Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Jej rodičov zatklo gestapo, v dospelosti spolupracovala s ŠtB. Výnimočný talent bol nielen jej šťastím, ale i prekiatím

04.11.2018 (43/2018) Krásna žena so zamatovým hlasom, mimoriadny talent a hudobná univerzálnosť. Aj takto znalci a publikum vnímali Juditu Čeřovskú.
Jej rodičov zatklo gestapo, v dospelosti spolupracovala s ŠtB. Výnimočný talent bol nielen jej šťastím, ale i prekiatím
5 fotografií v galérii
Hoci nahrávala platne pre Supraphon, jej kariéru odštartoval až angažmán v Alhambre.
Autor fotografie: ČTK

Výnimočný talent a schopnosť zaspievať akýkoľvek žáner boli nielen šťastím, ale i prekliatím pre tento ojedinelý zjav na hudobnej scéne. Spievala šansóny, džez, swing, pop-music.

V západnom Nemecku bola v 60. rokoch populárnejšia než Karel Gott. Nikdy však nemala vlastnú kapelu, nevystupovala pravidelne so žiadnym veľkým orchestrom, nemala vyhranený repertoár a nesnažila sa ani systematicky si budovať vlastné publikum.

Kritici, napriek tomu, že uznávali jej nesporné hudobné i hlasové kvality, o nej prehlásili, že nemala jasnú cestu, potácala sa od nápadu k nápadu a hoci mala nezvyčajný hlas, ani to nestačilo.

Na domácej populárnej scéne nepatrila k stáliciam. Skôr sa na ňu periodicky vracala, zažiarila a v kariére opäť pokračovala v zahraničí, najmä v západnom Nemecku, kde mala dokonca vlastné hudobné televízne programy.

Karel Gott na svojom prvom zahraničnom turné sprevádzal práve ju. Spoznal ju ako veľkú osobnosť a človeka, ktorý bol vždy ústretový k svojim kolegom.

Matka väzenie nezvládla

Táto noblesná dáma sa narodila v roku 1929 v severočeskom Moste. Otec Emanuel Štěrba bol Čech, matka Maria Hausman Nemka. Do mníchovskej zrady prežívala šťastné detstvo. Štěrbovci núdzou netrpeli, patrili k strednej vrstve. Otec bol zamestnancom štátnych dráh a matka sa starala o domácnosť. U dcéry rozvíjali predovšetkým hudobný talent.

V roku 1938 sa pre Juditu skončili bezstarostné dni. Zabratie Sudet na základe mníchovského diktátu ju pripravilo o rodičov. Otec ako Čech ušiel pred Nemcami do Prahy, kam za ním prišla i jeho manželka, a ich 9-ročné dieťa zostalo u babičky.

V roku 1942 prišla do tejto rodiny prvá z pohrôm. Oboch rodičov na základe udania, že počúvali londýnsky rozhlas, zatklo gestapo. Bolo obdobie heydrichiády a popravovalo sa i za omnoho menšie delikty.

Po ich uväznení bola malá Judita pod veľkým psychickým tlakom. Bolo to ťažké obdobie, no babička sa snažila aspoň čiastočne ju odpútať od zloby doby. Žila stále u nej v Moste, chodila do nemeckej školy, na hodiny klavíra a učila sa cudzie jazyky.

Nikdy nemala vlastnú kapelu, nevystupovala pravidelne so žiadnym veľkým orchestrom. 5 fotografií v galérii Nikdy nemala vlastnú kapelu, nevystupovala pravidelne so žiadnym veľkým orchestrom. Zdroj: ČTK

Po niekoľkých mesiacoch rodičov z nacistického väzenia prepustili a dcéra prišla za nimi do Prahy. Tento prechod pre ňu znamenal opäť nápor na psychiku. V Moste, v nemeckej škole, mala konflikty s deťmi, pretože bola podľa nich Češka, po otcovi. A že jej to dali patrične pocítiť.

