Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Vrabce nás užitočne zbavujú hmyzu. A poľnohospodárska politika EÚ zbavuje Slovensko vrabcov

22.09.2018 (37/2018) Vrabce v lete chytajú hmyz, kŕmia ním seba i mláďatá, a preto by ich jednoduché ľudské myslenie a delenie zvierat na užitočné a neužitočné malo považovať za užitočný druh.
Vrabce nás užitočne zbavujú hmyzu. A poľnohospodárska politika EÚ zbavuje Slovensko vrabcov
11 fotografií v galérii
Vrabec domový. Hore samček, dole samička.
Autor fotografie: Vladimír Kampf

Ľudské myslenie však spôsobilo, že vrabce vnímame skôr ako akýchsi príživníkov, somrákov, a tých, ktorí dojedajú po druhých, alebo čakajú, čo komu odpadne od úst. Najmä medzi sliepkami, kačkami a husami v dedinských dvoroch si nachádzali aj miesto pre seba.

Žiadne veľké safari. Jedno ráno v jednej slovenskej podkarpatskej dedine. Stačí hodinová prechádzka, mať oči otvorené a pozerať na ploty, strechy či drôty nad ulicami.

Ak sa človek nesústredí, vtáčiu pestrosť si ani nevšimne. Bežný smrteľník ich väčšinou vníma ako nejaké rozmazané sivé fľaky, ktoré mu lietajú v zornom poli. Stačí len zadívať sa.

Dominujú vrabce. Ako je dlhý rok, neurobia ani krok, pretože skackajú. Na Slovensku žijú dva druhy – domový a poľný. Nielen na dedinách, ale aj v mestách sú neprehliadnuteľné. Žijú v kŕdľoch a často sa medzi sebou hašteria, alebo samce dorážajú na samice.

Medzi domami žijú prevažne vrabce domové. Páči sa im na hospodárskych dvoroch, rady sa zabývajú v dutých priestoroch domov alebo v dostupných podkroviach.

Vrabce poľné sa počas hniezdenia človeku vyhýbajú. Páči sa im skôr v otvorenej nížinatej krajine. Len počas zimy prilietajú v celých kŕdľoch aj medzi domy, kde majú viac možností uživiť sa v nepriaznivom období.

Lastovičky majú na rozdiel od bieločiernych belorítok červené hrdielko. 11 fotografií v galérii Lastovičky majú na rozdiel od bieločiernych belorítok červené hrdielko. Zdroj: Vladimír Kampf

Zbohom, vrabce!

Na dedine si vrabce domové stavajú hniezda najmä pod strechami ľudských obydlí s vetracími otvormi. V podstate im je jedno, kde si postavia hniezdo. Často ich vidno v lampách pouličného osvetlenia, bývajú aj pod hniezdami bocianov, hniezda si stavajú aj v korunách stromov. Ak sú na dedine nejaké činžiaky, využívajú ich dilatačné škáry a vetráky.

Ornitológovia varujú. Počet vrabcov u nás klesá. Zabíja ich najmä chémia používaná v poľnohospodárstve. Výrazný úbytok hmyzu spôsobil, že hladujú. K tomu prispel aj zánik hospodárskych dvorov či malých vidieckych chovov.

Vďaka nepreniknuteľne uzatvoreným novostavbám strácajú príležitosti na hniezdenie. Naše pohodlie je pre vrabce katastrofa. Mestské populácie ohrozuje zatepľovanie a rekonštrukcie, ktoré zarovnávajú dutiny. Je to zvláštne, no spoločná poľnohospodárska politika Európskej únie je ich smrť.

Energetické plodiny, repka, kukurica či slnečnica zhoršujú životné podmienky nielen vrabcom. Rovnako aj biomasa je katastrofa. Z krajiny vďaka podpore tohto neekonomického a neekologického naháňania energie miznú stromy s dutinami. Zbohom, vrabce!

Zatiaľ ešte nie je všetko úplne stratené, vrabce majú šancu, veď na Slovensku sme až taký veľký pokles populácie zatiaľ nezaznamenali. Z niektorých oblastí Európy hlásia pád vrabčích počtov o viac než polovicu za posledné polstoročie.

Ochranári podnecujú k zimnému prikrmovaniu a stavaniu búdok. Vystríhajú, že naše vrabce môžu vystriedať napríklad oveľa odolnejšie vrabce španielske, ktoré žijú v južnej Európe. Neboli by jediným vtáčím privandrovalcom z juhu.

So zmenou klímy a s otepľovaním ide ruka v ruke zmena biotopov, zvlášť, keď sme v krajine prestali hospodáriť. Z niekdajších pasienkov sú kde-tu už kríkové porasty a neskôr vyrastú na ich mieste lesy. Všetky tieto skutočnosti ovplyvňujú živočíšne druhy aj ostatné vtáčiky, ktoré vysedávajú na plotoch, strechách a drôtoch slovenských dedín.

Samček stehlíka zeleného. 11 fotografií v galérii Samček stehlíka zeleného. Zdroj: Vladimír Kampf

Safari stehlíkov

Ďalším početným letným druhom podkarpatských dedín sú lastovičky alebo belorítky. Ľudia obom druhom hovoria: lastovičky. Rozoznať ich je veľmi jednoduché. Stačí sa zadívať.

Belorítky sú bielo-čierne, lastovičky majú červené hrdlo a ich chvost vytvára dlhšiu vidličku. Aj tieto druhy sú u nás odkázané na život na gazdovstvách, kde lovili hmyz. Koniec drobného hospodárenia znamená koniec aj pre nich.

Miesto hneď vedľa ľudí si našli niektoré druhy drozdov. Pôvodne žili iba v lesoch, no časom sa im zapáčilo v dedinách a mestách. Vyhovujú im najmä parky a menšie teritóriá s vyššími stromami.

Ich počty sú zatiaľ stabilné, pretože sa až tak nenaviazali na činnosť ľudí. Viac ich ohrozujú predátori. Počas hniezdenia ich napádajú straky alebo vrany. Tie prišli na miesta, ktoré opúšťajú vrabce. Musia sa niečím živiť. V prírode všetko so všetkým súvisí. Aj maličkosť dokáže ovplyvniť niekoľko ďalších vecí.

Na krátkom vidieckom birdwatchingu som videl aj ľabtušku lúčnu. Lietala rovno v centre po námestí. Tento druh má pravdepodobne opačnú tendenciu ako vrabce. Zvýšenie počtu ľabtušiek prispelo k tomu, že odborníci znížili stupeň ich ochrany. V minulosti sa ľuďom skôr vyhýbali.

Na okraj dediny zalietajú aj stehlíky obyčajné, alebo inak – stehlíky pestré, jedny z najfarebnejších vtáčikov nášho vidieka. Hniezda si stavajú na ovocných stromoch v záhradách a sadoch alebo na stromoch pri cestách. Keď z hniezd vyletia mladé, spájajú sa do kŕdľov.

Stehlíky obyčajné zaujmú svojou farebnosťou. Pri prechádzke lietajú naokolo aj iné druhy stehlíkov. Najmä ony robia z pozorovania vtákov na dedine pestrofarebné safari.

Ľabtuška lúčna sa ľuďom v minulosti skôr vyhýbala. 11 fotografií v galérii Ľabtuška lúčna sa ľuďom v minulosti skôr vyhýbala. Zdroj: Vladimír Kampf

VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×