Aj tak bude musieť úradovať do zvolenia nového starostu. Všetko je na ňom. Obecný rozpočet poriadne neuživí ani len starostu. Aj sa snažil jedného zo štyridsiatich obyvateľov presvedčiť, aby sa po ňom ujal starostovania, ale keď mu povedal, čo všetko bude musieť robiť a koľko za to dostane, radšej sa prestal hrať s myšlienkou, že by sa stal starostom malej obce v kopcoch na konci asfaltky.

Viliam Kusý starostoval v Omastinej tri volebné obdobia. Predtým podnikal v obchode s potravinami v Bánovciach nad Bebravou a ešte predtým robil v mestskom kultúrnom stredisku kultúru.

„Naša dedinka doplatila hlavne na združstevňovanie. Začiatkom šesťdesiatych rokov u nás začala platiť stavebná uzávera. Nesmelo sa tu nič stavať, ba dokonca ani opravovať,“ spomína starosta.

V tom čase tu bývalo 350 ľudí, ktorí pracovali vo fabrikách v Bánovciach nad Bebravou či v Uhrovci. O prácu núdza nebola. Autobusové spojenie mali. Dedina žila. Tradíciu od čias prvej Československej republiky tu malo aj ochotnícke divadlo a folklórny súbor.

V súčasnosti žije v obci štyridsať ľudí. Ich počet by však mohol stúpnuť aj o sto percent. Starostovi sa podarilo zúradovať bytovku s ôsmimi bytmi.

„Šikovnejší ľudia nám odišli a pri takom malom počte obyvateľov je náročné niečo vytvárať. Starostovanie u nás nie je na trvalý úväzok. Je to pre dôchodcu či ženu v domácnosti. Rozumieť však treba všetkému. Na administratívu som sám, mám len externú účtovníčku.

Keby som nebol rodák odtiaľto a nebola mi dedinka blízka, tak by som to nerobil ani ja. Po troch obdobiach mám toho dosť. Ani do obecného zastupiteľstva nekandidujem. Máme troch poslancov a aj traja kandidujú. To sa mi podarilo zariadiť,“ smeje sa prvý muž Omastinej.

Pričleniť obec k inej, väčšej sa mu nezdá ako dobrý nápad.

„Na konci socializmu sme boli pod obcou Žitná-Radiša. Nebolo to dobré. Pre rozvoj našej obce sa v tom čase nič neurobilo. Privítal by som skôr spoločné úradovne malých obcí regiónu. Pracovali by v nich ľudia, ktorí by sa vyznali v určitých oblastiach. Obce majú viac ako 4 000 prenesených kompetencií. Ako to ja, jeden človek, môžem všetko obsiahnuť?“ pýta sa starosta.

Je doba grantová. Malé obce majú problém sa k nim dostať. Aj keď vypracujú projekty a podajú ich. Neúspech môže byť pre ne zdrvujúci.

„Skúšal som. Neuspel som. Za vypracovanie dokumentácie k jednému projektu som dal 1 500 eur a sú fuč. To je suma, za ktorú sme mohli mať trebárs opravený plot na cintoríne. Nikto neberie ohľad na to, že sme malá obec, a nikto nám investované prostriedky nevráti.“ To, čo je pre mesto ľahšie prehliadnuteľná strata, je pre dedinku s niekoľkými dušami katastrofa.

Omastiná je na prvý pohľad prekvapujúca. Vysoké jednoposchodové domčeky s malými okienkami na hornom poschodí vyzerajú malebne. Mnohým napadne, že musia byť pamiatkovo chránené a že takto zachované sú u nás historickým unikátom, ale nie je to tak.

Domčeky sa zachovali práve vďaka nešťastnej stavebnej uzávere, ktorá trápila ľudí a odrezala ich od sveta. Aby tu mohli žiť, udržiavali a nenápadne zveľaďovali aspoň to, čo mali. Žiaľ, tento nedobrovoľne uchovaný klenot upadá.

