Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Vlado Voštinár: Dnes je „in“ využiť každú ponúknutú možnosť, známosti, ja to robiť neviem a ani nechcem

10.10.2018 (40/2018) To, čo si moderátor Vlado Voštinár (54) prichystal na svoju ženu, by máloktorá rozdýchala. Aj pre to bývavalo u nich poriadne dusno. Prečo?
Vlado Voštinár:  Dnes je „in“ využiť každú ponúknutú možnosť, známosti, ja to robiť neviem a ani nechcem
8 fotografií v galérii
Relácia Inkognito je jeho srdcovou záležitosťou.
Autor fotografie: TV JOJ

Pre moderátora je v čase peo­plemetrov, nasadzovania a náhleho rušenia programov obrovský úspech moderovať relácie, ktoré pravidelne lákajú divákov pred televízne obrazovky.

Súhlasím, ale v mojom prípade môže ísť aj o nezaslúžený úspech (smiech). Keby to bol program, ktorý je len o moderátorovi a držíte sa v ňom päť, desať rokov, tak je to skvelé. Nové bývanie je na obrazovke 11 rokov a dá sa povedať, že je tak trošku o mne, ale nielen o mne. Inkognito vysiela JOJ-ka s prestávkou 7 rokov a rozhodne nie je len o mne.

Do akej miery je moje pričinenie, že spomínané programy sú úspešné, nechám na divákoch. Pocit, že robím to, čo robím aj s pozitívnou odozvou, je veľmi fajn, no zároveň je to zaväzujúce a občas sa pýtam sám seba, dokedy to ešte takto vydrží. Ale vzápätí si na to viem aj odpovedať, pretože kedykoľvek by to skončilo, už teraz je to naozaj obrovský úspech.

Veď Inkognito začala televízia vysielať dvakrát do týždňa v hlavnom vysielacom čase. Nepredpokladám, že to bol prvotný zámer, no na divákov opätovne zafungoval.

Áno, prvotne to takto nebolo nastavené. Programy sú drahé a televízie bývajú opatrné. My sme dostali ponuku na nakrútenie ôsmich častí s tým, že sa uvidí, čo ďalej. Ostal som trochu prekvapený, prečo sme na 8 častí postavili také krásne nové štúdio? Myslím si, že aj programový riaditeľ Rolo Kubina bol presvedčený, že tento formát zafunguje. Po ôsmich častiach, keď sme videli, že diváci pri tom sedia, nebol dôvod nepokračovať.

Dlhodobo patríte k najobsadzovanejším slovenským moderátorom. Ako to všetko stíhate?

V iných profesiách býva štandardne zvykom pracovať 21 dní v mesiaci. U mňa je to okolo 26 a viac. A to už v našej profesii bežné nie je, ale pokiaľ to nerobím s pocitom, že musím, tak sa to zvládnuť dá. Je to náročné hlavne logisticky a časovo.

A čo rodinní príslušníci, nesťažujú sa, že doma nie ste často?

Doteraz som si myslel, že moja manželka je už voči tomu rezistentná. Bola (smiech). Deti odišli z domu a situácia sa začala trochu meniť. Syn študuje v zahraničí a dcéra žije s priateľom. Keď však ešte boli deti malé a ja som bol do večera na natáčaní alebo na cestách, manželka bola doma s nimi. Necítila, že je sama. Teraz už áno.

A sem-tam mi povie, že keby sme sa rozviedli, v jej živote by sa nič podstatné nezmenilo (smiech). Zatiaľ to hovorí s úsmevom, ale musím to brať na zreteľ. Martin sa však vráti budúci rok v máji domov zo štúdia, ale to tiež možno bude doma iba chvíľu, lebo potom ukončí strednú školu a kto vie, kam z hniezda vyletí.

S manželkou ostali sami. Dcéra Andrea už býva s priateľom, syn Martin študuje v zahraničí. 8 fotografií v galérii S manželkou ostali sami. Dcéra Andrea už býva s priateľom, syn Martin študuje v zahraničí. Zdroj: Archív V. V.

Kde študuje?

Je v Kalifornii na ročnom pobyte na strednej škole. Absolvuje tam štvrtý ročník, aj tam v úvodzovkách zmaturuje. Už nám písal, že ho zaradili do štvrtého ročníka, hoci odchádzal po skončení druhého a reálne by mal byť teraz tretiak.

