Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Ľudia verili, že ježe po nociach kradnú kravám mlieko, v stredoveku boli obľúbenou pochúťkou

03.11.2018 (43/2018) Ľudia dlho verili, že po nociach kradnú mlieko z vemien spiacich kráv. V stredoveku boli bežnou súčasťou jedálnych lístkov. Niektoré etniká ježe konzumujú dodnes, pretože ich mäso vraj vyháňa z tela zlých duchov.
Ľudia verili, že ježe po nociach kradnú kravám mlieko, v stredoveku boli obľúbenou pochúťkou
8 fotografií v galérii
Ježe patria medzi najstaršie cicavce žijúce na našej planéte.
Autor fotografie: Shutterstock‎

Stavbou tela a spôsobom života pripomínajú hmyzožravce predkov dnešných cicavcov z obdobia druhohôr. Vyznačujú sa niekoľkými typickými znakmi. Sú ploskochodci, čo znamená, že pri chôdzi došľapujú na celú plochu chodidla. Končatiny majú pomerne krátke a na všetkých prstoch pazúry.

Ich lebka má podlhovastý tvar a ich chrup sa skladá z 26 až 48 zubov. Príslušníci tohto radu sa vyznačujú veľmi dobre vyvinutým čuchom a ich sluchové schopnosti sú tiež dobre vyvinuté. Niektoré druhy vedia vnímať a vydávať zvuky vo forme ultrazvukových signálov, ktoré im slúžia na dobrú orientáciu, no ktoré ľudské ucho nevie zachytiť.

Každý druh je v niečom výnimočný – niektoré ježe vedia šplhať, hrabať, a dokonca výborne plávať. Potravu si zháňajú na povrchu pôdy (jež), v zemi (krt), ale aj vo vode (dulovnica). Živočíchy z radu hmyzožravcov sú väčšinou aktívne v noci. Na území Slovenska žijú tri čeľade: piskorovité, krtovité a ježovité.

Na červenom zozname

Západnú Európu obýva jež tmavý, nazývaný aj západoeurópsky. Na Slovensku sa vyskytuje len ojedinele, na hraniciach s Českou republikou, aj to len v posledných rokoch. Nález prvého jedinca tohto druhu bol u nás zadokumentovaný až v roku 2004.

Rozšírenejším druhom ježa na Slovensku je jeho blízky príbuzný – jež bledý. Ten sa vyskytuje v strednej a vo východnej Európe a jeho rozšírenie pokračuje cez Bielorusko, Ukrajinu, Rusko až po západnú Sibír. V oblasti Stredozemného mora je rozšírený od Talianska a Slovinska cez Chorvátsko, Bosnu a Hercegovinu, Srbsko, Čiernu Horu, Albánsko, Macedónsko, Bulharsko a Grécko.

Na Slovensku žije na celom území od nížin až po nadmorskú výšku okolo 1 300 metrov n. m. Vyhľadáva suché teplé miesta v otvorenej krajine. Súvislým lesným porastom sa vyhýba, uprednostňuje len ich okraje. Obýva krovinaté pasienky, vetrolamy, stromoradia, vnútromestské parky, cintoríny a záhrady. Na vhodných biotopoch môže dosiahnuť hustotu 4 až 5 jedincov na 100 hektárov.

V červenom zozname ohrozených druhov IUCN je zaradený do kategórie najmenej ohrozený druh. Na základe Bernského dohovoru bol zaradený medzi chránené druhy živočíchov a podľa vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky patrí do zoznamu chránených živočíchov národného významu. Jeho spoločenskú hodnotu stanovili na 165,97 eura.

Pri zháňaní potravy sa orientuje citlivým čuchom. 8 fotografií v galérii Pri zháňaní potravy sa orientuje citlivým čuchom. Zdroj: Shutterstock‎

Vlastný parfum

Jež má telo dlhé 19 až 27 cm, chvost môže dosahovať dĺžku až 3,7 cm. Hmotnosť sa pohybuje od 400 do 950 gramov. Hlava mladého jedinca je veľmi tmavá, hlava staršieho má svetlé sfarbenie. Na celom tele má dospelý jedinec okolo 6 000 až 7 000 ostňov.

