Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

V Seredi vládne panika kvôli novej štúdii. Mesto plánuje postaviť byty pre 5 000 ľudí, zaplnia ich cudzinci?

07.11.2018 (43/2018) Petície, súdna žaloba, vybičované emócie domácich. Taká je dnes atmosféra v Seredi v súvislosti s ubytovňami pre robotníkov. SRBI sa však aj tak udomácňujú v meste.
V Seredi vládne panika kvôli novej štúdii. Mesto plánuje postaviť byty pre 5 000 ľudí, zaplnia ich cudzinci?
5 fotografií v galérii
Pohľad na pracovisko cudzineckej polície. Záujemcov o prácu u nás je toľko, že stoja...
Autor fotografie: David Duducz

V meste v Trnavskom kraji v minulosti vybudovali najväčší priemyselno-logistický park na Slovensku s rozlohou 240 hektárov s názvom Priemyselná zóna Sereď – Juh. Zamestnanie by tu malo nájsť celkovo približne 5 000 ľudí, investori zatiaľ obsadili 60 percent z plochy.

Na slovenskom pracovnom trhu však aktuálne ponuka prevyšuje dopyt, miestne firmy preto vo veľkom zamestnávajú cudzincov, hlavne Srbov a v menšej miere Ukrajincov.

Prvá emotívna búrka vypukla v Seredi ohľadom cudzincov koncom minulého roka. Siedmi miestni podnikatelia plánovali, hlavne v areáli bývalej niklovej huty, zriadiť v existujúcich objektoch ubytovne. Mesto žiadali o zmenu účelu stavby a následne o zmenu územného plánu.

Na verejnom zhromaždení, prišlo asi 500 ľudí, sa miestni jednoznačne vyjadrili, že sú proti tomu, aby v meste vznikali ubytovne. Následne dali poslanci zelenú v tomto prípade iba jednému podnikateľskému zámeru, išlo by o ubytovňu v časti Nový Majer.

Tí, ktorí hlasovali za, dôvodili napríklad argumentmi, že je vhodné, aby sa vedelo, koľko presne cudzích štátnych príslušníkov je na území mesta, druhým faktorom bol príjem z poplatkov z ubytovania, ktorý by plynul do mestskej pokladne.

Primátor Martin Tomčányi však uznesenie nepodpísal a v mestskom zastupiteľstve sa nenašiel nik, kto by inicioval prelomenie veta.

Dnes celý problém naberá na intenzite. Dvaja zo siedmich podnikateľov sa totiž nevzdali svojho pôvodného plánu zriadiť ubytovne. Jeden z nich, Marián Sidor, tvrdiac, že mesto rozhodlo nesprávne, sa obrátil na Okresný úrad Trnava a uspel.

Štátni príslušníci tretích krajín k nám môžu prísť na dva roky, je predpoklad, že privedú aj svoje rodiny. 5 fotografií v galérii Štátni príslušníci tretích krajín k nám môžu prísť na dva roky, je predpoklad, že privedú aj svoje rodiny. Zdroj: David Duducz

Atmosféra v Seredi hustne a emócie sú vybičované aj vďaka ďalšej novinke. Na mestskom úrade vypracovali štúdiu, ktorá rieši bývanie v Seredi v rokoch 2019 až 2023.

Rozsiahla správa uvádza, že v jednotlivých lokalitách možno ešte postaviť približne 1 300 bytov. Lenže v Seredi evidujú úbytok obyvateľov. Dnes tu žije 16 115 ľudí, napríklad v roku 2004 ich bolo 17 286. Nečudo, že po meste sa šíri panika a ľudia si kladú otázku – kto bude v týchto bytoch, hoci sú ešte len na papieri, bývať?

Domácim nedáva spať ani zmena v legislatíve. Zjednodušil sa režim zamestnávania štátnych príslušníkov z tretích krajín a povolenie na zamestnanie sa po novom udeľuje až na obdobie dvoch rokov.