Je však v maturitnej triede, takže zažije „Graduation“ – vyhadzovanie čapíc, typickú americkú oslavu. S manželkou sa za ním chceme potom vybrať. Chceme vedieť a vidieť, kde celý rok bol, žil, akých mal amerických domácich...

Ako sa mu tam zatiaľ páči?

Veľmi často ma manželka napomína, že ak niekam idem, mám len poslať esemesku, že som v poriadku, to jej stačí a bude spokojná. V tomto som dosť neporiadny, tak jej rovnako často hovorím, že ak nepíšem, tak je všetko O. K.

Martin sa pred časom nejako prestal ozývať, tak som mu vzdušne brnkol po nose v štýle: „Haló?!“ A on mi odpísal, že keď sa neozýva, tak je všetko v poriadku. Skoro ma porazilo! Neviem, po kom to má, ale podávanie hlásení nie je jeho silná stránka (smiech). Ale v našich občasných FaceTime telefonátoch vyzerá spokojne, tak predpokladám, že sa má dobre.

Bol to synov nápad, že by rád vycestoval za štúdiom?

Toto bol môj nápad. To isté absolvovala aj naša dcéra Andrejka a späť sa nám vrátila úplne iná žena. Hovorím to v dobrom. Odišlo nám totiž také „trdielko“ a vrátila sa baba, ktorá bola kozmopolitná, scestovaná, rozhľadená, sebavedomá, jazykovo vybavená, skrátka úplne iná.

Už vtedy som Martinovi povedal, že absolvuje to isté, že ho to neminie. Ak by sa však veľmi „štorcoval“, že nechce, tak by sme ho silou-mocou nenútili. Ale on chcel ísť.

Nebolo vám za ním smutno?

Keď prvýkrát odišla do Ameriky Andrea, tak moja žena týždeň spávala v jej posteli. Nevedela sa s tým akosi vyrovnať a ja som sa jej smial. A keď odišiel Martin, tak som sa prichytil pri tom, že sedím za jeho stolom, pozerám na jeho veci a spomínam. Zrazu som si uvedomil, že som ako moja žena (smiech).

Mali ste to v detstve podelené tak, že dcéra skôr inklinovala k manželke a syn k vám?

Ani nie. Všeobecne však deti inklinujú viac k mamám. Ale keď si celé ich detstvo premietnem, tak v podstate ani neviem, ako mi deti vyrástli. Ja som bol vtedy v najväčšej pracovnej kondícii, popri televízii som moderoval aj v rádiu ranné vysielanie s hrozne skorým budíčkom a bol som viac v práci ako doma.

S manželkou sme to brali ako súčasť nášho životného štýlu so všetkým, čo to „obnáša“. A nebanujem ani chvíľu, lebo od istého veku som sa im venoval na maximum. Andrejka je šikovná baba a na Martinovi si teraz dávam záležať, aby mi z neho nevyrástla cukrová bábika. Chcem, aby to bol chlap, ktorý vie robiť so sekerou, naštartuje motorovú pílu, šoféruje...

Na chalupe so mnou kosil trávu od desiatich rokov, rúbal so mnou drevo. Manželka sa prežehnávala, keď videla v jeho ruke malú sekerku. Vysvetlil som jej však, že som mu ju nedal do ruky preto, aby si odťal nohu, ale aby sa s ňou naučil pracovať a nohu si, naopak, neodťal.

Vlado patrí k najvyťaženejším moderátorom na Slovensku. 8 fotografií v galérii Vlado patrí k najvyťaženejším moderátorom na Slovensku. Zdroj: TV JOJ

Keď boli deti v puberte hanbili sa, že majú známeho otca?

Veľmi dlho sa predstavovali iba krstným menom (smiech). Nechceli povedať priezvisko, aby sa ich ľudia nepýtali, či so mnou nie sú rodina. Dokonca keď sme šli niekam spolu, tak to nemali veľmi rady. Teraz im to je už úplne jedno. Neriešia to.

