Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Európanov najviac trápi striedanie času. Skončí to tak, že budeme mať rozdielny čas ako okolité štáty?

11.11.2018 (45/2018) Vraj by z toho mohla byť aj katastrofa, keby bolo trebárs v Rakúsku o hodinu viac a v Poľsku o hodinu menej ako u nás. Zbohom striedanie letného a zimného času. Lenže čo teraz?
Európanov najviac trápi striedanie času. Skončí to tak, že budeme mať rozdielny čas ako okolité štáty?
6 fotografií v galérii
Zimný čas nám bol daný časovým pásmom. Na Slovensku však vyhovuje možno tretine...
Autor fotografie: Vladimír Kampf

Akoby sa mal zmeniť svet a akoby ľudstvo konečne mohlo ovládnuť zemeguľu a ovplyvniť jej chod. S niektorými danosťami, ako je napríklad dĺžka slnečného svitu v oblastiach a časových pásmach, síce nič neurobíme, no môžeme mať dobrý pocit z toho, že ráno či večer pri západe slnka budeme mať cifru časového údaja, ktorý nám viac vyhovuje.

Je to len číslo, pre ktoré sa niektorí pustili do útoku. Toto číslo komplikujú ďalšie čísla k číslam, ktoré vytvárajú chaos a tábory „slniečkarov“ – priaznivcov letného času – a tých druhých, pre ktorých zimný čas zodpovedá astronomickému a je akoby posvätný.

V Košiciach vychádza slnko o 16 minút skôr ako v Bratislave. Rozdiel medzi svitaním v Humennom a v Prahe je až trištvrte hodiny. Rozdiel medzi Humenným a Parížom je až hodina a pol a ďalej na západ sa rozdiel zväčšuje.

Na to, aby sme sa dohodli aspoň s našimi susedmi a zostali v tom istom pásme, budeme musieť zohľadniť aj ich pohľady na slnečný svit.

Viedeň je približne na úrovni nášho západného konca slnečného svitu a Bratislavy, z pohľadu Rakúšana je však na začiatku. Na druhom konci, v Salzburgu, vychádza slnko o desať minút neskôr. Podobne je to aj v Česku, preto sa nemôžeme čudovať, že naši susedia majú na číselný údaj určujúci čas iný pohľad.

Fantazmagória europoslancov

Téma striedania časov a diskusia o tom, ktorý je pre Slovensko a okolitý svet ten vhodnejší, rezonovala aj na Paneurópskej vysokej škole v Bratislave. Regionálne diskusné fórum Ide o našu budúcnosť, diskutujme o nej! položilo plénu otázku – je pre Slovensko lepší letný alebo zimný čas?

Otázka reaguje na rozhodnutie Európskej komisie, ktorá nám už nebude diktovať zmenu časov. Zatiaľ ponecháva na rozhodnutiach štátov, ktorý čas bude ich občanom viac vyhovovať. Môže sa stať, že trebárs medzi Slovenskom a Poľskom alebo Českom bude časový rozdiel.

Aula maxima na Paneurópskej vysokej škole v Bratislave bola pri diskusii o čase plná. 6 fotografií v galérii Aula maxima na Paneurópskej vysokej škole v Bratislave bola pri diskusii o čase plná. Zdroj: Vladimír Kampf

V prvom rade sa budeme musieť zmieriť s koncom zmeny času, ktorý vychádza dva razy do roka. Najprv zo zimného na letný a potom z letného na zimný. Europoslankyňa Anna Záborská bola jednou z iniciátoriek zrušenia bruselského diktátu časov.

„Prvé náznaky zrušiť ho boli v Európskom parlamente ešte v minulom volebnom období,“ spomína.

„Do parlamentu sa dostal český poslanec Pavel Svoboda. Vytvorila sa okolo neho pracovná skupina. Je nás v nej niekoľko skalných. Cez toto volebné obdobie sme systematicky zvolávali stretnutia. Striedanie časov zrušili napríklad Fíni či Poliaci, ktorí ho zatiaľ nerealizujú, pretože čakajú na definitívne rozhodnutie Európskej únie. Nechcú sa vymykať zo zabehnutého systému.“

Z Európskej komisie zneli ešte na začiatku tohto roka hlasy, že rušenie striedania časov je len akási fantazmagória niektorých europoslancov a že občania to vlastne ani nechcú.

„Komisia nám chcela štandardizovanou európskou konzultáciou dokázať, ako sme mimo,“ spomína Záborská.

