Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Blízky o Geišbergovi: Veta, že každý je nahraditeľný, je v Marošovom prípade absolútna hlúposť, lebo on určite nie je

19.11.2018 (46/2018) V divadelných kuloároch sa hovorí o istom nepísanom pravidle. Keď do neba odíde nejaký herec, povolá si k sebe ešte ďalších dvoch. Po Mariánovi Labudovi (†73) a Stanovi Dančiakovi (†75) navždy odišiel aj Marián Geišberg (†64).
Blízky o Geišbergovi: Veta, že každý je nahraditeľný, je v Marošovom prípade absolútna hlúposť, lebo on určite nie je
6 fotografií v galérii
Podľa Františka Kovára bol stelesnením mužných hereckých hrdinov.
Autor fotografie: Archív NMH

Podvečer 10. novembra nás navždy opustil charizmatický herec a hudobník Marián Geišberg vo veku nedožitých šesťdesiatich piatich rokov.

Vzbudzoval prirodzený rešpekt a múdrosť. Svoju prácu nadovšetko miloval, no nemal potrebu pretŕčať sa na spoločenských večierkoch a deliť sa o svoje súkromie s verejnosťou. Poskytoval veľmi málo rozhovorov a ak sa to stalo, boli predovšetkým o jeho práci.

„Všetko si nosíme v sebe. Dá však veľkú námahu, aby to v civilnom živote na nás nebolo vidno. Niekomu to zaberie celý život, takže keď zomiera, nie je si istý, kým vlastne je. Niektorí zomrú a nikdy to nezistia. Odnesú si to do hrobu,“ povedal herec pre české médiá na margo vnútorného sveta väčšiny jedincov po premiére filmu Revival.

Len malá hŕstka ľudí o ňom môže povedať, že ho skutočne poznala. Bol tajomný a takým, bohužiaľ, pre širokú verejnosť ostal až do svojej smrti.

Hudba ako výpoveď duše

Svoj život obetoval predovšetkým umeniu. Po skončení VŠMU najskôr pôsobil v Divadle Jonáša Záborského v Prešove, neskôr prešiel do Divadla SNP v Martine, od roku 1988 účinkoval v Divadle pre deti a mládež v Trnave a od novembra 1992 bol členom Činohry SND v Bratislave, kde stvárnil množstvo nezabudnuteľných, charakterových postáv.

Okrem účinkovania na divadelných doskách sa však naplno venoval muzike. Bol známy ako folkový autor a interpret. O hudobnej tvorbe hovoril ako o výpovedi svojej duše. Jeho skladby chytali za srdce, ale dokázali aj pobúriť či rozľútostiť. Pre Mariána však táto umelecká sféra mala ešte ďalší, silný význam.

Choroba ho ničila, napriek tomu pôsobil vyrovnane a pokojne. Pracoval do poslednej možnej chvíle. 6 fotografií v galérii Choroba ho ničila, napriek tomu pôsobil vyrovnane a pokojne. Pracoval do poslednej možnej chvíle. Zdroj: Archív NMH

„Pri hudbe som sa stretol so synom. Niežeby sme boli odlúčení alebo, nebodaj, pohádaní. Hovorím o stretnutí, ktoré poznáme iba my dvaja. Som šťastný, že som ho našiel.

Nebyť tých pesničiek, ktoré som napísal ja a on, nikdy by k tomu stretnutiu nedošlo. To nie je sentimentalita. To je fakt, ktorý môže chápať iba ten, kto to zažil,“ popísal hudobné splynutie so starším synom Martinom v jednom z rozhovorov.

Práve úprimnosť, ktorá sršala z hudobnej tvorby Geišbergovcov, lákala stovky ľudí na ich koncerty. V roku 2016 a 2017 absolvoval po slovenských mestách so speváčkou Katarínou Koščovou šnúru koncertov.

Popri hudbe však nijako neopomínal divadlo či nakrúcanie filmov. Minulý rok hral v deviatich predstaveniach na doskách národného divadla a tiež v Štúdiu L+S.

Náročné pracovné tempo si za krátky čas vybralo svoju daň. Pred rokom bol hospitalizovaný v Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb s podozrením na infarkt. Ten sa, našťastie, nepotvrdil.

Netrvalo však dlho a bol mu zistený onkologický nález na pľúcach, pre ktorý musel podstúpiť nutnú operáciu. Napriek tomu, že s chorobou bojoval statočne a nedával ju na sebe poznať, nečakane jej podľahol.

Životný pesimista

Angažoval sa vo veciach verejných a problémy spoločnosti sa nebál pomenovať pravým menom. Aj napriek tomu, že bol činorodým človekom, v jeho skladbách a prejave bolo často cítiť vnútorné sklamanie. Z čoho pramenilo, prezradil v rozhovore pred siedmimi rokmi.

