Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Termálne kúpalisko s pieskovou plážou, kasíno s históriou: nie náhodou tu tvorili a čerpali silu hudobní velikáni

07.10.2018 (39/2018) Rakúskemu kúpeľnému mestu Baden sa podaril husársky kúsok – svoje historické ulice „vytapetovalo“ veľavravným umením. Ľuďom tak odhalilo novú, nevídanú tvár.
Termálne kúpalisko s pieskovou plážou, kasíno s históriou: nie náhodou tu tvorili a čerpali silu hudobní velikáni
11 fotografií v galérii
Námestie pred Mestským divadlom. V letných mesiacoch pripomína Baden aj vďaka početným...
Autor fotografie: Zuzana Zimmermannová

Nehybne hľadím do očí žirafy núbijskej. Podvečerné slnko sa stihlo ukryť za mraky, šteklenie trávy na členkoch poriadne nevnímam. V očiach zvieraťa čítam odovzdanosť, možno aj nemú výčitku. Z intenzívneho okamihu ma zrazu vytrhne štekot ratlíka. Nie som v Afrike, som v mestskom parku v Badene pri Viedni.

Vďaka Festivalu La Gacilly však môžem byť chvíľu na oboch miestach naraz. Ak vám zvukomalebný názov znie familiárne, je to hneď z niekoľkých dôvodov.

Malebná dedinka na severe Francúzska je rodiskom a výrobným laboratóriom Yvesa Rochera, zakladateľa slávneho impéria rovnomennej značky špičkovej prírodnej kozmetiky.

Šikovných Rocherovcov však dedina odchovala viac – La Gacilly sa vďaka iniciatíve jeho syna Jacquesa preslávila aj najväčším fotografickým festivalom pod holým nebom v Európe. Ide o stovky, dokonca tisícky veľkoformátových fotografií nainštalovaných pri potoku, na múroch budov či v kvetinových záhonoch bretónskej dediny.

Fascinujúca galéria otvorená 24 hodín denne, bez ohľadu na počasie, tento rok po prvý raz vyliezla z francúzskych kulís, aby sa znovuzrodila v rakúskom kúpeľnom mestečku „za rohom“ Bratislavy. Baden pri Viedni si tak pripísal ďalší neodškriepiteľný dôvod, prečo ho pridať na cestovateľský zoznam.

Zelená obývačka

„Čokoľvek budete v Badene pri Viedni robiť, neponáhľajte sa pri tom,“ radí mi Christine.

Presťahovala sa sem pred dvadsiatimi rokmi, najprv len prechodne. Mesto, ktoré vďaka množstvu zelene a kompaktnosti prirovnáva k zelenej obývačke, ju však presvedčilo zostať navždy.

Oddych pod gaštanmi v kúpeľnom parku Kurpark. 11 fotografií v galérii Oddych pod gaštanmi v kúpeľnom parku Kurpark. Zdroj: Zuzana Zimmermannová

Stojíme v rozľahlom kúpeľnom parku s bielymi lavičkami, ktoré v tieni gaštanov pripomínajú rozohranú šachovú partiu. Keď sa pred nami otvorí výhľad na tropické palmové zákutie, šumiacu fontánu s historickým kasínom a husté lesy nad kopcom, jej radu si bez váhania beriem k srdcu.

Výčitky bokom, veď aj sám Beethoven z pobytu v badenských kúpeľoch vložil do obálky list so slovami: „V živote som si nepomyslel, že môžem byť taký lenivý, ako som tu.“

Bývalé letné centrum cisárskej rekreácie, ktoré si nesmierne obľúbil najmä František I., má aj dnes dokonalý návod na uspokojenie všetkých chúťok. Takmer ako mezze, pri ktorom na jednom stole pribúdajú desiatky drobných chodov.

Dômyselné, osobné, jednoduché

Tým neodmysliteľným sú liečivé kúpele s termálnou sírovou vodou siahajúce do rímskych čias. Hlavný prameň „žltého zlata“ vyviera spod praskliny v Kurparku, neďaleko operného orchestriska letného divadla. Je však trochu ako svätý grál, dostať sa k nemu dá len jedinú sobotu v mesiaci, aj to iba so sprievodcom.