„Nakoniec z toho bola doteraz najväčšia verejná konzultácia aj napriek tomu, že ju dali cez prázdniny a v kratšom čase ako zvyčajne. Len za prvé tri dni im skolaboval preťažený internetový systém. Za prvý týždeň prišlo viac než milión reakcií. Nakoniec ich bolo 4,6 milióna. Európska komisia pochopila, že občania to chcú a veľmi rýchlo prijala legislatívny návrh.“

Europoslankyňa Anna Záborská je skôr za ustálenie zimného času na Slovensku. Podľa nej sa viac hodí do nášho prostredia.

„Napríklad v niektorých krajinách používajú poľnohospodári po celý rok zimný čas preto, aby zachovali zvieratám jednotný režim.“

Aktivity za svetla

Prívržencov zimného času, ktorý je pre Slovensko astronomicky stanovený, je u nás len nepatrný počet. V prieskumoch je vždy skupina „slniečkarov“ v drvivej väčšine. Europoslanec József Nagy je viac za letný čas a ešte by k nemu pridal jednu hodinu.

„Ja mám rád večerné aktivity za svetla a nie po tme,“ povedal trochu neobratne a rozosmial publikum, ktoré hneď ktovie na čo myslelo... Pán poslanec má päť detí.

„Väčšina ľudí v Európe je pre letný čas. Až 60 percent je zaň. 30 percent je za zimný čas a 10 percentám je to jedno. Striedanie časov by chcelo zachovať približne 20 percent obyvateľov Európy. Aj ja doma vidím, že pre moje deti je striedanie časov problém. No uznávam, že to trvá to iba tri dni.

Stojí za zváženie aj to, či striedanie zachovať a vyhnúť sa tým rannej tme, ktorá by trvala v zime v západných oblastiach nášho časového pásma aj do 10. hodiny, pretože s dĺžkou svetelného dňa nič neurobíme.“

Europoslanec Nagy spomenul aj aktivity zlodejov. Tým údajne vyhovuje zimný čas, keď je skôr tma. Ľudia ešte nie sú doma a oni sú v nej takmer neviditeľní. Ďalší europoslanec Vladimír Maňka skonštatoval, že je skôr za letný čas, no omnoho dôležitejšie je, aby sme ho mali zjednotený s našimi susedmi.

„Aby sme nedopadli tak, že v jednej krajine ho budú naďalej meniť, v druhej príjmu letný čas a v tretej zimný. To by napáchalo vysoké škody. Harmonizácia je dôležitá. Pre cyklistov a záhradkárov je výhoda mať večer viac svetla. Aj deti majú viac pohybovej aktivity.

Úrad pre verejné zdravotníctvo najprv odporučil prijať zimný čas, ktorý je pre nás prirodzenejší. Ja by som vyhovel tým, ktorí požadujú letný čas. Veď už teraz ho máme sedem mesiacov v roku a len päť mesiacov máme zimný.“

Väčšinoví priaznivci letného času u nás bojujú o slnko v neskorších hodinách. 6 fotografií v galérii Väčšinoví priaznivci letného času u nás bojujú o slnko v neskorších hodinách. Zdroj: Vladimír Kampf

Viac infarktov

Ktosi vtipný vymyslel ideálne riešenie, aby sme mali dopoludnia zimný čas a popoludní letný a nie je čo riešiť. Národ podľa prieskumov netúži po ustálení astronomického času, ktorému zodpovedá takzvaný zimný čas, no prijal by radšej letný.

Zaujímavé je, že u našich západných susedov v Česku vedie v prieskumoch zimný čas. Nečudo, veď im tam slnko vychádza neskôr.

Michaela Macháčová, viceprezidentka Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva, si nemyslí, že pohoda ľudí závisí od množstva slnečných lúčov.

„Donedávna boli Dáni považovaní za najšťastnejší národ, napriek tomu, že tam v zime veľa slnečného svitu nemajú. Prednedávnom mi dánsky kolega povedal, že už nie sú najšťastnejším národom oni, ale Islanďania, ktorí žijú ešte severnejšie a majú v zime ešte menej slnka.

To nie je o tom, či budeme mať letný alebo zimný čas, ale o pozitívnom nastavení. Akýkoľvek posun času nie je predsa problém. Veď cestujeme v čase na dovolenky alebo za prácou. Niekto však môže mať problém aj s hodinou posunutého času dva razy do roka.“

Lenže hrozivé štatistiky hovoria, že stratená hodina spánku na jar v pondelok po jej zmene prispieva až k 20-percentnému nárastu infarktov. Jedno striedanie času v roku je podľa toho zabijak.

„To je samozrejmé. Ak sa pozrieme na aktivitu hormónov, tak tie, ktoré majú vplyv na vznik srdcovo-cievnych príhod, vykazujú najvyššiu aktivitu práve v ranných hodinách. To je čas najvyššieho množstva infarktov a mozgových príhod. Rizikom je jedna hodina posunu, ktorá je nebezpečná najmä pre ľudí v produktívnom veku od 40 do 50 rokov,“ vystríha Macháčová.

