Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Stvoril Pacha a Pichandu. „Chceli sme nakrútiť druhú časť Tisícročnej včely, neboli peniaze,“ hovorí Peter Jaroš

11.10.2018 (40/2018) Z jednej malej liptovskej dedinky urobil najslávnejšiu slovenskú filmovú obec. Pritom sa tu takmer nič k Pachovi nenakrúcalo. Peter Jaroš (78) zviditeľnil Hybe.
Stvoril Pacha a Pichandu. „Chceli sme nakrútiť druhú časť Tisícročnej včely, neboli peniaze,“ hovorí Peter Jaroš
7 fotografií v galérii
Peter Jaroš
Autor fotografie: Vladimír Kampf

Aspoň niekoľko scén z Tisícročnej včely však v Hybiach nakrúcali. Samozrejme, Peter Jaroš má aj čestné občianstvo tejto obce pod Kriváňom.

Autor literárnej predlohy divácky najúspešnejšej slovenskej legendárnej komédie Pacho, hybský zbojník a kultového románu Tisícročná včela sa zaslúžil o to, že dvaja najslávnejší zo slovenských zľudovených hrdinov vznikli v jeho hlave. Jeden vymyslený, druhý vychádza z reality a dejinných udalostí. Pacho Matrtaj a Martin Pichanda.

Ako prišiel na svet Pacho?

Mnohé hornoliptovské obce majú svojich zbojníkov, o ktorých sa tradujú legendy. Hybe ako staré kráľovské mesto žiadneho nemali. Hybania mi hovorili, že by sa patrilo, aby zapadli medzi ostatných a aby som im nejakého zbojníka vymyslel.

Objavil sa na želanie vašich kamarátov?

Najprv som napísal rozsiahlejšiu poviedku, ktorá vyšla v Slovenských pohľadoch. Prečítal si ju aj režisér Martin Ťapák. Prišiel za mnou, že je to zaujímavá téma a že či by sme z toho mohli urobiť scenár.

Pacho však nie je klasický príklad tradičnej predstavy o zbojníkoch.

Od začiatku som chcel, aby sa odlišoval od ostatných, ktorí pracovali, najmä svalmi a silou. Pacho robil viac hlavou, bol to výmyselník. Jeho družina nemala ťažké zbrane ako cisárska armáda, no mala rozumného a prefíkaného vodcu a zázračnú zbraň – pálenku frndžalicu. Dokázali úspešne odolávať tlaku armády, až do poslednej kvapky frndžalice. Keď sa minula, bolo po zbojníkoch. Pachovi zostala len trčať hlava zo zeme.

Zvláštny koniec hrdinu...

Rozmýšľali sme, čo s ním. Či ho obesiť za rebro ako Jánošíka, alebo obesiť na slučku, či nechať zastreliť. Mohol aj padnúť v boji. Rozmýšľali sme, ako s ním zmysluplnejšie skoncovať. S Ťapákom sme si dlho nevedeli rady.

Režisér Ján Roháč sa v tom čase vrátil z festivalu republikových filmov Sovietskeho zväzu, ktorý bol kdesi v Kazachstane. Tam videl, že zbojníkov či iných hriešnikov zakopávali až po krk do zeme. Neboli sme tým celkom originálni, no v slovenskom prostre­dí to bolo niečo nové a iné. Zakopaný Pacho si zaspieval pesničku Na Kráľovej holi.

Hlášky z Pacha zľudoveli takmer okamžite. Je to najslávnejšia slovenská kultová komédia. 7 fotografií v galérii Hlášky z Pacha zľudoveli takmer okamžite. Je to najslávnejšia slovenská kultová komédia. Zdroj: SFÚ

Predpokladám, že pri písaní scenára ste sa museli dobre zabávať.

Mali sme kopu poradcov. V tom čase bolo na Kolibe zvykom, že tvorivá skupina si prečítala scenár a každý dramaturg k nemu musel povedať svoje pripomienky. Na úprave a vyšperkovaní dialógov sa okrem iných podieľali aj Milan Lasica a Július Satinský. Ani režisérovi Ťapákovi sa však nepodarilo presadiť, aby boli uvedení aj v titulkoch.