Miloval hudbu a lásku k nej preniesol aj na svojich synov. Minulý rok spolu s Katkou Koščovou absolvovali turné po slovenských mestách. 6 fotografií v galérii Miloval hudbu a lásku k nej preniesol aj na svojich synov. Minulý rok spolu s Katkou Koščovou absolvovali turné po slovenských mestách. Zdroj: Archív NMH

„Robím veci, ktoré neprinášajú veľa peňazí. Smola. Nerobím to zadarmo, ale ani písanie, ani divadlo a ani hudba ma neuživia a trúfam si povedať, že ani všetko dohromady. Uživí vás iba to, na čo sú ľudia zvedaví a za čo sú ochotní platiť. Čo to je? Pozrite sa okolo seba.

Ale nenariekam a ani nebudem počuť, keď niekto povie, aby som išiel robiť niečo poriadne. Mám rád aj divadlo, aj koncerty a keď som smutný, tak aj niečo napíšem. Ale pôjdem spraviť aj reklamu a natočím aj seriál, aby som neumrel na smútok. Čakám. Vytrvalo.

Môže sa ozvať film, sám ho môžem napísať. Smútok je sakramentská vec. Môže sa stať, že príde slovinský režisér a zahráte dobrého Shakespeara v SND, môže sa stať, že bude séria koncertov po českých zemiach, kniha preložená do angličtiny. Stať sa môže všeličo. Všetko je práca a zázrak,“ priznal úprimne.

Toto Marošovo životné nastavenie potvrdil aj jeho kolega František Kovár, s ktorým sa v budove SND delil o šatňu.

„Maroško má dosť zásadný, povedal by som, až razantný pohľad na život. Ťažko povedať, či to je pesimizmus, ale tento pohľad so sebou prináša rôzne razantné vyhlásenia, na ktoré mu vždy hovorím: ‚Vy pesimisti nás optimistov vlastne posúvate ďalej, lebo vidíte chyby, ktoré my nevidíme. A my zas nad vami pesimistami rozprestierame naše optimistické ochranné krídla, lebo inak by sa to celé na svete zle skončilo,‘“ vyjadril sa prednedávnom v našom rozhovore.

Vo filme Červený kapitán stvárnil úlohu detektíva Burgera. 6 fotografií v galérii Vo filme Červený kapitán stvárnil úlohu detektíva Burgera. Zdroj: Archív NMH

Už teraz chýba

Práve herec František Kovár mal možnosť byť dennodenne súčasťou Mariánovho života. Správa o jeho smrti ho veľmi zasiahla.

„Delili sme sa o šatňu a rozprávali sme sa spolu nielen o radostiach a starostiach bežného života. Keď sme boli spolu a neriešili napríklad divadelné témy, tak sme riešili všetky možné prešľapy v spoločnosti. Morálne prešľapy politikov, podnikateľov, ktorí nečestným spôsobom zarábajú peniaze.

Cestou na predstavenie som si v rádiu vždy vypočul krátky prehľad správ, tam vždy niečo vyskočilo a už sme mali nejakú tému, o ktorej sme sa mohli rozprávať,“ priblížil nám herec a Mariánov dobrý kamarát.

„Keď sme mali ráno skúšku a večer predstavenie, tak Maroš nešiel domov a za tie štyri hodiny napísal buď text, alebo báseň. Keď som potom prišiel do divadla, prečítal mi to. Bol som úplne prvý, kto mal možnosť vypočuť si jeho tvorbu,“ povzdychol si František Kovár, ktorý bol aj pred smrťou s Mariánom v kontakte a každý deň s ním telefonoval.

„Maroš žil život s hlboko hodnotným svedomím a odporom voči nespravodlivosti, čo sa dostávalo aj do jeho tvorby. Čo som na ňom veľmi obdivoval, bol fakt, že vedel veľmi zaujímavo interpretovať vzťah medzi mužom a ženou.

Aj nám ostatným tak poskytoval nový pohľad na tento vzťah, nielen na radosti, ale aj na konflikty a peripetie, ktoré sú s týmto vzťahom spojené. Musím priznať, že mi bude strašne, naozaj strašne chýbať,“ uviedol so zlomeným hlasom.

V jeho spomienkach navždy ostane ako predstaviteľ charizmatických mužných typov.

„Keď sa v hre Apartmán v hoteli Bristol objavil v bielom obleku, to bolo niečo neuveriteľné. Niečo také sa len tak nevidí. Veta, že každý je nahraditeľný, je v Marošovom prípade absolútna hlúposť, lebo on určite nie je,“ uzavrel.

František Kovár mal s Mariánom spoločnú šatňu v SND. Delili sa o každodenné radosti, ale aj starosti. 6 fotografií v galérii František Kovár mal s Mariánom spoločnú šatňu v SND. Delili sa o každodenné radosti, ale aj starosti. Zdroj: Miro Miklas

VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×