Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Stomatochirurg: Máločo tak ohrozuje dôstojnosť človeka a jeho spoločenské uplatnenie ako cintorín v ústach

20.11.2018 (46/2018) „Naši stomatológovia sú vysoko erudovaní odborníci, porovnanie s vyspelými krajinami odbor znesie aj v materiálnej vybavenosti.“ hovorí stomatochirurg MUDr. Peter Biroš (69), ktorý viedol v prešovskej nemocnici ako primár tímy stomatológov a stomatochirurgov rekordných 32 rokov.
Stomatochirurg: Máločo tak ohrozuje dôstojnosť človeka a jeho spoločenské uplatnenie ako cintorín v ústach
4 fotografie v galérii
Stomatológovia sú zároveň aj pacienti. MUDr. Biroš tvrdí, že pre zdravý chrup pobyt...
Autor fotografie: Peter Ličák

Ako ste sa dostali k stomatológii, ktorá sa stala súčasťou vášho života? Mám na mysli to, či ste tento odbor začali študovať príkazom od vedenia lekárskej fakulty, alebo či to bolo vaše dobrovoľné rozhodnutie. Lebo takmer každý medik sa vtedy chcel stať chirurgom...

Nie, nie, nikto mi to po prijatí na medicínu nenariadil, stomatológiu, v ľudovej reči zubárinu, som si vybral z vlastného presvedčenia. Nazdával som sa, samozrejme naivne, že tento odbor sa študuje ľahšie ako chirurgické odbory. Až počas štúdia som zistil, že to nie je pravda.

Oľutovali ste niekedy toto rozhodnutie? Napríklad pri pohľade na svoju výplatnú pásku a výplatu kolegov z chirurgie či interného oddelenia?

Nikdy ma toto rozhodnutie nezamrzelo, dokonca na konci svojej profesijnej kariéry som presvedčený, že lepšie som sa rozhodnúť nemohol. Šťastena stála v tej chvíli kdesi pri mne. Dokonca aj vyhorenie, čiže čas, keď som začínal mať stomatológie plné zuby, prišlo v pravý čas. Ani priskoro, ani neskoro.

Pamätáte sa na prvý vytrhnutý zub?

Na fakulte nám profesori vtĺkali do hláv, že keď sa podarí uchytiť do klieští aspoň polovicu zuba, je vyhrané. Netrápi sa ani pacient, ani doktor. Zuby sme sa učili vyťahovať ako tretiaci na sadrových modeloch vo fakultnej „fantomárni“. A prví naozajstní pacienti v košickej univerzitnej nemocnici ma neprizabili, takže mi asi išlo to vyťahovanie boľavých zubov celkom dobre.

Môj kamarát chirurg si vyrátal, že za 45 rokov operoval alebo asistoval pri operáciach asi 26-tisíc pacientov. Ako by vyzerala vaša štatistika za tých 35 rokov, ktoré ste odslúžili na stomatológii?

Ešte som sa po odchode na dôchodok k takému rátaniu nedostal, ale určite mi v kresle i na operačke stomatochirurgie prešli cez ruky desaťtisícky pacientov. Vaša otázka ma inšpirovala, som naozaj sám zvedavý, aké číslo mi vyjde. Keď sa najbližšie stretneme pri káve, už to budem vedieť.

Najmä chirurgovia a traumatológovia mávajú často veľmi dramatické nočné pohotovostné služby. Aké bývajú na stomatológii?

Sú predovšetkým o bolesti. Slúžil som na pohotovosti päťkrát, šesťkrát do mesiaca, aj tam mi za tie roky prešli rukami tisícky pacientov. Ľudia prichádzali na pohotovosť väčšinou so zanedbanými, ťažšími prípadmi, opuchmi, nahnisanými ďasnami. K stomatológovi ich vyhnala až neznesiteľná bolesť, keby nie tej, tak si nosia v ústach cintorín aj celý život. Vyznie to možno čudne, ale bolesť býva niekedy prospešná.

Keď idú pacienti k internistovi, chirurgovi, obvodnému lekárovi, tak vravia, že idú k doktorovi. Keď smerujú k stomatológovi, vravia: Idem k zubárovi. Nemrzí vás také pomenovanie, ktoré akoby dehonestovalo stomatológov ?

Mnohí kolegovia nad tým iba mávli rukou, ale ja to považujem za devalváciu tohto medicínskeho odboru. Ako by to vyzeralo, keby sa o internistoch vravelo žlčnikári, a to už ani nehovorím o gynekológoch. Pomenovanie zubár skrátka považujem za akýsi prejav neúcty zo strany pacientov.

Ktoré roky na Slovensku najviac priali rozvoju stomatológie?