Dramaturgovia majú neustále veľa pripomienok. Nebol s tým problém?

Tak to býva. Aj ja som bol dvadsať rokov dramaturgom a mal som pripomienky.

Kde sa vzalo meno Pacho?

Pacho páchne originalitou, múdrosťou, šibalstvom, človečinou i chľastom...

Mal v realite predlohu, trebárs nejakú hybskú postavičku?

Vymyslel som si ho. Žiadny Pacho Matrtaj v Hybiach nikdy nežil.

A frndžalica?

Zázračná pálenka frndžalica je s Pachom hlavný hrdina filmu! Zázračná zbraň, vďaka ktorej sa Pacho stal kapitánom zbojníckej družiny a vyhrával aj nad cisárskym vojskom! Komédia Pacho, hybský zbojník zapôsobila v čase svojho uvedenia do kín roku 1976 ako výbuch bomby. Smiech divákov otriasal kinami a film zlomil rekordy návštevnosti.

Film patrí k divácky najúspešnejším komédiám, a to aj napriek tomu, že sa v Česku nehral. Za vyše 40 rokov ho už videli všetky generácie na Slovensku, stále ide v televíziách. Tak nečudo, že Pacho, jeho slávna pálenka frndžalica, ba i mnohé repliky zľudoveli a diváci ich poznajú spamäti.

Tušili ste pri písaní poviedky a potom aj scenára k Pachovi, že sa stane národným hrdinom?

Zľudovel až častým premietaním a vysielaním. Samozrejme, že som ani len netušil, že sa to stane. Známymi a obľúbenými sa stali aj rôzne výroky z filmu. Pacho a jeho frndžalica sa stali legendou. Tak nečudo, že všakovakí podnikatelia špekulujú, ako sa zviesť na vlne slávy tejto značky – ako sa dnes hovorí „top slovak brand“ – od názvu klobás až po alkohol a všeličo iné.

Dokonca sa objavil aj „podnikateľ“, ktorý uveril, že je žijúce priame prevtelenie Pacha, hybského zbojníka... A bez akýchkoľvek rozpakov si meno hlavného hrdinu filmu Pacho Matrtaj z Hybe dal rovno do obchodného názvu svojej firmy. Už asi 5 rokov vyrába Frndžalicu Pacho Matrtaj original qua­lity, pasuje sa za zbojníckeho kapitána družiny, marketingovo vykráda známe repliky z filmu a iné veselé historky.

Keby som bol pri písaní Pacha tušil, že sa ten zbojník takto reinkarnuje... Mohol poslať aspoň zopár fliaš frndžalice... Novodobí zbojníci aj na Slovensku sa už veru naučili šikovne zbíjať aj na krádeži autorských práv.

Spisovateľ Peter Jaroš s manželkou Zuzanou, ktorá je súčasne jeho vydavateľka. 7 fotografií v galérii Spisovateľ Peter Jaroš s manželkou Zuzanou, ktorá je súčasne jeho vydavateľka. Zdroj: Vladimír Kampf

Asterix s Obelixom majú tiež zázračný nápoj. Neinšpirovali sa jeho autori náhodou Pachom?

Zázračných nápojov je v rôznych legendách a literárnych dielach veľa.

Pacho zľudovel, no nie všetci z neho mali radosť.

Už pri vzniku scenára sa ma pýtali, či si chcem naozaj uťahovať z Jánošíka. Najmä folklo­risti to len ťažko prijímali. Práve tým, že vznikla paródia, sme ukázali, že si dokážeme robiť žarty aj sami zo seba a dokážeme sa povzniesť. Vysvetľovať zámer musel aj režisér Ťapák, ktorý bol folklorista. Dokonca sám tancoval ľudové tance a bol choreografom. Zbojnícke tance vo filme si vymyslel sám.

Tisícročná včela stvorila ďalšieho zľudoveného hrdinu Martina Pichandu.