Opäť problém

Stretli sme sa s miestnym podnikateľom, ktorý bojuje s mestom, aby mohol legalizovať priestory, ktoré rekonštruoval na okraji areálu niekdajšej niklovej huty. Investoval 250 000 eur, jednotlivé izby sú už vybavené na to, aby tu mohlo bývať 70 ľudí, budova však zíva prázdnotou.

Pri našom rozhovore tvrdí, že slovo šikanovanie je veľmi slabé oproti tomu, čo zažíva zo strany úradov. Všade naráža na odpor a snahu zubami-nechtami zabrániť tomu, aby mohol prevádzkovať ubytovňu.

Druhá vec sú nálady v meste. Aj preto je miestny podnikateľ proti tomu, aby sme uverejnili jeho fotografiu.

„Keď vlani siedmi podnikatelia požiadali mesto o zmenu účelu stavby, na mestskom úrade nás nesprávne informovali, že stavebný úrad nemôže vydať takéto rozhodnutie, pretože územný plán mesta zakazuje výstavbu ubytovní v priemyselnej zóne.

Takúto informáciu dostali na verejnom zhromaždení občania aj poslanci s tým, že musí rozhodnúť mestské zastupiteľstvo. Poslanci chceli vyhovieť ľuďom a neschválili preto zmenu územného plánu. Funkcia ubytovania však bola v územnom pláne prípustná, potvrdili mi to traja právnici.

Všetci siedmi podnikatelia sme vtedy mohli bez problémov zriadiť ubytovne. Mestský úrad oklamal nás, ľudí aj poslancov. Stavebný úrad bol povinný vydať nám rozhodnutie o zmene účelu stavby. Náš územný plán pripúšťal v tom čase občiansku vybavenosť, súčasťou ktorej sú krátkodobé ubytovania, nezakazoval to.“

Okresný úrad, stavebný odbor v Trnave, túto skutočnosť aj potvrdil. Stavebnému úradu mesta Sereď adresoval prikazujúce rozhodnutie, pričom samospráva nemá ani možnosť odvolať sa. Cesta k legalizácii ubytovne v areáli niklovej huty sa však aj tak naďalej komplikovala.

Podnikateľ, s ktorým sme sa stretli, má už pripravené priestory na ubytovanie. Naráža však na odpor mesta. 5 fotografií v galérii Podnikateľ, s ktorým sme sa stretli, má už pripravené priestory na ubytovanie. Naráža však na odpor mesta. Zdroj: Tony Štefunko

„Od Stavebného úradu v Seredi som opäť dostal zamietavé stanovisko, pretože som vraj inštaláciou únikového požiarneho schodiska urobil zásadnú zmenu do stavebného vzhľadu budovy. Odvolal som sa a následne budem problém riešiť súdnou žalobou pre stratu za ušlý zisk a je tu podozrenie zo zneužitia právomoci verejného činiteľa.

Mesto nesprávne pristupuje k celej záležitosti ohľadom príchodu štátnych príslušníkov z tretích krajín. Oni sú už u nás, je ich v meste určite niekoľko stoviek, bývajú roztrúsení v prenajatých domoch a bytoch. Ubytovne by znamenali legalizáciu tohto stavu, príjem do mestského rozpočtu.

Mesto prednedávnom vypracovalo novú štúdiu ohľadom rozvoja bývania a predpokladá sa, že v Seredi pribudnú byty, celé tisícky.

Myslím si, že cirkus okolo ubytovní v areáli niklovej huty bol iba zastierací manéver, aby sa v pokoji mohla aplikovať do praxe táto štúdia. Koncepcia totiž predpokladá za niekoľko rokov prírastok obyvateľov až o približne 5 000 ľudí. Zrejme to však nebudú Seredčania.“

Mestské zastupiteľstvo v Seredi medzitým v septembri schválilo uznesenie, podľa ktorého sa na plochách priemyslu a skladov nesmú zriaďovať ubytovacie zariadenia.

