúhlasiť, a tak sa po večeroch spolu s ním potulujem po uliciach rôznych miest – aj po takých, kde ešte pred rokmi boli prestrelky na dennom poriadku. Preberáme vlastné životy a rozumieme si dokonale. Občas si tak uvedomím, že vo víre života nemôžem byť viac ako práve tu a teraz.

U nasledovníkov Jána Krstiteľa

Jedna z našich početných návštev bola vskutku špecifická. Program zahŕňal posedenie u Mandejcov – príslušníkov jednej z vôbec prvých kresťanských siekt. V druhom najväčšom meste Iraku, Basre, tvoria odhadom zhruba päťtisícčlennú skupinu obyvateľov. Ostatných niekoľko desaťtisícov Mandejcov je roztratených po celom svete – hlavne pre represálie od radikálnych moslimov.

Je to jediné gnostické spoločenstvo (viera v nebo a peklo), ktoré prežíva od staroveku až do súčasnosti a časť ich učenia nie je doposiaľ verejne známa. Vieme, že ide o skupinu, ktorá sa odvoláva predovšetkým na učenie Jána Krstiteľa, neuznáva Krista ako spasiteľa a neprijíma medzi seba laikov, teda, ak by ste sa Mandejcom chceli stať, musíte sa ním narodiť.

To som pochopil v okamihu, keď som sa pýtal na ich učenie, ktoré vyzeralo veľmi otvorene aj voči iným náboženstvám a podľa všetkého som spĺňal ich kritériá členstva. No po tejto úvahe veľmi dôrazne vyjadrili nesúhlas.

Zdá sa však, že členovia tejto skupiny si pomaly uvedomujú, že ak svetu o sebe nedajú vedieť, postupne zaniknú, preto už vznikli aj rôzne internetové stránky so snahou priblížiť ich učenie širšej verejnosti.

Náš pobyt sa chýli ku koncu a nestačím sa čudovať, ako tie dva týždne rýchlo ubehli. Mnoho ľudí si o mojom nápade navštíviť Irak môže myslieť všeličo, no mne sa splnil jeden z cestovateľských snov.

Zvyšky stredovekého mrakodrapu v meste Ur – pôsobisku praotca všetkých prorokov Abraháma. 8 fotografií v galérii Zvyšky stredovekého mrakodrapu v meste Ur – pôsobisku praotca všetkých prorokov Abraháma. Zdroj: Peter Gregor


Irak – praktické informácie

Krajina s celým názvom Iracká republika sa nachádza v juhozápadnej Ázii pri Perzskom zálive. Na území s celkovou rozlohou 437 072 km² žije okolo 37,2 milióna obyvateľov. Hlavným mestom je Bagdad, menou iracký dinár. Pre turistov, ktorí by chceli túto neveľmi vyhľadávanú krajinu navštíviť, možno poslúžia nasledujúce informácie.

VÍZA – individuálne turistické víza sa nevydávajú, cestovať môžete iba v organizovanej skupine s vopred vypracovaným plánom cesty a rezervovaným ubytovaním. V prípade, že by ste prešli hranicu s kurdským autonómnym regiónom (kde turistické víza vydávajú aj jednotlivcom) ilegálne, štátne orgány vás majú právo zatknúť a vyhostiť z krajiny na vlastné náklady. Takéto prípady už nastali.

BEZPEČNOSŤ – je na vysokej úrovni, v Bagdade sú mnohé kontrolné stanovištia. V južnom Iraku, hlavne pri posvätných miestach sa kontroly ešte viac sprísňujú, napriek tomu sa teroristom občas podarí koordinovaný útok, ktorý je najčastejšie mierený na šiítskych pútnikov. Islamský štát už nekontroluje žiadne veľké mestá v Iraku, okrem územia Kurdistanu krajinu ovládajú šiítske milície a polovojenské jednotky. Pre turistov, pri zachovaní a rešpektovaní zaužívaných pravidiel, neexistuje reálna hrozba.

PAMIATKY – väčšina známych pamiatok sa nachádza v strednom a južnom Iraku. Niektoré sú zrekonštruované, iné už nahlodal zub času. Sú bez akejkoľvek kontroly a často aj rabované miestnym obyvateľstvom. Prineste si zo sebou veľa vody, nezbierajte žiadne „suveníry“, hrozia za to vysoké tresty.

SUNNITI A ŠIÍTI – po páde Saddáma Husajna a intervencii zahraničných vojsk sa významne narušili vzťahy medzi sunnitskou časťou obyvateľstva a šiítmi. Rozdiely medzi nimi sú v uznávaní nasledovníkov Mohameda. Šiíti oddeľujú náboženstvo od politiky, čo sa už o sunnitskej vetve nedá povedať. Isté rozdiely možno nájsť aj v spôsobe modlenia, základnú vieru a presvedčenie obe skupiny zdieľajú.

VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×