Román má asi 600 strán. Veľa postáv z neho sme museli pri písaní filmového scenára pretvoriť a upraviť, pretože by sa nám do filmu nevošli, naopak, občas sme nejakú museli pridať.

Scenár sme písali s Jurajom Jakubiskom a dialógy upravoval ďalší dramaturg, aby si aj on zarobil. Filmový jazyk musí byť veľmi stručný a jasný. V knihe sú dialógy oveľa obšírnejšie, film je len „výcuc“ z nich.

Ako sa vám spolupracovalo s Jurajom Jakubiskom?

V tom čase sme bývali v malom jednoizbovom byte štvrtej kategórie rovno uprostred Bratislavy na Obchodnej ulici. Mali sme spoločnú kúpeľňu a záchod vonku. Tam vznikal scenár. Bola to spŕška nápadov. S Jurajom sme sa v nich predháňali.

Vymýšľali sme stále nové a nové scény. Juraj má príliš veľa nápadov. Musel som ho udržať v dramaturgickom koryte, lebo by sme mali nie dvojhodinový, ale dvadsaťhodinový film.

Tisícročná včela už nie je žiadna vymyslená paródia, ale seriózna sonda do života, nielen v Hybiach, do konca 1. svetovej vojny.

Veľmi dlho som zbieral materiál a snažil sa dostať sa čo najhlbšie. Môj otec aj starý otec boli murári. Stavali Ružbachy, Štrbské Pleso, Debrecín, Budapešť... Vychádzal som z reality, zo spomienok rodiny, susedov a známych nielen z Hýb, ale aj z dedín naokolo.

Tisícročná včela je metafora slovenského národa, ktorý vydržal tisíc rokov, nepomaďarčil sa ani neponemčil. Každý väčší národ si nás chcel privlastniť a podriadiť si nás. Istý čas z nás chceli urobiť Maďarov. Vydržali sme až do konca 1. svetovej vojny.

Ak má ľudské spoločenstvo súdržnosť ako včelí roj, môže prežiť tak, ako sa to stalo aj nám Slovákom. Možno keby rakúsko-uhorská ríša trvala ešte tridsať rokov alebo polstoročie, tak by sa im to napokon podarilo a bolo by po Slovákoch. A nielen po Slovákoch, ale aj po iných malých národoch.

Peter Jaroš a Martin Ťapák pred nakrútením Pacha. 7 fotografií v galérii Peter Jaroš a Martin Ťapák pred nakrútením Pacha. Zdroj: Archív P. J.

Prečo hrá obe kľúčové postavy, ktoré obohatili Slovensko, práve Jozef Kroner?

Martin Ťapák ho rád obsadzoval. Keď sme sa zamýšľali s Jurajom Jakubiskom, kto by mohol hrať Martina Pichandu, Juraj si najprv predstavoval jedného známeho švédskeho herca. Mal rád zahraničné obsadenie a ambíciu, aby boli jeho filmy svetové. Ten bol však v tom čase vyťažený.

Druhý na rade bol Gustáv Valach. Ten si prečítal scenár a zhrozil sa pri scéne, keď Martin Pichanda pozve do včelína katolíckeho a luteránskeho farára, popíjajú vínko, hrá s nimi karty a debatujú spolu.

Valach povedal, že to nie, že on je veriaci katolík a toto nezahrá. Tiež mu prekážalo, že sa ženy vo filme pred milovaním prežehnávajú. Ďalší, koho sme oslovili, bol Jožko Kroner. Som rád, že Martina hral práve on. Dal postave renesančnú láskavosť.

Priezvisko Pichanda má tiež hlbší zmysel ako pri Pachovi?

Vychádzal som zo včelína, včely a z jej žihadla, ktorým pichá. Je to postava, ktorá tiež pichá do života a do dejín. Na konci mladý Samo Pichanda vyhodí do vzduchu vojenský vlak, čím si tiež pichol do histórie.

Tisícročnú včelu preložili do viac než pätnástich jazykov.

