Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Pečú zákusky v podobe „buřinky“, stojí v Betleheme. V rodisku Otta Šimánka je Pan Tau veľkou atrakciou

13.11.2018 (45/2018) Herec Otto Šimánek, ktorého preslávil Pán Tau, sa narodil v českom meste Třešť. Jeho matka nestihla zo susednej dediny dôjsť do nemocnice, preto prišiel na svet v lekárni. Miestni túto osudovú chvíľu využívajú v prospech cestovného ruchu.
Pečú zákusky v podobe „buřinky“, stojí v Betleheme. V rodisku Otta Šimánka je Pan Tau veľkou atrakciou
6 fotografií v galérii
Vľavo autor sochy Daniel Stejskal, vpravo šéf miestnych rezbárov Pavel Brychta.
Autor fotografie: Peter Brenkus

Rodina Šimánekovcov žila v dedine Stajiště v miestnej horárni. Domáca pani mala z minulosti zlé skúsenosti s pôrodom, keď mal prísť na svet malý Otta, radšej ju s predstihom na voze viezli do Třešti, aby bola v starostlivosti lekárov.

Budúci slávny herec sa však začal pýtať na svet už na ceste, rodička stihla dôjsť iba do lekárne a tam sa vraj priamo na pulte narodilo dieťa.

Otto Šimánek prežil rané detstvo v dedine na Vysočine, v lone prírody, keď si však jeho otec našiel dobrú prácu v Prahe, celá rodina sa sťahovala, budúci herec nadobúdal vedomosti už v pražských školách.

Na svojom rodnom kraji však veľmi lipol, kým tam mali chalupu, stále jazdil do kraja na pomedzí Čiech a Moravy a potom dokonca stanoval na záhrade u niekdajších susedov. A hoci sa jeho osudová niť spojila s mestom Třešť iba na niekoľko minút, svojou priazňou celý život obdarúval aj toto šesťtisícové mestečko.

„Vždy naše mesto vnímal tak, že sa tu narodil. Bol teda náš, bol Třešťák. Nie raz prišiel v obleku Pána Taua do miestnej školy či škôlky medzi deti,“ spomína Romana Šťastná z mestského úradu.

Silný zmysel pre lokálpatriotizmus herec zrejme zdedil po svojej matke. Počas vojny z českých dedín pre potreby vojska zvážali zvony, jeden taký videla v Prahe na zemi pani Šimáneková. Neváhala ani chvíľu, zobrala ho do tašky a neskôr ho venovala dedine na Vysočine, kde prežila podstatnú časť svojho života.

Dielo bolo na začiatku sťaby zlatej farby, dnes má vďaka dažďu a snehu patinu. 6 fotografií v galérii Dielo bolo na začiatku sťaby zlatej farby, dnes má vďaka dažďu a snehu patinu. Zdroj: Peter Brenkus

Krátke rukávy?

Dnes sú v Třešti na svojho atypického rodáka nesmierne hrdí a dávajú to najavo rôznymi spôsobmi. Napríklad na mieste, kde stála osudová lekáreň, je dnes autobusová stanica a práve tu osadili sochu Pána Taua, s podstavcom meria celé štyri metre.

Dielo je pýchou miestnych rezbárov: „Sochu z jaseňa som tvoril v miestnom múzeu, ľudia sa chodievali pozerať, niektorí si brávali pre šťastie piliny. Netajím, že som mal aj poriadnu trému, či sa dielo vydarí.

V meste je totiž silná odevnícka tradícia, šijú tu pánske saká a košele, ktoré robia dobré meno mestu aj za hranicami, preto som sa bál, že starí fachmani sa budú veľmi kritickým okom pozerať na drevené sako.

Obával som sa, že Pána Taua zle oblečiem a majstri z odevného priemyslu povedia – má krátke či dlhé rukávy,“ s úsmevom opisuje autor diela Daniel Stejskal.

Socha je dnes veľkou raritou a na druhej strane aj zdrojom zábavy pre recesistov. Pána Taua ponúknu pivom alebo mu zavesia na predlaktie dáždnik. Našťastie, vandali také vzácne dielo pre miestnych obchádzajú.