Silu liečivej vody však môžete okúsiť nielen v hrdle v rámci pitnej kúry, ale na celej koži – odísť z Badenu (z nemeckého baden – kúpať sa, pozn. red.) bez tejto aktivity sa neodporúča.

Za návštevu stoja kúpele Römertherme pod najväčšou voľne visutou sklenenou strechou v Európe, v lete láka aj termálne kúpalisko Thermalstrandbad.

Jeho otvorenie začiatkom 20. storočia sprevádzala veľká pompa. Z dunajského nábrežia sem priniesli 50 vagónov piesku, vďaka čomu vytvorili skutočnú „pláž“. Ženy a muži sa tu vtedy navyše prvýkrát mohli kúpať spolu na jednom mieste.

Termálne kúpalisko má najväčšiu pieskovú pláž. 11 fotografií v galérii Termálne kúpalisko má najväčšiu pieskovú pláž. Zdroj: Zuzana Zimmermannová

Dnes kúpalisko dopĺňajú aj dva plavecké bazény, moderné masážne trysky či tobogany, ducha čias však nestratilo. Prezliekať sa budete v takmer sto rokov starých drevených kabínkach v budove s pôvodnou art déco fasádou.

Na krikľavé náramky a pípanie dotykových čipov zabudnite. Odkladaciu skrinku s príjemne praskajúcimi drevenými dvierkami každému vyberie akási kúpeľná uvádzačka.

„Povedzte ľubovoľné písmeno abecedy,“ vyzve ma sprisahanecky dievča s čarovným pakľúčom. Moje pošepnuté „Z“ následne bielou kriedou úhľadne zapíše na vnútorné dvierka, zamkne a než ma vyprevadí von, stihne ešte očíslovanú skrinku označiť veľkým X – obsadené.

Cítim sa ako legendárny Zorro v kúpacom plášti. Dômyselné, osobné a jednoduché – stačí len bingo kombináciu písmena a čísla nezabudnúť, inak si zarobíte na riadny problém.

Psie lokne a noty na oknách

Baden pri Viedni leží na okraji Wienerwaldu a okrem priameho prístupu do lesa ponúka aj rozľahlé parky ako stvorené na nekonečné terapeutické prechádzky. Vydajte sa za nosom, len takto neminiete Rozárium – najväčšiu záhradu ruží v celom Rakúsku. Florofili si dali tú námahu, aby spočítali, že ich tu rastie viac než 800 druhov.

Baden je zároveň miestom, ktoré od vekov lákalo hudobníkov a skladateľov. Mesto sa hemží úsmevnými anekdotami.

Ludwig van Beethoven chodil do Badenu na dlhodobé liečebné pobyty. V tomto dome zložil časť preslávenej 9. symfónie. 11 fotografií v galérii Ludwig van Beethoven chodil do Badenu na dlhodobé liečebné pobyty. V tomto dome zložil časť preslávenej 9. symfónie. Zdroj: Zuzana Zimmermannová

„Mozart, ktorý tu za jednu noc zložil Ave Verum, v Badene navštevoval manželku Constanze. Raz ju chcel prekvapiť v komnate príchodom cez okno, spacifikoval ho však poručík, ktorý skladateľa nespoznal. Casanova Johann Strauss fanúšičkám veselo rozdával svoje čierne lokne, ktoré krátko predtým odstrihol dvom psom zakúpeným špeciálne na tento účel.

Beethoven bol zasa známy tým, že keď ho kopla múza, tvoril všade – svoje noty a poznámky čarbal aj na dvere toalety či na okenné rámy. Badenský nájomca tieto diela šikovne predal a skladateľa navyše prinútil, aby mu za „škodu“ zaplatil. Kurírovať sa sem chodil aj Salieri či spisovatelia Stefan Zweig a Arthur Schnitzler,“ približuje Viedenčan Thomas, ktorého sem často láka práve bohatý kultúrny program.