Charakteristickým znakom pre ježa je tzv. self-anointing nazývaný aj parfumovanie. Je to druh správania, ktoré vyvoláva výrazný pach. Po jeho zachytení sa jež začne olizovať a nanášať si na ostne sliny. Schopnosť parfumovania má každý jedinec už v rannom veku, keď je ešte slepý.

Žiadne jablká

V predstavách všetkých detí a mnohých dospelých si jež nosí do svojej skrýše na chrbte jabĺčka. Začiatok tohto mýtu siaha už čias Plínia Staršieho (23 – 79). Tento staroveký rímsky šľachtic, vedec a historik sa v diele Historia Naturalis zmieňuje, že videl, ako jež vyliezol na strom, zhodil jablká na zem, potom ich napichol na ostne a odniesol do svojho brlohu.

Ak aj niekto videl ježa s jablkom či iným ovocím na chrbte, išlo o náhodu, pri ktorej na neho padlo ovocie zo stromu. Jež totiž patrí medzi hmyzožravce a na zimu si nevytvára zásoby jedla, pretože tie si uskladňuje vo forme telesného tuku.

Pôvodne ho považovali za všežravca, až neskôr zistili, že v jeho potrave tvorí rastlinná zložka len zanedbateľnú časť potravy. Do jeho stravy patrí veľké množstvo rozličných druhov bezstavovcov, ako sú mäkkýše, kobylky, chrobáky, larvy hmyzu, mnohonôžky, stonožky a dážďovky.

Ďalšiu zložku potravy tvoria drobné stavovce, ako sú žaby, jašterice, drobné hlodavce a hady. Živí sa aj vajcami na zemi hniezdiacich vtákov. Svoju korisť si pri konzumácii pridržiava prednými končatinami a ostrými zubami drví kosti, ulity či chitínové schránky hmyzu.

Zloženie potravy sa mení v závislosti od miesta výskytu, ročného obdobia a veku jedinca. Počas jednej noci vie jež skonzumovať okolo 50 až 70 gramov potravy, čo môže byť až desatina jeho hmotnosti.

Začiatok mýtu o ježovi nesúcom si jablká na ostňoch sa datuje od 1. storočia po Kristovi. 8 fotografií v galérii Začiatok mýtu o ježovi nesúcom si jablká na ostňoch sa datuje od 1. storočia po Kristovi. Zdroj: Shutterstock‎

Tri hniezda

Hniezda sú pre ježa miestom, v ktorom sa ukrýva, rodí mláďatá a prespáva zimu. Možno ich nájsť pod koreňmi stromov, v skalách či hustej vegetácii. Tvorí ich suchá tráva, mach a lístie. Stavba hniezda trvá 2 až 3 noci, jeho priemer je 30 až 60 cm a má len jednu komoru, aby sa do nej zmestil iba jeden jedinec.

Počas celého roka si jež môže postaviť až tri typy hniezd. Prvý typ je denné alebo letné hniezdo, druhý je hniezdo na odchov mláďat a tretí typ predstavuje zimné hniezdo. Letné hniezdo využívajú ježe celé leto.

Generačné hniezdo je väčšie a slúži pre gravidnú samicu. V ňom prebieha pôrod a prvé dni života mláďat.

Zimné hniezdo je budované oveľa dôkladnejšie a pevnejšie, steny sú hrubé 5 cm a sú takmer nepriedušné. Jež pripravený na zimný spánok si po zalezení do tohto hniezda zapchá jeho vstupný otvor.

Na váhe záleží

Tak ako u ostatných zimných spáčov, aj u ježov je hibernácia stav, ktorý sa vyvinul ako adaptácia na prežitie počas zimy. Od konca leta si jež robí podkožné tukové zásoby. Tieto môžu tvoriť až tretinu jeho hmotnosti.