Ale prednedávnom mi Andrea povedala, že vo firme, v ktorej pracovala dva roky popri štúdiu, sa jej pýtali: „A ten Voštinár, ten ti je čím?“ (smiech). A ona odpovedala: „Veď to je môj otec.“ Ostali z toho prekvapení a rovnako tak aj ona, že si až po dvoch rokoch spojili súvislosti (smiech).

Vďaka Novému bývaniu by ste sa však pokojne mohli živiť aj ako realitný maklér, prípadne si otvoriť kanceláriu…

Mal som na stole naozaj veľa ponúk. Boli aj lukratívne, aj štandardné, aj ponuky od nadnárodných realitných kancelárií aj od menších. Ale toto nie je moja šálka kávy. Ani keby som moderoval program o varení, nezamestnal by som sa ako kuchár a tiež by som nenapísal kuchársku knihu.

Samozrejme, v realitách sa trochu vyznám a to „nemachrujem“, len konštatujem, lebo ak by som tomu po jedenástich rokoch nerozumel, tak je niekde chyba.

Minule sme sa o tom v štábe s kamarátmi rozprávali, že som mohol byť jeden z najznámejších realitných maklérov a je veľmi pravdepodobné, že by som mohol byť aj úspešný, ak by som to robiť chcel. Nemám v pláne napísať knihu o realitnom biznise, ani stať sa realitným maklérom, dokonca už teraz môžem povedať, že sa ním nestanem, ani keby som ukončil svoju televíznu kariéru.

Mohol som tak urobiť v čase realitného boomu, lebo vtedy ma ten trh doslova ťahal za rukáv. Akoby sa mi prihováral: „Poď, ty ,dilino‘, nevidíš tie možnosti? A ty si to necháš prejsť okolo seba?“ Človek však nemôže robiť všetko a ja sa chcem venovať tomu, čo ma napĺňa.

Ani blízkym ste pri kúpe nehnuteľnosti nikdy neporadili?

V tomto smere som možno čudný, lebo každý by tieto možnosti aspoň nejako využil. Keď som predával chalupu, tak som ju odmietol prezentovať cez Nové bývanie, hoci som tú ponuku a možnosť mal. Vtedy som povedal, že toto neexistuje. To, že ja predávam chalupu, neznamená, že to zneužijem, nemám to v povahe, neviem to urobiť a ani to nechcem a nebudem robiť.

Na druhej strane je to čestné a pekné.

Nie, je to hlavne hlúpe (smiech). V dnešnom svete je „in“ využiť každú ponúknutú možnosť. Každý však má svoju cestu v živote, má nejako nastavený mozog, využíva ho tak, ako vie, a toto do môjho života skrátka nepatrí.

Vy ste si na základe poznatkov, ktoré ste získali v relácii, vybrali vlastné bývanie dobre?

Byt som kúpil v roku 2007, teda v čase, keď sa Nové bývanie ešte len začínalo, preto som si ho počas stavby chodil kontrolovať, napríklad, či som vybral dobré svetové strany, hoci už bolo neskoro a podobne (smiech). Myslím si, že aj napriek nedostatku vedomostí som vybral dobre a toto bývanie považujem za svoje definitívne, ak sa nič nestane a manželka ma z neho nevyhodí (smiech).

Ale opäť opakujem, môže sa v živote stať veľa situácií. Dobrovoľne však z neho už neodídem. Toto bývanie má pre mňa parametre takmer ideálneho bývania.

Pre prácu nebýva doma často. 8 fotografií v galérii Pre prácu nebýva doma často. Zdroj: TV JOJ

Manželka sa pri vás musela naozaj obrniť veľkou dávkou trpezlivosti...

Moja žena nemala inú šancu, len mi dôverovať, pretože ja som prišiel domov a povedal som jej, že som kúpil byt. Potom som prišiel domov v roku 2011 a povedal som jej, že som kúpil v Trenčianskej Teplej areál. Vtedy bolo u nás veľmi dusno. Hlavne preto, že som to s ňou neprebral. Dokonca sa veľmi veľa ľudí čudovalo, že som ten areál vôbec kúpil. On bol totiž, okrem iného, ešte aj dosť drahý.

Vtedy som všetkým mojim spolupracovníkom povedal: „Nebláznite! Vy mi len dôverujte, dajte mi 6-7 rokov, toto bude ,brutal‘.“ A dnes sa to k mojim predstavám veľmi približuje. Ešte tak dva roky a bude to najkrajší rezort pre deti na Slovensku.