Podľa mojich skúsenosti to boli osemdesiate roky minulého storočia. Pacientom slúžili obvodné ambulancie, boli aj v mnohých strediskových dedinách, a treba povedať, že boli aj veľmi dobre vybavené. Stomatológovia mali zabezpečený zo strany okresných ústavov národného zdravia aj dobrý technický servis prístrojov.

Bol to skrátka veľmi dobre premyslený a zorganizovaný systém stomatologickej starostlivosti, ktorý bol ľahko dostupný každému občanovi. Aj v tých najodľahlejších končinách východného Slovenska. Jednou vetou: klobúk dole!

V nočných službách sa staral najmä o ľudí so zanedbaným chrupom, s opuchmi a hnisavými zápalmi. 4 fotografie v galérii V nočných službách sa staral najmä o ľudí so zanedbaným chrupom, s opuchmi a hnisavými zápalmi. Zdroj: Peter Ličák

Ako je na tom dnes naša stomatológia v porovnaní s ostatným svetom?

Veľmi dobre, znesie porovnanie v každom smere bez toho, aby sa musela červenať. Naši stomatológovia sú vysoko erudovaní odborníci, porovnanie s vyspelými krajinami odbor znesie aj v materiálnej vybavenosti. Ak chcú stomatológovia držať krok so svetovou špičkou, musia sledovať svetové trendy, preberať tie najlepšie skúsenosti.

Napokon, tak to bolo aj v rokoch, keď som začínal, pacienti na Slovensku boli vždy veľmi nároční, nútili nás svojimi nárokmi, aby stomatológia nestagnovala. Myslím si, že pre lekára sú nenahraditeľným stimulom nároční pacienti, nielen veda, aj oni svojím spôsobom posúvajú medicínu dopredu.

Tak ako ľudia iných profesií, aj lekári odchádzajú vo veľkom zo Slovenska do Česka, Nemecka, Rakúska, Anglicka za lepšími platovými i pracovnými podmienkami. Neuvažovali ste aj vy o odchode?

Mal som z podniku zahraničného obchodu Polytechna, ktorý „vyvážal“ do sveta odborníkov rôznych profesií, ponuku na miesto stomatológa v Jemene. Ale rýchlo som sa rozhodol ju odmietnuť, mal som na to dosť vážne dôvody. Manželka Erika pracovala ako detská lekárka na obvode v dedine Terňa, naše dcérky Janka a Zuzka boli dosť malé na to, aby sme s nimi žili v zaostalej africkej krajine.

Takže vôbec som si pre odmietnutie tejto pracovnej príležitosti netrhal vlasy. Ani som nezávidel kolegom, ktorí vycestovali na pár rokov na takéto ťažké misie a celkom slušne si tam zarobili. V tom čase nám ich platy ozaj vyrážali dych. Ale svoje rozhodnutie ostať pracovať v prešovskej nemocnici som nikdy neoľutoval.

Čo vám stomatológia a stomatochirurgia v kombinácii s dlhoročnou funkciou primára vzali?

Isteže, medicína mi aj čosi vzala, ale som presvedčený, že viac mi dala. Naučila ma napríklad neflákať robotu. Naučila ma trpezlivosti, stomatológovia, ktorí sa chceli posunúť ďalej a stať sa stomatochirurgmi, museli päť rokov cirkulovať po všetkých nemocničných oddeleniach.

Za tých päť rokov som si pričuchol k práci na anestéziologicko-resuscitačnom oddelení, na krčnom, chirurgickom, neurologickom i očnom oddelení. Až potom nás pustili k atestácii zo stomatochirurgie. Ťažká, ale nanajvýš prospešná cesta.

Už starí Babylončania pred 3 500 rokmi veľmi dbali o hygienu ústnej dutiny, keď si zuby čistili pomocou drievka. V akom stave sú dnes ústa Slovákov?

Zažil som v ambulancii aj časy, keď pohľad do úst pacientov bol pre mňa vyslovene deprimujúci. Ale pri skončení svojej kariéry s radosťou môžem povedať, že s príchodom tretieho tisícročia sa na Slovensku rapídne zlepšila starostlivosť ľudí o svoj chrup. Môžem potvrdiť, že ľudia, ktorí majú svoj chrup v perfektnom stave, sú oveľa sebavedomejší ako tí, ktorí starostlivosť o zuby aj dentálnu hygienu zanedbávajú.

V roku 2011 vydal Ústav zdravotníckych informácií a štatistiky šokujúcu správu, že zuby obyvateľov Slovenskej republiky patria k najhorším v Európskej únii. Takže to konštatovanie dnes už neplatí?