Čosi podobné sa však udialo i v Prahe. Len s tým rozdielom, že tu bola zas pre spolužiakov Nemka ako jej matka, a preto ju šikanovali.

Aby toho nebolo málo, hneď po vojne skončila jej matka opäť vo väzení – bola Nemka, a tak ju Česi zatkli. To už nezvládla, po mesiacoch po väzení sa nervove zrútila, skončila v psychiatrickej liečebni a mala iba 58 rokov, keď zomrela.

Údajná miliónová škoda

V Prahe chodila Judita do meštianky, potom pokračovala v štúdiu na Obchodnej akadémii v Beroune a popri škole spievala v rôznych študentských kapelách. Plynule rozprávala i spievala po nemecky, anglicky a po francúzsky, okrem toho hrala na klavíri. Už vtedy prišli prvé úspechy, hoci zatiaľ na amatérskej scéne.

Po maturite pracovala ako korešpondentka v podniku zahraničného obchodu. Dnes už nikto nevie s určitosťou povedať, či tam údajnou účtovnou chybou naozaj spôsobila škodu vo výške milión korún.

Prišla však okamžite o zamestnanie a zamerala sa na ňu ŠtB. Prinútila ju k spolupráci a „zamestnala“ ju vo Vagónke Tatra ako sekretárku, kde mala sledovať jedného z vedúcich pracovníkov. Lenže Judita to nielen jemu, ale i ďalším kolegom vyzvonila, a tak zo spolupráce s eštebákmi zišlo.

To však ešte netušila, že jej len tak ľahko pokoj nedajú. Popri práci vtedy spievala na plesoch a prišla i láska. K populárnemu hokejistovi, s ktorým otehotnela. Ten sa však zachoval naozaj „hrdinsky“ – aby sa zo vzťahu vyvliekol, obvinil Juditu z nevery a spochybnil svoje otcovstvo. Od tej chvíle o ňom nechcela počuť.

Onedlho sa zoznámila so šarmantným právnikom Vladimírom Čeřovským, synom známeho predvojnového advokáta a majiteľa úspešnej advokátskej kancelárie. Zosobášili sa a zo sekretárky sa stala domáca pani.

K dcére Brigite po dvoch rokoch pribudol syn Ivan. Čeřovský si Brigitu adoptoval, po celý život sa k nej správal ako k vlastnej dcére a nikdy nedal najavo, že nie je jej biologický otec.

Judita Čeřovská vedela zaspievať akýkoľvek žáner. 5 fotografií v galérii Judita Čeřovská vedela zaspievať akýkoľvek žáner. Zdroj: ČTK

Tragická nehoda

Na profesionálnu dráhu sa Judita Čeřovská vydala ako 27-ročná matka dvoch malých detí. Jej vášeň k spevu ju v roku 1957 doviedla do súťaže Hľadáme nové talenty. Brilantne a s perfektnou angličtinou zaspievala pieseň Summertime, ktorú v tom čase interpretovala Rita Hayworth.

Hoci skončila na 2. mieste, legendárny pražský klub Alhambra pred ňou otvoril dvere dokorán. Na jeho pódiu stáli domáci i zahraniční umelci a artisti a patril k slávnym zábavným podnikom v Európe.

Treba však poznamenať, že ešte pred súťažou, v roku 1955, nahrala Judita Čeřovská pieseň pre Supraphon. O rok neskôr naspievala nemecký hit s českým textom Plují lodi do Triany a pár dní pred spomínanou súťažou s orchestrom Karla Vlacha natočila opäť pre Supraphon platňu so skladbou Georgea Gershwina.

Faktom však zostáva, že až angažmán v Alhambre naštartoval jej kariéru. Manžel ju veľmi podporoval, dokonca sa i svokor ponúkol, že postráži vnúčatá. Zdalo by sa, že do sveta kamier a reflektorov vstúpila tou správnou nohou. No len do roku 1959, keď došlo k tragickej dopravnej nehode.