„Počas môjho prvého volebného obdobia som naháňal pamiatkarov z Trenčína, aby posúdili, čo ďalej. Prišli, domy zdokumentovali, odfotografovali a odišli. Tým sa to skončilo.“

Z pohľadu laika som sa nestíhal čudovať, že na žiadnom z domčekov nie je ceduľka o kultúrnej pamiatke. V obci nie je ani múzeum domčekov, ktorým v tomto kraji hovoria vyšky. V Omastinej padá aj starostovská funkcia. A nielen tam, na doplňovacie voľby sa chystajú aj v ďalších slovenských dedinách.

V okrese Turčianske Teplice sa našli hneď dve obce niekoľko kilometrov od seba, v ktorých sa budú musieť zaobísť bez nového starostu minimálne do doplňujúcich volieb.

V prípade malej dedinky Moškovec so 64 obyvateľmi je sčasti pochopiteľné, že na uvoľnenú stoličku Anny Staňovej nebude stáť zástup nových kandidátov. Tým skôr, že za štyri volebné obdobia nemala zo svojej funkcie okrem dobrého pocitu takmer žiadne výhody.

„Neodchádzam preto, že by som už túto prácu nezvládala alebo nechcela vykonávať. Odsťahovala som sa do Martina, odkiaľ to mám do Dražkoviec, kde robím predsedníčku družstva, len na skok. A keďže starosta by mal byť ľuďom v obci stále poruke, rozhodla som sa dať priestor niekomu inému,“ vysvetľuje Anna Staňová.

Sprvu však netušila, že sa nik taký nenájde. „Samozrejme, že ma to veľmi mrzí. Presviedčala som viacerých ľudí, ale márne. Na starostu sú kladené značné nároky, najmä čo sa týka legislatívy, je to zamestnanie na plný úväzok,“ dodáva odchádzajúca hlava Moškovca.

Stojíme vo volebnej miestnosti vynoveného obecného úradu s dvoma stovkami pohárov, ktoré za posledné roky vybojovali miestni dobrovoľní hasiči. Budova prešla takmer kompletnou rekonštrukciou, doteraz sa v nej preinvestovalo 63-tisíc eur. Všetko z peňazí, ktorých sa starostka a poslanci vzdali zo svojich platov.

„Keď zrátam príjem z podielových daní, v prípade našej obce je to priemerne okolo tisíc eur. To je suma, ktorú pohltí plat starostu a účtovníčky. A čo ďalej? Malé obce sú z hľadiska eurofondov nezaujímavé, takže na rozvoj by neostalo prakticky nič.

Preto sme pristúpili na toto riešenie a výsledok sami vidíte. Máme dokonca splachovací záchod, predtým sa chodilo na latrínu. Nie je to len moja zásluha. Bez poslancov a ľudí, ktorí tu dobrovoľne odpracovali množstvo hodín, by som nič nedokázala,“ ďakuje všetkým, ktorí priložili ruku k dielu.

Anna Staňová si ani nechce predstaviť, že by Moškovec ostal bez starostu.

„Museli by sme sa pričleniť k inej obci, čo by bol koniec našej identity a zároveň možnosti rozhodovať o tom, čo, kde a za koľko sa tu urobí.“

Napriek všetkému stále verí, že sa jej nástupca predsa len nájde.

Slovenské Pravno s vyše 900 obyvateľmi drží nelichotivý titul najväčšej obce Slovenska, v ktorej sa nenašiel ani jeden kandidát na starostu.

Doterajšia šéfka obecného úradu Eva Pálešová sa už dávnejšie verejne vyjadrila, že vzhľadom na zhoršujúci sa zdravotný stav nemôže túto funkciu plnohodnotne vykonávať, a preto sa už o opätovné zvolenie uchádzať nebude. Voliči tak mohli krúžkovať iba mená deviatich kandidátov na sedem poslaneckých miest.

Rodáčka z obce Božena Kubisová, ktorá ako bývalá zamestnankyňa dobre pozná aj prostredie na obecnom úrade, si niečo také nepamätá.

„Vždy boli minimálne dvaja kandidáti, takže je to pre nás všetkých nepríjemné prekvapenie. Pani starostka Pálešová urobila za štyri roky pre obec veľký kus práce. Povybavovala dlhodobo odložené listy vlastníctva, postarala sa o vynovenie zdravotného strediska, podpísala sa pod organizáciu viacerých kultúrnych podujatí.