Možno je to aj tým, že v Ťřešti vládne silná rezbárska tradícia, pracovné náčinie a drevo sa nájde takmer v každej domácnosti, remeslo sa teší patričnej úcte.

Predsa len, miestni rezbári sú si vedomí toho, že slávny Pán Tau nebude u nich večne. Slávnu postavu v nadživotnej veľkosti totiž stvorili z dreva a tento materiál má životnosť na určitý čas.

„Socha bola najprv krásnej, akoby zlatej farby. Lenže postupne, ako na ňu pršalo a snežilo, nabrala patinu. Po jednej zime si Pán Tau rozopol sako, drevo puklo. Opravili sme to, dnes to nie je vidieť,“ opisuje Daniel Stejskal.

Na mieste, kde stála osudová lekáreň, je dnes autobusová stanica a práve tu osadili sochu Pána Taua. 6 fotografií v galérii Na mieste, kde stála osudová lekáreň, je dnes autobusová stanica a práve tu osadili sochu Pána Taua. Zdroj: Peter Brenkus

„Dielo sme robili s tým, že tu nebude naveky. Chceme dať totiž šancu aj ďalším generáciám, nech sa predvedú, pretože za najdôležitejšie pokladáme to, aby sa v meste pokračovalo v rezbárskej tradícii.

Ak je dielo – Pán Tau – dobré a zaujímavé, niekto v tom bude pokračovať. Ak je však opak pravdou, drevo zhnije a niekto ho o pár rokov uprace,“ tvrdí Pavel Brychta, ktorý vedie miestny spolok rezbárov.

S úsmevom nám hovorí, že v Třešti už zavrhli také riešenia, aby Pán Tau mal napríklad striešku.

„Vyzeralo by to ako kaplnka. To nie. Ani kovový dáždnik sa nám nepozdáva. Keby sme ho zase umiestnili dnu, nebol by taký slávny. Sme zmierení s tým, že Pán Tau bude vítať návštevníkov ešte takých dvadsať rokov.“

Torta pre Zemana

Okrem drevenej pýchy je tu ešte sladké lákadlo pre turistov. V meste dlhé roky miestni študenti, ktorí sa učia za cukrárov, pečú zákusky v podobe „buřinky“, ktorú nosieval na hlave Pán Tau.

„Zákusok tvorí piškótový základ, orechová plnka a šľahačkový krém. Nezameniteľnú chuť mu dodáva marmeláda a čokoládová poleva. ,Buřinka‘ je ozdobená marcipánom,“ opisuje sladkú dobrotu Romana Šťastná.

Pre vzácne návštevy pečú extra veľké „buřinky“, jednu dostal aj český prezident Miloš Zeman. Prvý muž v krajine síce veľmi nerád priznáva, že trpí cukrovkou, v Třešti boli aj tak radšej opatrní a upiekli mu tortu v dia prevedení.

Pán Tau sa však najviac skloňuje v tomto meste koncom septembra, koná sa tu zábavné podujatie Jednorožné rožnení, ide vlastne o susedské grilovanie na ulici umocnené množstvom zábavy.

V tento deň návštevníkom v Třešti rozdávali symbolické čierne klobúčiky, dokonca do mestečka prišiel dvojník slávnej postavy, išlo o herca z neďalekej Jihlavy, miestna firma mu ušila oblek na mieru. Pre tých, ktorí sa nechceli iba zabávať, bola k dispozícií zaujímavá výstava.

Turisti, najmä deti, dostanú v Třešti takýto darček. 6 fotografií v galérii Turisti, najmä deti, dostanú v Třešti takýto darček. Zdroj: Peter Brenkus

„Scenárista seriálu Pán Tau Ota Hoffman by tento rok oslávil deväťdesiate narodeniny. Pravda je, že tento výnimočný autor nebol počas socializmu u nás docenený. Jeho syn vymyslel na jeho počesť zaujímavý projekt, súčasťou ktorého je aj výstava. Zapojil do toho niekoľko miest, hlavne v zahraničí, a nevynechal ani Ťřešť,“ dodáva vedúca odboru kultúry na miestnej radnici Romana Šťastná.