Za volantom sedel známy herec a spevák Josef Zíma, spolu s ním sa z vystúpenia v Strakoniciach viezli Judita Čeřovská a režisér Jiří Jungwirth. Auto narazilo do stromu a následky boli tragické.

Josef Zíma sa zranil, Jiří Jungwirth zomrel na následky nehody v nemocnici a Judita Čeřovská mala dolámanú panvu, odtrhnutú obličku a hrozila jej amputácia nohy. Dva roky trvalo, kým lekári spravili zázrak a mohla sa opäť vrátiť na pódiá. A potom sa už jej kariéra rozbehla naplno.

Naspievala mnoho hitov – Akropolis adieu, Dominiku, Řekni, kde ty kytky jsou, Mé oči říkají, Každý jednou velkou lásku potká, Que sera... Texty pre ňu písala vynikajúca textárka Jiřina Fikejzová.

V rokoch 1962 – 1967 nahrávala pre Supraphon, oslovila ju televízia a objavila sa v menších úlohách, napríklad v seriáli Píseň pro Rudolfa III. Hoci na domácich javiskách už mala svoje miesto, omnoho populárnejšia bola v nemecky hovoriacich krajinách. Nevystupovala však len tam, ale takmer po celej Európe a v bývalom Sovietskom zväze.

V roku 1967 spievala spolu s Hanou Hegerovou, Josefom Lauferom a Karlom Gottom na svetovej výstave Expo ’67 v kanadskom Montreale. S nesmiernym úspechom, ktorý chceli hneď využiť americkí hudobní manažéri a ponúkali jej lukratívne vystúpenia v zámorí.

Všetky ponuky z rodinných dôvodov odmietla. Už dokázala, že doma i v zahraničí patrí medzi spevácku elitu. V zbierke ocenení mala Cenu kritiky z festivalu v Sopotoch, Veľkú cenu z medzinárodného festivalu v Rennes, Zlatého leva z Lipska, mimoriadnu zlatú Bratislavskú lýru. Jej hlas zaznel v seriáloch Hříšní lidé města pražského, 30 případů majora Zemana.

Vystupovanie najmä v zahraničí, popularitu a obdiv fanúšikov začal horšie znášať jej manžel, ich manželstvo sa chýlilo ku koncu. Nebola to však len Juditina kariéra, ktorá znamenala jeho rozpad. Prispeli k nemu alkohol a ženy, ktorým sa jej manžel venoval.

A, žiaľ, v 60. rokoch sa opäť ozvala ŠtB. Mala jej podávať správy o cudzincoch z kapitalistických krajín, s ktorými sa stretávala. Manžel o tejto spolupráci vedel, nakoniec získali i jeho. Údajne odovzdala minimálne 7 správ, na základe ktorých zatkli dvoch ľudí.

Lenže v archívoch sa tieto správy nenašli. Len koncom 70. rokov v súhrnnej správe na margo Judity Čeřovskej eštebáci uviedli: „Úlohy si plnila dobre a podala niekoľko spravodajsky zaujímavých správ.“

V roku 1967 spievala 
s Hanou Hegerovou, Josefom Lauferom a Karlom Gottom na svetovej výstave Expo ’67. 5 fotografií v galérii V roku 1967 spievala 
s Hanou Hegerovou, Josefom Lauferom a Karlom Gottom na svetovej výstave Expo ’67. Zdroj: ČT

Život v trojici

Po niekoľkých ultimátach manželovi sa ich zväzok v roku 1975 skončil rozvodom. Chvíľu vždy sekal dobrotu, sľuboval, že sa zmení, no všetko sa vrátilo do starých koľají. To už Judita Čeřovská odmietala akceptovať.