Na druhej strane mala aj neprajníkov, zrejme si po nej nikto netrúfol prebrať žezlo. Je to škoda, lebo mala okolo seba veľmi dobrý kolektív. Prehovárali sme ju, ale márne,“ dúfa Božena Kubisová aspoň v to, že v ďalších voľbách bude opäť kandidovať.

Podobný pohľad na vec má aj končiaca poslankyňa Marika Pavlíková, ktorá v sobotňajších voľbách taktiež nekandidovala z dôvodu pracovných povinností mimo obce.

„Rozbehlo sa niekoľko projektov na dom smútku, ihrisko, opravovala sa škôlka, pripravovala sa rekonštrukcia budovy školy, ktorá je v havarijnom stave. Z tohto vyplýva množstvo agendy pre nového starostu, čo možno ľudí odrádza. Predtým sa v tomto smere až tak veľa nerobilo,“ dodáva exposlankyňa.

Čo sa týka doplňujúcich volieb, je však optimistka a nepredpokladá, že dôjde k ďalšiemu podobnému extrému.

Voliči v Prešovskom kraji mohli vo volebnú sobotu rozhodnúť o tom, kto najbližšie štyri roky povedie ich mesto či dedinu v 660 volebných miestnostiach. V troch obciach – Girovciach na Zemplíne, v Jurkovej Voli v okrese Svidník a v Ondavke v slovensko-poľskom pohraničí takáto možnosť nebola občanom dopriata.

V týchto dedinách nebol nik, kto by mal guráž či už ako starosta, alebo poslanec obecného zastupiteľstva prevziať na svoje plecia zodpovednosť za ďalšie smerovanie a rozvoj dediny.

Demokracia niekedy máva aj takúto, dosť čudnú podobu, ľudia majú právo povedať „dajte mi svätý pokoj, veci verejné ma nezaujímajú, stačí mi, že si môžem svoje povedať v krčme pri pive“.

Znie to až neuveriteľne, ale naozaj už ôsme riadne či doplňovacie voľby starostu a poslaneckého zboru sa v Ondavke pod vŕškami Nízkych Beskýd podľa očakávania opäť skončili fiaskom.

V minidedinke, z ktorej má posledných tunajších 16 mohykánov bližšie do poľskej minidedinky Konieczna ako do Bardejova či Svidníka, sa ani teraz nenašiel nikto, kto by si chcel sadnúť na starostovskú stoličku alebo sa podieľať na riadení Ondavky aspoň ako obecný poslanec.

Aj pomenovanie minidedinka je pre zoskupenie 28 funkčných či rozpadnutých alebo roky opustených domov v Ondavke dosť odvážne.

Kedysi tu bývali onakvejšie časy, historické listiny prezrádzajú, že v roku 1828 žilo v dedine, kde oproti katolíckemu kostolu pramení známa rieka Ondava, napájajúca priehradné jazero Domaša, 190 ľudí. Živili ich okolité polia a chov dobytka.

Nezáujem o miesto starostu i poslancov pramení z toho, že predposledný starosta priviedol obec na psí tridsiatok. Pod jeho vedením obecný úrad neplatil dane ani odvody za pracovníkov obecného úradu sociálnej a zdravotnej poisťovni.

Keď sa dlh obce vyšplhal na 335-tisíc korún, čosi málo nad dnešných 10-tisíc eur, na majetok obce sa vrhlo deväť exekútorov. Zobrali Ondavke nielen obecný úrad, ale dokonca aj cintorín na kopci za kostolom.

Starostu, ktorý obec zadlžil, síce samosudca Okresného súdu v Bardejove odsúdil trestným rozkazom na ročný pobyt za mrežami s podmienečným odkladom, ale zadlženosť obci zostala.

V takomto katastrofálnom stave prevzal starostovanie Andrej Marčišin (80), ostrieľaný harcovník, ktorý s prestávkami viedol niekdajší miestny národný výbor i obecný úrad 20 rokov. S príchodom roku 2015 sa vzdal spolu s poslancami „slasti“ viesť dedinu, ktorej po masívnej exekúcii neostalo nič.