Úprimne však poviem, že som si uviazal guľu na nohu. Moja úloha totiž bola čo najskôr vytiahnuť skrytý potenciál celého areálu na povrch. On bol totiž ukrytý, málo povšimnuteľný a ten som potreboval dostať von a zároveň udržať chod celej firmy. Avšak prvé roky boli veľmi ťažké. Úprimne ďakujem klientom, ktorí k nám vtedy chodili, lebo sme sa nedostatky snažili prebiť službami, všetkým, čím sa dalo.

Veľmi veľa som sa tomu areálu venoval, až som sa pristihol pri tom, že popri ňom trošku zanedbávam svoju profesiu. Stávalo ma mi, že som išiel na nakrúcanie a ešte sto metrov pred štúdiom som telefonicky riešil veci, ktoré sa týkali areálu. Povedal som si: „Stačilo!“

S odstupom času však priznávam, že toho bolo veľmi veľa, no na druhej strane ma to zocelilo a veľmi posunulo dopredu. Som na toto obdobie aj na seba, a poviem to úplne „samožersky“, pyšný, že som to dal, že som to prežil a, samozrejme, som vďačný hlavne svojej žene. Ona to so mnou nemala vôbec jednoduché, lebo počas manželstva som ju stále do niečoho vťahoval. Dokonca aj do sfér, ktoré pre ženy nie sú úplne komfortné, ženské, príjemné.

Prišlo však obdobie, keď som si aj ja povedal, že už jej konečne musím dať svätý pokoj. Preto som predal chalupu a dal jej sľub, že už žiaden plán, ktorý mám v hlave nebudeme realizovať. A to mám v hlave veľmi veľa plánov (smiech). Už ich však nechcem rozbiehať, aby som neohrozil spolužitie s mojou ženou.

A kto teraz manažuje areál?

Robí to moja žena a je v tom naozaj excelentná. Dokonca aj ona v sebe objavila veci, ktoré boli u nej úplne skryté. Má môj neskutočný obdiv jednak za to, že ma už dávno nekopla do zadku, lebo druhé ženy by to urobili okamžite, a tiež za to, že v areáli neskutočne vyrástla: osobnostne, profesionálne, manažérsky, skrátka po každej stránke.

Má v sebe niečo, čo sa nedá kúpiť, ani sa to nedá naučiť. To je dar. A tak ako z toho areálu vyšli na povrch veci, ktoré nikto okrem mňa nevidel, tak v nej sa prebudili veci, o ktorých netušila, že v sebe má. Dnes ten areál manažuje ona a ja som už len investor (smiech). Ja vyberám kachličky, ona rieši, ako sa u nás hostia budú mať.

Ako ste tento areál našli?

Je to areál, v ktorom sa konali letné tábory a tie som organizoval aj ja. Takže som o ňom vedel a poznal som ho. Raz sme sa stretli s majiteľom a on mi povedal, že by to možno predal. Ja som mu zas povedal, že by som to možno kúpil a o pol roka to bolo (smiech)...

A manželka bola hodená do vody...

Ona bola doslova hodená do vody. Vtedy mi jej bolo, priznám sa, ľúto, alebo inak povedané, v ten moment mi bolo zo mňa zle. Ale viete, chlap musí z času na čas urobiť veci, o ktorých je presvedčený. Ak by som totiž o nich vopred rozprával, tak by to doma neprešlo a areál by som jednoducho nekúpil.

Ale už manželku nebudem prekvapovať, chcem aby si aj ona užila svoju ženskosť, aby v jej živote nebola len robota a samé povinnosti. Roky totiž pribúdajú a človek musí aj trošku žiť, nielen pracovať. A keď si to tak bilancujem, tak v tej prvej oblasti mám naozaj ešte resty.

Pred siedmimi rokmi kúpil areál v Trenčianskej Teplej. Dnes ho manažuje jeho manželka Klaudia. 8 fotografií v galérii Pred siedmimi rokmi kúpil areál v Trenčianskej Teplej. Dnes ho manažuje jeho manželka Klaudia. Zdroj: Archív Twistovo.sk

VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×