Badenskou električkou, ktorá spája miestne námestie Josefsplatz s Viedňou, sa sem dostane za necelých 30 minút. A platí to obojsmerne – Badenčanom stačí naskočiť do vagóna v centre mesta a vystúpiť priamo pred Viedenskou štátnou operou. „Za tých pár minút cesty si človek ani nestihne pokrčiť sako či vyrobiť otlaky od lodičiek,“ smeje sa Thomas.

Tóny pod hviezdami

Mená slávnych umelcov, ktorí si Baden pri Viedni obľúbili, sú nezmazateľne zapísané aj v Kurparku. Leží tu Mozartova kaplnka, Grillparzerov pamätník, socha Straussovcov či Beethovenov obľúbený vychádzkový chodník s kaplnkou.

Za povšimnutie stojí Sommerarena, kam sa v lete sťahujú operety a predstavenia z mestského divadla. Budova za priaznivého počasia otvára svoju pohyblivú sklenenú strechu, aby mohli diváci pri nebeských tónoch sledovať aj nočnú oblohu.

V Badene sa schádzala umelecká smotánka. V Kurparku je aj socha venovaná Straussovcom. 11 fotografií v galérii V Badene sa schádzala umelecká smotánka. V Kurparku je aj socha venovaná Straussovcom. Zdroj: Zuzana Zimmermannová

„Mnohé rakúske mestá sú len čisto kúpeľné a hostia sa po týždni cítia znudene. Tu zažijete klasické koncerty, divadlo, môžete sa prechádzať v lese, skúsiť šťastie v kasíne, alebo len tak sedieť pri kávičke. V Badene sa sústredia rôzne životné štýly, mestské i prírodné prostredie a zaujímaví ľudia. Tento pán pripravuje reláciu do rádia o histórii klasickej hudby,“ pošepne mi Christine, keď okolo nás prejde sivovlasý muž v saku.

„Aj keď tu strávite dlhý čas, vďaka mnohotvárnosti nebudete mať pocit uväznenia. Každý by to mal v Badene zažiť – tento ľahko nadobudnuteľný pocit domova na cudzom mieste a pohodlný život,“ hovorí Badenčanka, keď vyzvedám, čo robí jej mesto lepšie než všetky ostatné.

Apropo, lesy... Stačí sa vyškriabať na okraj kúpeľného parku a otvorí sa pred vami vyše 60 značených trás, ktoré vás v tieni stromov južného Wienerwaldu zavedú k ruinám, hradom, šľachtickým sídlam a k najvyššiemu vrchu regiónu Schneebergu.

Druhý dych

„Začiatkom 21. storočia začal Baden pri Viedni u turistov strácať svoj povestný cveng a hrozilo, že sa zmení na ospalé kúpeľné mesto s rýdzo konzervatívnymi názormi,“ hovorí Klaus Lorenz.

Preto sa Baden prestal spoliehať len na overené lákadlá, ku ktorým patria aj frivolná zábava v najväčšom európskom kasíne či výborné víno, a začal budovať nové tradície.

„Napríklad júnový Festival ruží v najväčšej rakúskej ružovej záhrade, vďaka ktorému rozvoniava celé mesto, ale aj hudobný víkend Baden in weiss, na ktorý musia prísť všetci v bielom,“ vysvetľuje riaditeľ cestovného ruchu.

Na vyhliadke nad mestom sa v lete konajú koncerty pod mesačným svitom. 11 fotografií v galérii Na vyhliadke nad mestom sa v lete konajú koncerty pod mesačným svitom. Zdroj: Zuzana Zimmermannová

Za zmienku stojí aj Múzeum Arnulfa Rainera, súčasného abstraktného maliara a badenského rodáka, ktoré otvorili v pozoruhodných priestoroch bývalých mníšskych kúpeľov, či sobotné koncerty za mesačného svitu v Bellevue kúpeľného parku.