Tatiana Lesayová, odborníčka na pracovnú psychológiu, dodáva: „Aj tak sa riadime podľa nejakých umelých hodín. Pri zmene času ide najmä o stres z deficitu spánku. Menej svetla znamená viac depresií. Treba byť ohľaduplný k tým viac než 30 percentám ľudí, ktorí pociťujú tlak pri striedaní časov. Niektorí to majú pár dní, iní pár týždňov.

Vtedy sa môžu objaviť aj ľudia, ktorí si so svojou situáciou nedokážu poradiť a volia odchod z tohto sveta. Jedna z ciest, ako z toho von, je pohybová aktivita, pravidelný rytmus, strava, ktorá povzbudzuje, umelé svetlo... Ak čas meniť nebudeme, uľahčíme týmto ľuďom život.“

Najdôležitejšia je koordinácia

Martin Hošták, tajomník Republikovej únie zamestnávateľov, zastupuje približne 1 300 firiem od malých po gigantov.

„Kto čakal, že zamestnávatelia prídu s nejakým vyhraneným názorom, bude sklamaný. Pre nás nie je zrušenie striedania časov žiadnym zásadným problémom. Jeho zrušenie je dobrým krokom. Nedá sa hovoriť o úsporách energie alebo výhodnejšom čase pre ekonomiku firiem. Dnes už sa nemusíme prispôsobovať nedostatku elektrickej energie a ani potrebám poľnohospodárov.“

Aj tajomník Hošták si myslí, že najdôležitejšia je koordinácia času v krajinách, ktoré spolu bezprostredne susedia. Aby, nedajbože, nebol v Bratislave iný čas ako vo Viedni. Osobne je skôr za prijatie letného času na Slovensku.

„Pre nás je dôležité nastaviť finálnu zmenu času tak, aby sme boli skoordinovaní s našimi najväčšími obchodnými partnermi: s Českom, Maďarskom a Poľskom a hlavne Nemeckom. Rozdielne časy v krajinách by mohli narušiť či skomplikovať toky tovarov.“

Kristián Barát, vedúci kvantitatívnych analýz a systémov ZSE, dodáva, že harmonizáciu vyžadujú aj toky elektrickej energie: „Rôzne časy by znamenali chaos. Zmena a zrušenie striedania časov bude problém aj pre IT systémy, ktoré sú vopred nastavené na striedanie časov. Striedanie časov máme historicky dlhší čas a fungujeme v ňom. To bude zaujímavá téma pre IT odvetvia.“

Ťažkú hlavu z nekoordinovaných časových oblastí štátov by mohli mať aj dopravcovia.

Peter Sádovský, prezident Zväzu autobusovej dopravy a generálny riaditeľ Slovak Lines, upozornil, že z ich pohľadu by bolo najlepšie riešenie, keby ľudia nechodili do práce a deti do škôl v jeden a ten istý čas. Stačilo by, aby deťom začínala škola aspoň v hodinovom časovom rozmedzí a bolo by menej zápch a stresov. To isté platí aj pre firmy.

„Tým by sme rozložili rannú a popoludňajšiu dopravnú špičku,“ pridáva ďalší časový rozdiel na zamyslenie.

Tatiana Lesayová, odborníčka na pracovnú psychológiu, radí, že aj pohyb pomáha odbúravať stres zo stratenej hodiny spánku. 6 fotografií v galérii Tatiana Lesayová, odborníčka na pracovnú psychológiu, radí, že aj pohyb pomáha odbúravať stres zo stratenej hodiny spánku. Zdroj: Vladimír Kampf


Zamotaný svet

Základné časové pásmo prechádza okolo nultého poludníka. Ten pretína aj Kráľovskú hvezdáreň v Greenwichi pri Londýne. Toto rozdelenie nám nedala príroda, ľudia si ho jednoducho určili, aby si urobili poriadok na zemi. Vo svete je niekoľko krajín, ktoré majú časové pásmo posunuté o pol hodinu. Napríklad India má plus 5,5 hodiny od Greenwicha, Irán 3,5. Austrália má na západe plus 8, v oblasti Eucla plus 8 a trištvrte, v strede kontinentu je plus 9,5 a na východe plus 10 hodín. V USA je to od mínus 5 do mínus 9.

K týmto základným časom používajú v niektorých krajinách ďalšie „podčasy“. Napríklad u našich východných susedov hneď za hranicami používajú okrem oficiálneho kyjevského času, ktorý ukazuje o dve hodiny viac ako u nás, aj svoj zakarpatský čas, čo je len hodina navyše. Treba pozorne počúvať, čo človek k času dodá. Či povie o deviatej Zakarpatia, alebo o deviatej Kyjeva. To je v praxi hodinový rozdiel.

VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×