Ako vyplýva z rozhovoru s ňou, miestni stále vedú diskusiu a hľadajú spôsob, ako správne uchopiť také slávne meno v prospech cestovného ruchu.

„V pláne by bola napríklad zvonkohra. Narážame však na zásadnú prekážku. Pán Tau, ako každé dielo, má autorské práva a jedna z dedičiek je v tomto prípade veľmi neoblomná.“

Svätý Havel?

Mesto na Vysočine má bohatú priemyselnú minulosť, vyrábali sa tu zápalky, prekvital tu spomínaný odevný priemysel. Punc tomuto pokojnému mestu však dávajú hlavne betlehemy.

Kateřina Sommerová z miestneho informačného centra nám rozpráva o tom, že v meste prekvital aj drevársky priemysel, pretože všade naokolo sú lesy. Od dreva bol už len krok k rezbárstvu. A potom, ľudia si cez zimu vyplňovali okná machom, slúžil ako izolácia. Prírodný materiál však skrášľovali ovocím či rôznymi figúrkami. A tak sa zrodila silná tradícia betlehemov.

Turisti, ktorí sem prídu v januári, dostanú do rúk mapu a postupne môžu navštevovať približne dvadsať domácností, miestni ich pustia k sebe domov a ukážu im rodinnú pýchu, ich betlehem.

Práve v tomto období príde do Třešti aj 15-tisíc ľudí z celého sveta, prevládajú hlavne turisti zo Slovenska, z Holandska, Nemecka, Kanady, USA a Austrálie.

Germánski návštevníci sa, samozrejme, nezabudnú pýtať aj na Pána Taua. A prídu si na svoje. Jeden betlehem tu majú aj s Pánom Tauom. Aby idea bola kompletná, v betleheme je aj napodobnenina lekárne, kde prišiel na svet.

Keď si miestnych doberáme, že si z Pána Taua urobili takmer svätca, reagujú s pobavením. Kateřina Sommerová nám vzápätí ukazuje ďalšie figúrky z betlehemov, napodobeniny ľudí, ktorí so Svätou rodinou tiež nemali nič spoločné.

Je tu napríklad Josef Lada s kocúrom Mikešom, Babička od Boženy Němcovej, ale aj bývalý prezident Václav Havel a keďže má na sebe kratšie nohavice ako obvyklý strih, zrejme ho zvečnili ešte pred inauguráciou. V Třešti dávajú rezbárom bezhraničný priestor na fantáziu.

Legendárna seriálová postava sa dostala aj do betlehema. 6 fotografií v galérii Legendárna seriálová postava sa dostala aj do betlehema. Zdroj: Peter Brenkus

„To je práve zvláštnosť našich betlehemov, každý jeden má svoj vlastný príbeh. Naše rodiny dokážu turistom hodiny a hodiny rozprávať o každej figúrke, a to dáva aj zmysel našej práci. Chceme predsa, aby sa ľudia vzájomne rozprávali,“ vysvetľuje nám predseda Spolku priateľov betlehemov Pavel Brychta.

A tak sa dokonca dostali do miestnych betlehemov aj ľudia, ktorí dokresľovali kolorit malého mesta. Ocitla sa tu napríklad pani Boženka, ktorá v spoločnosti psa s kanvičkou v ruke chodievala po mlieko a stále si spievala, na očiach veľké okuliare, zhrbená do zeme.

Majitelia betlehemov miestnym rozprávajú aj vtipné príhody o bratoch Krčovcoch, ktorí predávali košíky z prútia. Čo zarobili, to prepili a potom sa hádali kričiac na celé mesto. A na premenu betlehemov so svetským puncom si vraj zvykli aj miestni farári, dokonca miništranti z neďalekej dediny Ivančice tento zvyk zaviedli aj doma.

VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×