V Sýrii a v Egypte vyšla v arabčine a v Indii dokonca v jazyku hindi. Preložili ju takmer do všetkých európskych jazykov. Momentálne ju prekladajú do španielčiny. Na Medzinárodnom filmovom festivale v Benátkach v roku 1983 bola od začiatku festivalu hlavným favoritom na hlavnú cenu festivalu Zlatý lev.

Bolo prekvapujúce, aký sme mali ohlas. Všetky médiá nás oslavovali, stále sme robili rozhovory, boli sme hviezdami festivalu. V porote sedela aj maďarská režisérka Márta Mészáros, ktorá hlasovala proti, lebo film sa jej zdal protimaďarský. To je, samozrejme, nezmysel. Román Tisícročná včela vyšiel dva razy aj vo výbornom maďarskom preklade.

Nie všetci odborníci od našich južných susedov si to myslia.

Uznávaný maďarský literárny kritik Balázs Szappanos o knihe povedal: „Porovnávam tento román s veľkými románmi svetovej literatúry, s klasickými modernými románmi Thomasa Manna Buddenbrookovci, Rogera Martina du Gardeho, Forsythovskou ságou či Gorkého Artamanovcami... Jaroš je autor, ktorý v sebe nenosí staré antagonizmy, nepozerá na maďarských susedov čierno-bielo, ako sme si zvykli... Jaroš je moderný humanista, ktorý prekročil komplexy menšieho národa.“

Film napokon získal v roku 1983 druhú hlavnú cenu Benátskeho festivalu – Zlatého Fénixa.

Tisícročná včela má aj románové pokračovanie Nemé ucho, hluché oko. Uvažovali ste aj o jeho sfilmovaní?

V období, keď sme s Jurajom uvažovali o jeho nakrútení, sa rozpadával filmový svet na bratislavskej Kolibe. Celé roky neboli peniaze na filmy a slovenský film živoril. Museli sme na to zabudnúť. V našich fantáziách sme došli až tak ďaleko, že sme chceli jedného Slováka poslať do rakety, aby obiehal zemeguľu.

Románová Tisícročná včela mala mať aj tretie pokračovanie z obdobia SNP, lenže v tom čase mal každý historik iný názor a ja som sa nevedel zorientovať, čo je pravda a čo lož, tak som to nechal.

Tvorcovia Tisícročnej včely v Benátkach. 7 fotografií v galérii Tvorcovia Tisícročnej včely v Benátkach. Zdroj: Zuzana Mináčová

Napísali ste kopu kníh a scenárov. Nie je vám ľúto, že sa nestali známejšími aj ďalší vaši hrdinovia?

Je mi to trochu ľúto. Literárni kritici však dokážu oceniť aj iné moje diela. Som z generácie, ktorá sa chcela odlíšiť od socialisticko-realistických próz a poézie päťdesiatych rokov. Začali sme hľadať vzory vo svete. Chvíľu sme písali v takýchto prevzatých štýloch. Čoskoro sme sa týchto vzorov nasýtili a vrátili sme sa k svojim vlastným fundamentom, ku koreňom našej kultúry.

Na čom teraz pracujete?

Na román treba koncentráciu. Na to nemám dosť síl. Píšem stále. Dokončujem knihu poviedok. Ešte mi ich zopár chýba. A písať mi stále chutí!


Z Liptova do Bratislavy

Peter Jaroš, autor troch desiatok kníh, sa narodil 22. januára 1940 v Hybe, kde chodil do základnej školy. Štúdium na gymnáziu začal v Liptovskom Hrádku. V Bratislave pokračoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského odbor slovenčina – ruština. Krátky čas bol redaktorom vydavateľstva Mladé letá, neskôr redaktorom týždenníka Kultúrny život. Pracoval v literárnej redakcii Československého rozhlasu. K filmovým scenárom sa dostal v roku 1972. Bol ústredným dramaturgom na bratislavskej filmovej Kolibe. Vyskúšal si aj post poslanca NR SR.

© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×