Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Cestou k jazerám, jedinečnej škole alebo po stopách slávnej histórie. V obci v Štiavnických vrchoch je čo objavovať

30.10.2018 (43/2018) V Štiavnických Baniach je stále čo objavovať. Aj preto oblieha rodisko slávneho astronóma čoraz viac turistov.
Cestou k jazerám, jedinečnej škole alebo po stopách slávnej histórie. V obci v Štiavnických vrchoch je čo objavovať
13 fotografií v galérii
Štiavnické Bane, obec 
s bohatou históriou. Aj tá 
sem láka návštevníkov 
zo Slovenska či...
Autor fotografie: Martin Mázor

Obec nesúca až do roku 1948 názov Piarg bola kedysi srdcom baníctva celého regiónu a zároveň významným centrom vedy, techniky, školstva a zdravotníctva.

Keď sa končila éra ťažby zlata a striebra, stáli muži z podzemia na pomyselnom rázcestí, čo ďalej. Vtedy prišiel s novou myšlienkou miestny kňaz Jozef Záhora.

V 80. rokoch 19. storočia založil prvú rezbársku školu. Z dedinky v Štiavnických vrchoch tak vychádzali do sveta krásne drevené hračky, sošky, betlehemy, kríže či úžitkové predmety. Z prestížnej Svetovej výstavy v Paríži v roku 1900 si dokonca miestni rezbári priviezli najvyššie ocenenie Grand Prix.

„Tieto najvýznamnejšie míľniky v histórii obce sa snažíme oživovať pravidelnými akciami. Či už rezbárskym dňom, v rámci ktorého máme za sebou 15. ročník, alebo nadväzovaním na banícke tradície.

K dispozícii máme šesť dobových baníckych odevov, v ktorých miestni kedysi sprevádzali významné návštevy. Dodnes ich využívame počas omší či osláv vianočných a veľkonočných sviatkov,“ hovorí starosta obce Stanislav Neuschl.

Obec zaradená do svetového dedičstva UNESCO však ponúka oveľa viac ako len spomienky na minulosť. Blízke jazerá tvoriace niekdajšiu sústavu piargských vodných nádrží ponúkajú dodnes možnosti oddychu pri kúpaní či rybačke, romantickým okolím vás prevedú náučné chodníky ako súčasť banskoštiavnického geoparku.


Štiavnické Bane

Poloha: Banskobystrický kraj, okres Banská Štiavnica

Prvá písomná zmienka: 1352

Rozloha: 10,16 km2

Nadmorská výška: 682 metrov n. m.

Počet obyvateľov: 828

Vývoj nezamestnanosti v okrese (vždy ku koncu roka v %): 2012 - 18,46; 2013 - 18,50; 2014 - 17,51; 2015 - 16,00;  2016 - 13,21; 2017 - 8,05; 2018 (august) - 6,21


Starosta Stanislav Neuschl pri jazere Bakomi považovanom za jedno z najkrajších v okolí obce. 13 fotografií v galérii Starosta Stanislav Neuschl pri jazere Bakomi považovanom za jedno z najkrajších v okolí obce. Zdroj: Martin Mázor

Zn.: predám Hellov dom

Zrejme nikde inde na Slovensku by ste nenašli miesto, kde by na počet obyvateľov pripadalo toľko kultúrnych pamiatok. Momentálne je ich v obci okolo štyroch desiatok a patria medzi ne aj skutočné historické skvosty.

Napríklad rodný dom slávneho rodáka, astronóma a fyzika Maximiliána Hella, ktorý je, podobne ako susedná bašta, v súkromných rukách a momentálne na predaj.

„Uvidíme, ako sa veci vyvinú. V prípade Hellovho domu by sme privítali investora, ktorý by využil genius loci tejto budovy, citlivo prepojil jej historický odkaz napríklad s reštauračnými či ubytovacími službami a dokázal jej vdýchnuť nový život,“ želá si starosta, hoci je mu jasné, že to vôbec nebude jednoduché.

Extrémna koncentrácia národných kultúrnych pamiatok je na jednej strane zaujímavé lákadlo pre turistov, no na druhej čiernou morou pre obec.

„Je neúnosné, aby sme takéto stavby dokázali rekonštruovať z vlastných prostriedkov. Náklady sú oveľa vyššie ako u bežných stavieb,“ naznačuje Stanislav Neuschl, prečo v obci vidno viacero zaujímavých stavieb s nápisom „na predaj“ alebo „for sale“.

Štát by mal pomôcť

Fakt, že je obec zaradená medzi pamiatkové rezervácie, zväzuje často ruky aj miestnym obyvateľom.

„Kontrole pamiatkového úradu podlieha každá drobná stavba či rekonštrukcia domov, ktoré si chcú ľudia väčšinou prerobiť po svojom. Stáva sa dokonca, že nemôžu stavať na vlastnom pozemku.