Rusi v Seredi

Pravda však je, že v areáli niklovej huty už zahraniční pracovníci bývajú, sú tu minimálne tri ubytovne, jednu z nich sme osobne navštívili. Ide o zrekonštruovanú budovu, dnu sa nachádza štandardné vybavenie slúžiace na ubytovanie.

Cez pootvorené okná sme videli, že izby sú poväčšine prázdne, na stoličkách a dlážkach boli osobné veci ubytovaných, na niektorých lôžkách spali muži, zrejme po nočnej smene.

Predsa len, do reči sa s nami dal muž, ktorý sa nám predstavil ako Alexander. Tvrdil, že je z Belehradu, má 45 rokov a na Slovensku je 2 mesiace, pracuje u nás, doma má rodinu, ktorej posiela peniaze. Majiteľ objektu, tiež miestny podnikateľ Jozef Vaško nám vysvetlil, že budovu kúpil v dávnej minulosti.

Na liste vlastníctva je uvedené, že ide o ubytovňu, preto nepotreboval, tak ako ostatní, povolenie na zmenu účelu. Priestory rekonštruoval a dnes legálne poskytuje záujemcom ubytovanie.

Ďalším predpokladom, že v Seredi budú potrebovať desiatky pracovníkov, je príchod ruského developera na slovenský trh. Podľa informácií, ktoré uverejnil týždenník Trend, ruská spoločnosť PNK Group ponúka na ploche 60 hektárov záujemcom dve priemyselné haly.

Priemyselný park pri Seredi je pre ruského developera vstupom na európsky trh. Tieto skutočnosti nám potvrdil aj Juraj Gál so spoločnosti Rebod Sk, ktorá spravuje pozemky v priemyselnom parku v Seredi. Ruská spoločnosť už od nich odkúpila potrebné parcely a vo svojej réžii buduje spomínané haly.

Srbi aj napriek nevôli miestnych bývajú v areáli bývalej niklovej huty v Seredi. 5 fotografií v galérii Srbi aj napriek nevôli miestnych bývajú v areáli bývalej niklovej huty v Seredi. Zdroj: Tony Štefunko

Povstane mesto?

Pavol Kurbel je mestským poslancom. Presadzuje teóriu, že ak by vláda vytvorila podmienky na primerané platové ohodnotenie, potom by sme neboli odkázaní na pomoc zo zahraničia.

„Som za to, nech vláda vytvára také podmienky, aby sa Slováci pracujúci v zahraničí chceli vrátiť domov. Mala by bojovať napríklad s korupciou a znížiť odvody, čím by sa automaticky zdvihli mzdy.“

V minulosti stál za petíciou, cieľom ktorej bolo zabrániť, aby v meste vznikali ubytovne. Dnes spolu s dobrovoľníkmi opäť zbiera po Seredi podpisy.

„Podpisové hárky osobne odnesiem na ministerstvo vnútra. Chceme, aby rezort preveril, či okresný úrad postupoval v prípade pána Sidora správne. Podľa môjho názoru pracovníci tejto štátnej inštitúcie vykonali nadprácu.“

Aj tento poslanec nám potvrdil, že v meste vládne panika ohľadom štúdie, ktorú vypracoval mestský úrad a ktorá rieši bývanie v meste.

„Som za rozvoj mesta, no nie v takom krátkom čase a v takom veľkom rozsahu. Je nelogické, aby tisícky bytov obsadili miestni práve pre klesajúci počet obyvateľov. Poslanci zatiaľ schválili iba informatívnu správu o príprave koncepcie.“

Pavol Kurbel ďalej tvrdí, že príchod, hlavne Srbov, by ohrozoval bezpečnosť domácich.

