Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Záhady travertínovej kopy: Svetový unikát predal jeho nálezca len za sto korún

17.11.2018 (45/2018) Podtatranská dedina Gánovce sa už viac ako 90 rokov pýši archeologickým nálezom s puncom svetového unikátu.
Záhady travertínovej kopy: Svetový unikát predal jeho nálezca len za sto korún
5 fotografií v galérii
V gánovskom geoparku dýchne história príťažlivým spôsobom aj na deti.
Autor fotografie: Peter Ličák

Turistom, ktorí zavítajú do týchto končín podhoria Vysokých Tatier, ho pripomína Geopark Neandertál v susedstve miestneho termálneho kúpaliska.

V roku 1926 našiel kamenársky majster, Róm Koloman Koky, v dvadsať metrov vysokej travertínovej kope v tunajšom travertínovom lome unikátny výliatok mozgovne včasného neandertálca, starý okolo 120-tisíc rokov. Travertínový lom si na kopčeku nad Gánovcami otvoril taliansky kamenár Giuseppe Migliorini z Milána.

Takmer hektárový pozemok so slávnou travertínovou kopou uprostred, na ktorom je dnes gánovský geopark, zdedila pani Georgína Lišiaková, pravnučka majiteľa lomu. Spočiatku mala s týmto dedičstvom vráteným v reštitúcii iba trampoty a neriešiteľné problémy.

Keďže na vrátenom pozemku mala dedička národnú kultúrnu pamiatku, štát od nej žiadal, aby areál bývalého lomu dala za vlastné peniaze oplotiť. V čase tejto absurdnej požiadavky mala pani Lišiaková dôchodok 7-tisíc korún, oplotenie 9-tisíc štvorcových metrov veľkého pozemku by bolo vyšlo na desiatky tisíc korún.

Nález skončil v Prahe

Kamenársky majster predal vtedy nález českým archeológom za sto korún, výliatok je uložený v Národnom múzeu v Prahe, jeho repliku možno vidieť v Podtatranskom múzeu v Poprade.

Výliatok mozgovne neandertálca našiel pri práci v lome Róm Koloman Koky. 5 fotografií v galérii Výliatok mozgovne neandertálca našiel pri práci v lome Róm Koloman Koky. Zdroj: Peter Ličák

,,Doterajšie výsledky archeologického výskumu v katastrálnom území Gánoviec ukazujú, že dejiny obce siahajú dávno pred obdobie zachovanej prvej písomnej zmienky. O rekonštrukciu jej dejín sa zaslúžili predchodcovia súčasných archeológov, náhodní nálezcovia i profesionálni archeológovia.

Pri revíznom výskume v polovici päťdesiatych rokov minulého storočia našli archeológovia ďalšie kosti neandertálcov, ľavú vretennú a lýtkovú kosť, ktoré patrili nedospelému jedincovi,“ hovorí archeológ Marián Soják zo spišskonovoveského pracoviska Archeologického ústavu SAV v Nitre.

Podľa nepotvrdených správ mal v roku 1949 nájsť v lokalite Hrádok ďalší odliatok mozgovne neandertálca Béla Hajts, vzácny nález je však nezvestný. Je to však len jedna zo záhad, ktoré sa šíria o neandertálcoch a Gánovciach.

Medzi dedinčanmi sa hovorilo aj o tom, že v roku 1924 skupina neznámych turistov našla v travertínovom lome dokonca celú kostru neandertálca. Žiadne dôkazy však o tom neexistujú, pravda to teda môže byť i nemusí.

Hovorilo sa aj o tom, tiež bez dôkazov, že v roku 1936 našli lebku neandertálca aj robotníci v travertínovom lome Dreveník v susedstve Spišského hradu. Lebku zapustenú v kuse travertínu vraj používal majiteľ lomu ako ťažidlo, vraj aj rokoval s archeológmi o jej predaji. Vo vojne sa však lebka neandertálca mala stratiť.

Atmosféru geoparku Neandertál umocňuje aj tento reliéf. 5 fotografií v galérii Atmosféru geoparku Neandertál umocňuje aj tento reliéf. Zdroj: Peter Ličák

Priveľa špekulácii

Keď od Kolomana Kokyho kúpil výliatok mozgovne neandertálca veľmi svojrázny český paleontológ Jaroslav Petrbok, podľa niektorých svedectiev sa vraj najprv nazdával, že ide o odliatok mozgu mamuta. Viedla ho k takému úsudku nezvyčajná veľkosť mozgu, ktorý mal objem až 1 320 kubických centimetrov.

Po zverejnení nálezu niektorí vedci z čias prvej republiky tvrdili, že Petrbok doniesol z Gánoviec mozog nosorožca. Aby sa o výliatku zbytočne nešpekulovalo, uvažoval dokonca jeho ľavicovo orientovaný majiteľ o tom, že ho dá preskúmať vedcom v Moskve. Od tohto zámeru ho však rozumnejší kolegovia zavčasu odhovorili.

Za vrchol osídlenia lokality Hrádok v Gánovciach považujú archeológovia časy otomanskej kultúry zo začiatku strednej doby bronzovej.

V roku 1956 tu odkryli zvyšok zrubovej studne s nálezmi kultového charakteru. V studni našli ľudské kosti, šperky stružlikané z brezovej kôry, špirálku zo zlata i prenosné hlinené piecky. Našli tu aj železný kosák, ktorý je považovaný za najstarší železný výrobok na území západnej, strednej a severnej Európy.

Na lov mamutov používali neandertálci takéto primitívne zbrane vyrobené z dreva a kameňa. 5 fotografií v galérii Na lov mamutov používali neandertálci takéto primitívne zbrane vyrobené z dreva a kameňa. Zdroj: Peter Ličák

VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×