Objavili sa tu už aj petície za vystúpenie z pamiatkovej rezervácie, s čím však osobne nesúhlasím. Obec by si mala zachovať svoj architektonický ráz, jedine tak môže napredovať,“ je presvedčený starosta.

Rodný dom Maximiliána Hella je momentálne v súkromných rukách a na predaj. 13 fotografií v galérii Rodný dom Maximiliána Hella je momentálne v súkromných rukách a na predaj. Zdroj: Martin Mázor

Na to, aby sa cenné architektonické dedičstvo obce skutočne zachovalo, však podľa neho treba väčšiu podporu štátu.

„Ak na jednej strane nútite ľudí, aby v záujme zachovania parametrov takejto stavby kúpili drahšie okná, mal by im to na druhej strane štát nejako finančne kompenzovať. Ak budem naďalej vo svojej funkcii, moja snaha povedie aj týmto smerom,“ sľubuje starosta.

Zo značného rozmachu cestovného ruchu celého regiónu ťažia aj Štiavnické Bane, čo nie je vzhľadom na potenciál obce žiadnym veľkým prekvapením.

Blízkosť Banskej Štiavnice, možnosti na turistiku v okolitej prírode a šesť romantických jazier – Evička, Vindšachta, Bakomi, Tajšok, Veľká Richňava, Malá Richňava – v lokalite obce lákajú každoročne čoraz viac návštevníkov.

„Naši obyvatelia sa učia, že z toho môžu profitovať, stúpajú ubytovacie kapacity v súkromí. Niekedy až enormnému návalu turistov však nie je prispôsobená infraštruktúra, čo sťažuje situáciu.

Ako pamiatková rezervácia v zozname UNESCO si nemôžeme dovoliť budovať parkoviská pri jazerách a ďalšie podobné zásahy. Priestorovo sme značne obmedzení,“ hovorí Stanislav Neuschl.

Z ruiny pýcha

Jedným z pozitívnych príkladov, ako sa vyrovnať s problémom chátrajúcich historických objektov, je miestna bašta. Stredoveká kruhová stavba, hrdo sa týčiaca na kopci nad dedinou, slúžila kedysi ako súčasť opevnenia pred tureckými nájazdníkmi, aby sa po stáročiach dostala až na pokraj skazy.

Pred definitívnym zničením zachránila vzácny historický objekt až výzva na záchranu národných kultúrnych pamiatok prostredníctvom nórskych fondov.

„Chytili sme sa toho, lebo priamo s Nórskom je spojený náš slávny rodák Maximilián Hell. Robil tam veľké astronomické objavy – ako prvý na svete pozoroval prechod Venuše popred slnečný disk, vyrátal vzdialenosť Slnka od Zeme.

S mestom Vardø na rovnomennom ostrove, kde Hell pôsobil, sme ako obec podpísali partnerskú dohodu, tá funguje aj medzi našou základnou a tamojšou strednou školou. Nóri chceli našu pamiatku nielen zachrániť, ale jej aj vtisnúť dušu,“ hovorí starosta.

Z niekdajšej obrannej bašty je po rekonštrukcii vyhľadávaná turistická atrakcia. 13 fotografií v galérii Z niekdajšej obrannej bašty je po rekonštrukcii vyhľadávaná turistická atrakcia. Zdroj: Martin Mázor

O to sa postaral práve slávny rodák, ktorému je dnes venované 2. a 3. poschodie vkusne zrekonštruovanej bašty za vyše 300 000 eur. V expozícii nájdete rôzne predmety z jeho éry, z výpravy na Vardø, v lete možno z priľahlej terasy pozorovať hviezdy obecným ďalekohľadom.

Prvé poschodie je venované „naj“ Štiavnických Baní – prvej továrni na výrobu oceľových lán, prvej baníckej nemocnici, škole pre banských odborníkov, prvej svojho druhu v Uhorsku, ktorá bola založená v roku 1735. Práve táto škola sa stala akousi „predskokankou“ slávnej banskoštiavnickej banskej akadémie.

Súčasťou slávnej histórie obce je aj prvý banskomeračský úrad, budova ktorého je dodnes obývaná, a prvá „rezbáreň“.

„Počas hlavnej sezóny, od júna do septembra, máme otvorené každý deň, mimo tohto obdobia sa môžu záujemcovia o prehliadku prihlásiť na obecnom úrade,“ informovali nás sprievodkyne Andrea Osvaldová a Lucia Kurucová.

Šikovní a originálni

Už viackrát sme v našom týždenníku priniesli reportáž o vzdelávacom zariadení, ktoré svojím zameraním nemá vo svete páru. Nikde inde ako na základnej škole Maximilána Hella sa totiž nevyučuje sokoliarstvo ako povinný predmet.

Kým ešte pred pár rokmi bojovala o prežitie, dnes na ňu cielia rodičia detí zo širokého okolia. Zo súčasných 180 žiakov (ďalších 54 je v materskej škôlke) je len 60 zo Štiavnických Baní, ostatných dováža školský autobus. K dravcom, ktorými sa tu najviac preslávili, pribúdali postupne ďalšie zaujímavé živočíchy.