Len hviezdne nebo, ľudia na lavičkách alebo na piknikových dekách s hlavou vyvrátenou k oblohe, k tomu vychladený sekt z pojazdnej vinárne a zážitok ako vyšitý je na svete.

Vstup na koncerty, ktoré sa toto leto nesú v džezových tónoch, je bezplatný. Tento rok sa mesto rozhodlo zájsť ešte ďalej – oddalo sa záplave veľkoformátových fotografií pod holým nebom voľne prístupných dňom i nocou.

Obrázkové mesto

Fotografie zvierat s ľudskými grimasami z dielne Brita Tima Flacha plávajú na hladine rybníka v parku Doblhoff, okolo rozvetveného platanu sa obtáčajú humorné čiernobiele momentky psov a ich majiteľov od Elliotta Erwitta.

Za fontánou sa africká fotografka Aida Muluneh, ktorá prežila časť života v Európe, prostredníctvom sugestívnych fotografií snaží nájsť svoju identitu na pomedzí dvoch svetov. Jednotlivé výstavy sa rozvetvujú do centrálnych i bočných ulíc mesta, zachytávajú diela „otcov africkej fotografie“, radostné okamihy „sapeursov“ – „dandyov“ z Konga, ktorí si napriek chudobe zo života vedia urobiť slávnosť.

Vystavené fotografie však nie sú len o kráse, zachytávajú pytliactvo a nezmyselné zabíjanie pre rohy nosorožcov či kostry tigrov, odvrátenú stranu Nigérie, kde deti vo vedrách prenášajú ropu z ilegálnych fabrík.

Upozorňujú na nezvratné klimatické zmeny, v dôsledku ktorých oceán naplavil tony piesku do domov dedinčanov v ghanskej Totope a v priebehu pár rokov ich pripravil o strechy nad hlavou.

Badenské kasíno začalo písať svoju históriu v roku 1934. 11 fotografií v galérii Badenské kasíno začalo písať svoju históriu v roku 1934. Zdroj: Zuzana Zimmermannová

Veľmi citlivý je aj projekt Joela Sartoreho, ktorý tvorí vizuálnu Noemovu archu. Rozhodol sa zdokumentovať 12 000 živočíchov, ktoré sa nachádzajú na červenej listine druhov na pokraji vyhynutia. O dôležitosti jeho práce vypovedá aj fakt, že odkedy s ňou začal, 15 percent z nich už definitívne vyhynulo.

Fotografie na rozmýšľanie

Cieľom Festivalu La Gacilly je zmyselnou cestou upozorniť ľudí na provokačné témy súčasnosti, najmä na vzťah medzi človekom a prírodou, ako aj na vplyv nášho správania na životné prostredie. Pod jedným nebom sa tak spája fotografia a fotožurnalistika, ktoré vďaka veľkoformátovým obrázkom nechávajú ľudí premýšľať i žasnúť.

„Jacques hovoril, že obyvatelia jeho dediny necestujú po svete, nejdú do New Yorku, na Filipíny, nejdú ani len do Paríža, žijú a pracujú v La Gacilly. Chcel dosiahnuť, aby svet prišiel za nimi, aby ho videli v plnej kráse, no zároveň ich prinútiť premýšľať nad tým, čo sa v ňom deje. Zvolil umelecký prístup, ako ľuďom tieto príbehy podať,“ hovorí popredný rakúsky fotograf Lois Lammerhuber, ktorý festival po 15 rokoch od jeho vzniku vo Francúzsku pritiahol do Badenu.

Prvý ročník v nových priestoroch sa nesie v téme Milujem Afriku a ponúka spolu 2 000 kolosálnych fotografií v rámci 34 výstav.

Prepojení

Tak ako fotografie dokonale zapadli do prostredia francúzskej La Gacilly, vkĺzli ako kľúč do zámky aj do Badenu pri Viedni. Ležia najmä na verejných, vo dne i v noci prístupných priestranstvách, zopár ich skončilo aj na súkromných budovách cukrárne Ullmann či priestoroch nad obchodom Prokopp. Majiteľom pritom vôbec neprekážalo, že sa v mene projektu na 4 mesiace pripravia o denné svetlo.