Počas zimovania stratí 20 až 50 percent telesnej hmotnosti. Aby mohol prežiť celú zimu v stave hibernácie, potrebuje dospelý jež dosiahnuť hmotnosť minimálne 600 až 700 g. S váhou menšou ako 600 g jež zimu väčšinou neprežije.

Na zimný spánok sa začína ukladať okolo novembra, začiatok spánku sa začína po dlhodobom poklese priemernej teploty vzduchu pod 10 až 15 °C. Pri hibernácii je jež stočený do klbka. Jeho telesná teplota začína postupne klesať z 36 až na 5 – 8 stupňov Celzia.

Stav hibernácie trvá od októbra do marca. 8 fotografií v galérii Stav hibernácie trvá od októbra do marca. Zdroj: Shutterstock‎

Holé a slepé

Predsvadobné správanie zahŕňa hlasité dvorenie samca, ktorý krúži okolo samice, naráža do nej a hlasno dychčí. Chovanie samice je najprv odmietavé, ostne má zježené a, podobne ako samec, hlasito dychčí. Takéto správanie trvá aj niekoľko hodín.

V minulosti sa zoológovia domnievali, že jež pri párení stojí vzpriamene a dotýka sa samice bruchom. Neskoršie sa dokázalo, že poloha pri párení je rovnaká ako pri iných druhoch cicavcov.

Pri párení sa samica pritúli k zemi, sklopí ostne, aby neboli prekážkou, predné končatiny natiahne dopredu a nadvihne chvost, aby sa sprístupnila samcovi. Samotný akt môže trvať 3 minúty, pričom ku kopulácii dochádza opakovane.

Gravidita samice trvá asi 7 týždňov, počet mláďat sa pohybuje okolo 6, ojedinele 10. Mláďatá sa rodia slepé a holé s váhou 8 až 25 g a s dĺžkou 7 cm. Telo im pokrýva ružová koža s hrboľmi, náznakom rastu ostňov ešte uložených v koži.

Po niekoľkých hodinách vychádzajú len niekoľko milimetrov dlhé špičky bielych ostňov. Približne o 2 dni sa nahrádzajú druhými, tmavšími ostňami, ktoré vydržia 2 až 3 týždne. Po nich nastupuje tretí typ ostňov, ktoré sú charakteristické pre dospelého jedinca.

Každé mláďa má schopnosť čiastočne sa zvinúť do klbka už po jedenástich dňoch, no úplne zavinutie ovláda až 4 týždne po narodení. Vidieť a počuť začína od dvoch týždňov a v tomto období sa začína tvoriť aj srsť. S matkou zostávajú do veku šiestich týždňov, v neskoršom veku sa osamostatňujú. Pohlavne dospievajú vo veku 9 až 12 mesiacov.

Na tanieri

Dlho nebol známy spôsob života ježov a ľudia sa podivných zvukov, ktoré vydával, báli. Verili, že jež kradne mlieko z vemien kráv, ak sa pásli niekde v noci na lúke. Tejto povere ľudia verili natoľko, že v 16. storočí na Britských ostrovoch vyplácali odmenu 3 pence za každého zabitého ježa.

V starom Egypte, ale aj v stredovekej Európe, boli ježe bežnou súčasťou jedálnych lístkov. Najbežnejší spôsob prípravy odporúčal celého ježa obaliť v hline a dať piecť. Po upečení odstránili spoločne s hlinou aj ostne.

Ľudia takisto verili, že mäso ježa pomáha liečiť lepru, koliku, horúčku, zrak, žalúdočné ťažkosti. V niektorých krajinách dodnes niektoré etniká konzumujú ježa ako liek proti otrave, a dokonca veria, že jeho mäso odstraňuje z tela zlých duchov.

Každé mláďa má schopnosť čiastočne sa zavinúť do klbka už po jedenástich dňoch, no úplne zavinutie ovláda až od 4 týždňov po narodení. 8 fotografií v galérii Každé mláďa má schopnosť čiastočne sa zavinúť do klbka už po jedenástich dňoch, no úplne zavinutie ovláda až od 4 týždňov po narodení. Zdroj: Shutterstock‎

VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×