„Sokoliarstvo bolo základ. Zistili sme, že je to veľmi zaujímavá myšlienka, lebo sa nám kvôli tomu začali hlásiť deti. Nasledovali koníky, postupne pribúdali ďalšie zvieratá a zázemie pre ne,“ hovorí riaditeľ školy a zároveň veľký nadšenec Pavel Michal.

Túžite po takejto bašte? Aj tú si môžete kúpiť. 13 fotografií v galérii Túžite po takejto bašte? Aj tú si môžete kúpiť. Zdroj: Martin Mázor

Pýchou školy, ktorej šéfuje, je tropický prales so vzácnymi opičkami tamarínmi pinčími, terárium s kajmanom okuliarnatým a veľmi prítulným leguánom zeleným, rozárium či prvá exteriérová vertikálna záhrada na Slovensku, kde zachytávajú dažďovú vodu a následne ju využívajú na zavlažovanie.

Na postupné vynovovanie jedinečného školského areálu využívajú nielen financie z grantov, ale aj z vlastných sokoliarskych vystúpení, ktorými sa prezentujú po celom Slovensku a v zahraničí.

Sen o učebni pod vodou

Človeku by na prvý pohľad napadlo, že sem potenciálnych žiakov lákajú na zvieratká ako v zoo, to je však zásadný omyl.

„Sú aj také názory, tie však prichádzajú od neprajníkov, ktorí sa vo veci vôbec nevyznajú,“ dodáva riaditeľ.

Hoci je základná škola v Štiavnických Baniach skutočne v úzkom kontakte s viacerými zoologickými záhradami, vzájomná spolupráca má oveľa hlbší rozmer.

„Tamaríny pinčie k nám prišli z košickej zoo, s ktorou sme súčasťou záchranného programu týchto živočíchov. Podobných projektov by mohlo byť oveľa viac.

Už teraz spolupracujeme s libereckou zoo na záchrane populácie orliakov bielohlavých, z moskovskej zoologickej záhrady by sme sa mali čoskoro dočkať kamčatských orliakov, obrovských dravcov s rozpätím krídiel až 3 metre.

Mláďatá, ktoré tu odchováme, bude možno vypustiť do voľnej prírody na východe Ruska. Ďalšou aktivitou je náš vlastný projekt na záchranu sokola rároha,“ vyratúva Pavel Michal.

Každý živý exemplár je podľa jeho slov nielen úžasnou učebnou pomôckou, ale aj prostriedkom na zlepšenie komunikácie miestnych žiakov sprevádzajúcich časté návštevy.

Tento rok zavítalo do školy 4 500 turistov, len počas mája a júna ju videlo 3 000 detí v rámci školských výletov a exkurzií. Sokoliarstvo prilákalo do Štiavnických Baní aj lektora z Austrálie či Angličanku, ktorá momentálne zdokonaľuje miestne deti v jej rodnom jazyku.

Najbližšou víziou je vybudovanie „učebne v akváriu“, na ktorú už existujú vizualizácie. Ostáva „len“ zohnať financie, čo však pri zanietenosti vedenia školy nemusí byť ani zďaleka nereálnou úlohou.

Riaditeľ školy Pavel Michal s arou modrožltou. 13 fotografií v galérii Riaditeľ školy Pavel Michal s arou modrožltou. Zdroj: Martin Mázor


Anketa

Martina Smutná (43)

Do tejto obce, kde sa narodila moja mama, som sa vrátila z Banskej Štiavnice, postavili sme si tu dom. Vyhovuje mi tu príjemné, pokojné prostredie a zároveň blízkosť mesta. Keďže bývame hneď pod lesom, ani turisti nás nerušia. V časti, kde žijeme, však máme problém s pitnou vodou. Zdroj nie je kontrolovaný, takže sa na jej kvalitu nemôžeme spoľahnúť.

Tomáš Blaško (37)

Ešte stále tu pretrvávajú dobré medziľudské vzťahy a keďže v obci žijem odmalička, nič ma neťahá preč. Vzhľadom na krásy okolitej prírody sú však podľa mňa podmienky pre agroturistiku stále slabé, do budúcnosti by sa mohli zlepšiť.

Veronika Heilerová (30)
Po piatich rokoch v Prahe, kde som študovala na vysokej škole, som sa rozhodla vrátiť do rodnej obce. Doma je doma, jednoducho ma to sem ťahalo. Praha je krásna, ale veľmi rýchla. Tu je život oveľa pokojnejší. Z českej metropoly by som si sem „priniesla“ možno len možnosti pre mestské vyžitie, fungujúcu dopravu. Celkovo sú to však, samozrejme, dve celkom odlišné miesta, ktoré nemožno porovnávať.

VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×