Ako povedal jej neskorší partner Ivan Smetáček, oni spolu nežili, oni vedľa seba len existovali. A so Smetáčkom nielen žila, ale i koncertovala. S jeho jazzovým bandom opäť napĺňala koncertné sály, vystupovali spoločne v televízii, oprášili swingové evergreeny, do repertoáru si zaradila šansóny.

Spoločne trávili voľné chvíle v chalupe na Šumave. A práve tam do ich vzťahu vstúpil ďalší muž, ktorý v náručí Judity Čeřovskej nahradil Ivana Smetáčka. Bol to trochu zvláštny vzťah. So Smetáčkom tvorili oficiálny pár, ukazovali sa v spoločnosti, trávili spoločne dovolenky.

Rozdeľovali ich len intímne chvíle. Možno aj preto, že obaja mali súčasne i iné krátkodobé vzťahy. Pracovne si s Ivanom Smetáčkom sadli, v 90. rokoch vyšlo CD s hitmi zo 60. rokov. Horšie to bolo v rodinnej sfére. Syn a dcéra mali počas jej kariéry pocit, že sa im dostatočne nevenuje, že ich zanedbáva.

Dokázali vymyslieť rôzne prieky, ktoré neraz hraničili s citovým vydieraním. Doma i na verejnosti, často pred vystúpením. Podľa priateľov to však nebolo také jednoznačné. Aj popri vystúpeniach sa snažila deťom i rodine dať čo najviac zo svojho času, z lásky. Ako podotkli, čím viac sa rodine venovala, tým viac sa jej vzďaľovala.

Potvrdilo sa to i po roku 1989. Vtedy sa totiž zistilo, že jej svokor, starý otec Brigity a Ivana, bol veľmi zámožným človekom. V predvojnovom čase, v období úspechov jeho advokátskej kancelárie, zarobené peniaze investoval do obrazov. V jeho zbierke sa nachádzali Renoir, Degas, Modigliani, Monet, Picasso a ďalší.

Po 2. svetovej vojne mu komunisti zbierku zhabali a skončila v Národnej galérii v Prahe. Hoci sám komunista neprotestoval a podriadil sa rozhodnutiu spolustraníkov.

Po Nežnej revolúcii ju v reštitúcii získali jeho dve vnúčatá – Brigita a Ivan. Syn Ivan matku ubezpečil, že pozostalosť rozdelí na 3 časti. Nestalo sa tak. Judita Čeřovská dostala milión. Zbierka mala hodnotu približne 100 miliónov korún.

Na záver púte

Nezhody s deťmi nebolo to jediné, čo ju trápilo. Prišli zdravotné problémy, pre rakovinu jej museli vziať i druhú obličku. Možno keby nebola po autonehode prišla o prvú, mohla žiť. Trikrát týždenne ju jej partner Ivan Smetáček vozil na dialýzu.

Nakoniec pre silné bolesti brucha skončila v nemocnici. Tam stratila rovnováhu, zapotácala sa, spadla a zlomila si panvovú kosť. Hneď ju operovali, neskôr jej nasadili lieky. Denne bol pri jej lôžku partner, podával jej medikamenty, pridržiaval hrnček s čajom pri ústach.

Keď si Judita myslela, že sa nepozerá, tabletku si vybrala a schovala ju pod vankúš. Zrejme prišla do štádia, keď už nevidela zmysel svojej existencie na zemskej púti.

„Podľa môjho názoru už nechcela žiť,“ myslí si dodnes Ivan Smetáček, ktorý s ňou zostal až do posledných chvíľ. Boli spolu 31 rokov. Judita Čeřovská zomrela v roku 2001, mala 72 rokov. Pochovaná je na Olšanských cintorínoch v Prahe.

Judita Čeřovská pri odovzdávaní ceny Lucii Bílej v ankete TýTý. 5 fotografií v galérii Judita Čeřovská pri odovzdávaní ceny Lucii Bílej v ankete TýTý. Zdroj: ČTK

VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×