„Sú to ľudia ako my, ale sú horkokrvní. Keď ich bude pokope 5, 6, nevidím v tom problém. Kto však zvládne situáciu v priestoroch, kde ich bude niekoľko desiatok?“

Postup našich zákonodarcov a predĺženie pracovného povolenia pre štátnych príslušníkov z tretích krajín pokladá za veľkú zradu.

„Nikto sa nás nepýtal, aký názor majú ľudia, ktorí ich budú mať v susedstve. Do Serede prichádzajú veľkí developeri a vláda stojí za nimi. Neviem, či by nám už vôbec pomohlo krajné riešenie typu, že by povstalo celé mesto.“

Odborníci odchádzajú

Oslovili sme aj vedenie mesta, primátor Martin Tomčányi odmietol osobné stretnutie.

V telefonickom rozhovore uviedol: „K tejto téme som sa v minulosti vyjadril zásadne a niekoľkokrát, dnes je moje stanovisko nemenné. V intraviláne mesta nechceme nové ubytovne. Túto otázku sme uzatvorili na septembrovom rokovaní mestského zastupiteľstva prijatím príslušného všeobecne záväzného nariadenia.“

E-mailom sme ho požiadali o stanovisko k vypracovanej štúdii, ktorá rieši bývanie v meste. Je to len teória a vízia do budúcnosti alebo dnes naozaj prebiehajú prípravy na samotnú stavbu niekoľko tisíc bytov?

„Každé mesto musí zo zákona disponovať plánom hospodárskeho a sociálneho rozvoja, ktorý rieši výhľadovo výstavbu bytov, nie ubytovní. Koncepcia na roky 2019 – 2023 je v súčasnosti v pripomienkovom konaní.

Všetci obyvatelia mesta majú možnosť vyjadriť sa do konca októbra, následne v novembri príde na rad jej schvaľovanie. Je smutné, čo všetko sú ľudia schopní zneužiť. Aj koncepciu rozvoja mesta.

Bývalý poslanec si kúpi a zrekonštruuje výrobné priestory na ubytovne a čuduje sa, že nedostane automaticky súhlas, pretože vedúca stavebného úradu to vyhodnotí ako rozpor s územným plánom. Súčasný poslanec využije každú príležitosť, ako šíriť nenávisť a zlobu v meste. Viac k tomu nemám čo dodať.“

Pavol Krubel organizuje už druhú podpisovú akciu. 5 fotografií v galérii Pavol Krubel organizuje už druhú podpisovú akciu. Zdroj: Michal Smrčok

Ekonomicky analytik Ľubomír Koršňák hovorí, že počet zahraničných pracovníkov u nás bude naďalej rásť.

„Najmä na západe Slovenska sa pracovná sila vyčerpala. Miestne firmy, ktoré sa budú chcieť rozvíjať, už doma nenájdu dostatok pracovných síl, preto ich budú musieť privážať zo zahraničia. Vzhľadom na mzdovú úroveň u nás nie sme lukratívni pre zamestnancov iných štátov Európskej únie, preto k nám prídu ľudia z tretích krajín, najmä zo Srbska a z Ukrajiny.“

Dnes u nás pracuje približne 60 000 cudzincov, pričom medziročný nárast je na úrovni 30 percent. Česi sú na tom ešte horšie. Aj keby sa zamestnali všetci, ktorí sú evidovaní na úradoch práce, nestačilo by to.

Príliv záujemcov zo zahraničia je tam preto oveľa dlhodobejší a intenzívnejší. Paradoxom v tomto prípade je, že Slovensko je stále exportérom pracovnej sily.

„Ak to porovnáme, stále je viac Slovákov kvôli práci v zahraničí ako cudzincov z toho istého dôvodu u nás. Kým na Slovensku pracujú štátni príslušníci z tretích krajín na prevažne robotníckych miestach, v prípade našincov do zahraničia odchádzajú vysokokvalifikovaní odborníci. Bohužiaľ, nedokážeme doma udržať mladých a vzdelaných ľudí.“

VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×