„Samozrejme, že o takú chudobnú nevestu nikto nemá záujem, mysleli sme si, že nás štát ako totálne nefunkčnú obec pričlení k bohatšej obci, lenže každé obecné zastupiteľstvo v okolitých obciach, ktoré by prichádzali do úvahy, sa zlúčeniu bráni zubami-nechtami.

Najlepšie by pre Ondavku bolo, keby výkon samosprávy za našu dedinu prevzal obecný úrad v Becherove, žijú tam vzdelaní ľudia, doktori, inžinieri. Do úvahy prichádza aj Vyšná Polianka, lenže to je podstate taký istý starobinec ako Ondavka,“ povedal nám posledný starosta Ondavky Andrej Marčišin.

Veľmi ho mrzí, že sa od roku 2015, keď sa vzdal funkcie, nenašiel nikto, kto by mal záujem pobiť sa o lepší osud Ondavky.

„A niektorým tento stav aj vyhovuje, lebo už tri roky nemusia pre absenciu obecnej samosprávy platiť dane ani za domy, ani za pozemky,“ konštatuje s trpkým úsmevom.

Novembrové komunálne voľby sa v piatich obciach neuskutočnili. Išlo o obce Dubno, Girovce, Jurkova Voľa, Michalková a Ondavka. Nevolili si starostu ani poslancov do zastupiteľstva. Dôvodom bolo nepodanie kandidačných listín. V ďalších šiestich obciach sa nevolili starostovia, poslanci však áno. Boli nimi Omastiná, Horná Lehota, Jalovec, Moškovec, Slovenské Pravno a Majere. V 23 obciach sa konali neúplné voľby do miestneho zastupiteľstva. Obyvatelia si tam totiž volili nižší počet poslancov, ako bol určený.

Bratislavu ovládol Matúš Vallo, primátorov menia Žilina, Nitra aj Košice. Komunálne voľby 2018 sa niesli v znamení významných zmien v samospráve. Výnimkou bol okres Hlohovec, kde ani v jednej z 22 obcí sa po komunálnych voľbách nezmenil starosta. Vo všetkých a rovnako aj v mestách Hlohovec a Leopoldov zostávajú na čele samospráv rovnakí ľudia, hoci staronový primátor Hlohovca Miroslav Kollár vyhral len o 32 hlasov a v noci na sociálnych sieťach ohlásil svoju porážku.

Volebná účasť dosiahla hodnotu 48,67 %, čo je mierny nárast oproti 48,34 % z roku 2014. Najvyššia účasť bola v Prešovskom kraji (53,18%), najnižšia v Bratislavskom (43,74 %). Spolu sa voľby konali v 2 919 obciach, celkovo bol starosta zvolený v 2 904 obciach, zastupiteľstvo v 2 895 obciach. Najúspešnejší pri voľbách starostov aj poslancov boli nezávislí kandidáti. Tí získali 1 232 mandátov primátorov a starostov. Na druhom mieste skončili kandidáti vládnej strany SMER-SD s 592 kreslami a na treťom ďalšia vládna strana SNS so 160 kreslami. Pri poslancoch miestnych zastupiteľstiev mali nezávislí kandidáti 7 301 získaných mandátov, poslanci za SMER-SD 3 692 mandátov a tretie bolo opozičné KDH s 2 350 mandátmi. Kým pred štyrmi rokmi Smer získal samostatne takmer 30 percent starostov a primátorov, tento rok to bolo niečo vyše 20 percent. Straty vidieť najmä vo väčších mestách.

Starostom rekordérom je šéf zastupiteľstva Štrby Michal Sýkora, vo funkcii bude jubilejný desiatykrát. Prvýkrát ho do zvolili ešte v roku 1981. Kurióznu situáciu majú aj v Púchove. Rastislava Heneka, ktorý zo zdravotných dôvodov nekandidoval, vystriedala v primátorskom kresle jeho manželka Katarína.

Polícia evidovala v deň volieb asi 200 podnetov, z toho takmer polovica boli trestné oznámenia. Týkali sa najmä porušenia volebného moratória.

Nechcené obce: Nie všade sa po voľbách radovali zo zmien, v 5 dedinách nikto nekandidoval

Výber pre vás