„Domáci aj návštevníci na fotografie reagujú s nadšením, často sa k nim vracajú a objavujú ich nové a nové stránky,“ hovorí Klaus Lorenz.

„Samozrejme, na úvod sa ozvali aj nespokojné hlasy, riešilo sa všeličo od otázky peňazí až po konzervatívne názory, prečo práve téma Afrika. Cieľom je však otvoriť sa svetu.“

Fotografie Tima Flacha na hladine jazera v parku Doblhoff. 11 fotografií v galérii Fotografie Tima Flacha na hladine jazera v parku Doblhoff. Zdroj: Zuzana Zimmermannová

Súhlasí aj Lois Lammerhuber, ktorý dúfa, že okolo festivalu sa mu podarí vybudovať silnú komunitu, pretrvávajúcu tradíciu a epicentrum fotografie spájajúce východný a západný svet.

Má na to ešte minimálne 4 roky, lebo práve na takýto časový úsek zatiaľ La Gacilly uzavrelo zmluvu s mestom Baden. Pôjde vždy o iný súbor fotografií, ktorý sem presťahujú s ročným odstupom od výstavy vo Francúzsku.

Fotografie z tohto ročníka zostanú Badenčanom na očiach až do konca septembra, potom ich v súlade s autorskými zmluvami musí dať festival zlikvidovať. Ostáva dúfať, že po nich zostanú pekné spomienky a trvácne posolstvo.

Keď zisťujem, či po ukončení festivalu nezostane v kúpeľnom meste pocit prázdnoty, Klaus pohotovo vymenúva ďalšie z takmer päťtisícky akcií, ktoré sa v Badene pri Viedni ročne konajú. V zozname nechýbajú Traubenkurwochen (Vínne liečebné týždne) či Labužnícka míľa vo Viedenskom lese, keď sa cesta od Mödlingu až po Bad Vöslau premení na najdlhší vínny výčap.

„Pocitu prázdnoty sa však asi aj tak nevyhneme,“ dodáva po krátkom zamyslení. Ešteže o rok sa La Gacilly Baden vráti opäť v novom šate.


Beethovenov odkaz

Baden pri Viedni, ktorý leží v Dolnom Rakúsku len 30 kilometrov od Viedne a aktuálne v ňom žije 26 000 obyvateľov, si svojho času obľúbil aj Ludwig van Beethoven, ktorý sem v rokoch 1821 – 1823 chodil na dlhodobé liečebné pobyty. Jeden z domov, ktoré obýval najčastejšie, mesto premenilo na pamiatku. Drobné múzeum ukrýva necelých 10 izieb vrátane darčekového obchodu, no dávka kreativity, s akou uskutočnili renováciu pred tromi rokmi, si zaslúži uznanie. Miestnosti s úryvkami z denníkov, prestretý stôl s drobnosťami, ktoré prezrádzajú, s kým sa stýkal, úryvky zo symfónií v kontexte udalostí a interaktívne obrazovky vás budú zabávať dlhé minúty.

Beethoven v Badene skomponoval aj časť 9. symfónie vrátane revolučnej Ódy na radosť. Bolo to v čase, keď už takmer celkom prišiel o sluch. Dokázal to vďaka tomu, že hudbu cítil aj v kostiach – ako tento jav funguje, si môžete vyskúšať v podzemí múzea. A keď si nasledujúce dni budete pri prechádzkach v meste pohmkávať Alle Menschen werden Freunde – aktuálnu európsku hymnu –, bude to v úplnom poriadku.

Múzeum v Beethovenovom dome je malé, no kreatívne. Takto sú predstavení ľudia, s ktorými sa v Badene stýkal. 11 fotografií v galérii Múzeum v Beethovenovom dome je malé, no kreatívne. Takto sú predstavení ľudia, s ktorými sa v Badene stýkal. Zdroj: Zuzana Zimmermannová

VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×