Určite nie. Veď sa len lepšie porozhliadnite po tejto kaviarni, kde robíme rozhovor, a uvidíte predovšetkým u mladých ľudí krásne úsmevy, prezrádzajúce zdravý chrup i správnu dentálnu hygienu. Nasledujúca správa tohto úradu už nebude taká šokujúco znepokojujúca. Aspoň dúfam.

Keď sa teraz obzriete dozadu, ktoré roky boli pre vás ako radového stomatológa či ako primára najťažšie?

Tie, ktoré som prežil na maxilofaciálnej chirurgii. Boli to náročné operácie ťažko zranených ľudí pri dopravných nehodách, často som utekal operovať uprostred noci, to neboli žiadne kozmetické úpravy dolnej časti tváre, ale pri mnohých visel život pacienta doslova na vlásku. V živej pamäti mám niekoľko nocí, keď ma s celým operačným tímom zavolali aj k trom operáciám. A pri všetkých išlo pacientom o život.

Roky ste boli aj klubovým lekárom hádzanárov prešovského Tatrana, viem, že ste boli s mladými hádzanármi aj na majstrovstvách sveta v Argentíne. Aj tam sa dala uplatniť vaša špecializácia alebo ste tam boli pre každý prípad ?

Nie, nebol som pri hádzanároch len ako stomatológ, riešil som na zápasoch všetky zdravotné problémy. Ale keď už spomínate Argentínu, kde som sprevádzal juniorov na majstrovstvách sveta, tam som ordinoval aj ako stomatológ. Jeden z hráčov mal zub v takom stave a mal také bolesti, že uprostred noci neprichádzalo do úvahy nič iné, len zub vytiahnuť.

Čert nikdy nespí a nespal ani v tomto prípade, v lekárskom kufríku mi chýbali stomatologické kliešte. Tak som si vypýtal od údržbára obyčajné kombinačky, vydezinfikoval ich koňakom v hotelovom nočnom bare a zub som po podaní anestetika vytiahol.

Lenže akosi sme v tom zhone zabudli kombinačky po zákroku poumývať, vrátil som ich na recepciu dosť zakrvavené. Recepčný sa len chytal za hlavu a chcel od vedúceho výpravy ubezpečenie, že sme na izbe nikoho nezamordovali. A ešte sme ho dosť dlho museli presviedčať, že nemusí volať políciu.

Preventívne prehliadky niektorí pokladajú takmer za šikanovanie, sú však potrebné. 4 fotografie v galérii Preventívne prehliadky niektorí pokladajú takmer za šikanovanie, sú však potrebné. Zdroj: Peter Ličák

Prečo mávajú ľudia taký strach z návštevy stomatológa?

Je to dôsledok toho, že sa v detských rokoch dostali do kresla nesprávnemu stomatológovi. Aj ja si pamätám traumu z prvej návštevy stomatologickej ambulancie. Ale som presvedčený, že dnes už majú stomatológovia iný prístup k deťom ako v časoch môjho detstva.

A vy sa ako cítite v kresle pod vŕtačkou?

Priznám sa, že tiež mi to nie je jedno. Ale viem, že to v tom kresle musím z času na čas vydržať, tak vydržím.

Dlho ste si vyberali stomatológa, ktorému stopercentne dôverujete, alebo je vám jedno, kto vás ošetrí?

Roky mám dvoch stabilných stomatológov. Za pánom doktorom Stadnerom som chodieval z Prešova až do Levoče, teraz som sa zveril do rúk neteri doktorky Zuzky Okálovej, ktorá je stomatologičkou celej našej rodiny.

Stomatológovia sa stále sťažujú, že ich pacienti zanedbávajú preventívne prehliadky. Nie je to len také bu bu bu, aby ľudia prišli do ambulancie, aj keď to nie je nevyhnutné, a oni si to vyúčtovali u zdravotných poisťovní? Lebo každé euro navyše poteší...

Nielen stomatológovia, ale všetci lekári majú pravdu, keď nabádajú ľudí na preventívne prehliadky. Len vtedy možno začať riešiť zdravotný problém v zárodku. Vo svete to bežne funguje, na Slovensku to nie­ktorí ľudia pokladajú takmer za šikanovanie. Zlý prístup, ktorý sa väčšinou škaredo vypomstí.

Akí pacienti vás najviac potrápili?

Rusíni. Tí majú tak mimoriadne pevne zakorenené zuby, že je naozaj problém ich vytiahnuť. Často sa stávalo, že som musel zub vysekať. A keď začínajúci stomatológovia zistili, že majú v kresle Rusína, radšej si zavolali na pomoc starších kolegov.

Čo myslíte, dočká sa ľudstvo čias, keď nebude poznať, čo je to bolesť zubov?

Určite. Ten čas príde s anestetikami, ktoré dokážu zvládnuť aj tie najsilnejšie bolesti. Dúfam, že to bude čoskoro.

VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×