Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Nacistické vojská obec za vlastný partizánsky oddiel vypálili, Nemci v nej žijú dodnes

18.09.2018 (37/2018) V obci kedysi bývalo 2 000 obyvateľov nemeckej národnostnej menšiny, po vojne ju dve tretiny museli nedobrovoľne opustiť. Dnes má síce Kunešov – Kuneschhau – dvojjazyčnú tabuľu, no len 3,38 percenta obyvateľov nemeckej národnosti.
Nacistické vojská obec za vlastný partizánsky oddiel vypálili, Nemci v nej žijú dodnes
13 fotografií v galérii
Kunešov
Autor fotografie: Jaroslav Slašťan

Leží v západnej časti Kremnických vrchov v pramennej oblasti potoka Kopernica. Stred obce sa nachádza v nadmorskej výške 796 metrov n. m. Historické názvy obce sú Villa ad Sanctum Michaelem (1342), Kwnushaw alias Villa S. Michaelis (1429), Kwneschaw (1450), Kunossow (1808), Konošov (1920) či súčasný názov Kunešov, ktorý obec nesie od roku 1927.

Prvá písomná zmienka o obci je doložená z roku 1342. V roku 1429 ju uhorský kráľ Žigmund Luxemburský s okolitými obcami predal mestu Kremnica.

V roku 1601 tu stálo 81 domov, v roku 1628 obec prepadli Turci a jej obyvateľstvo odvliekli. Písomné pramene hovoria, že v roku 1828 tu v 85 domoch žilo 1 550 obyvateľov, ktorí sa živili poľnohospodárstvom, drevorubačstvom a baníctvom.


Kunešov

Lokalizácia: Banskobystrický kraj, okres Žiar nad Hronom, orografický celok Kremnické vrchy

Prvá písomná zmienka: 1342

Počet obyvateľov: 207 (105 mužov, 102 žien)

Počet obyvateľov s nemeckým občianstvom: 7 (3,38 %)

Najstarší obyvateľ: 93 rokov

Nezamestnaní: 7 (3,38 %)


Hauerland

Osídlenie stredného Slovenska nemeckými kolonistami podnietili uhorskí králi, aby rozvíjali ťažbu nerastného bohatstva. V Slovenskom stredohorí, kde sa vplyvom treťohornej vulkanickej činnosti vytvorili ložiská drahých kovov, boli v 13. až 14. storočí založené banské mestá.

Pre rozmach nemeckého osídlenia malo mimoriadne veľký význam udelenie mestských privilégií Kremnici v roku 1328, čo viedlo k založeniu viacerých nemeckých obcí v okolí Kremnice.

Dodnes tu žije nemecká menšina, pretože obec patrila do Nemcami obývaného regiónu Hauerland, čo je súhrnné nemecké označenie pre oblasť bývalých nemeckých jazykových ostrovov na strednom Slovensku.

Prícestná kaplnka z druhej polovice 19. storočia, nachádzajúca sa pri vstupe do obce Kunešov, je obľúbeným miestom pre oddych. 13 fotografií v galérii Prícestná kaplnka z druhej polovice 19. storočia, nachádzajúca sa pri vstupe do obce Kunešov, je obľúbeným miestom pre oddych. Zdroj: Jaroslav Slašťan

Názov Hauerland vznikol až v 30. rokoch 20. storočia. Je odvodený od skutočnosti, že ôsmim obciam v oblasti končí nemecký názov slabikou – hau, čo znamená čistinu, ktorá vznikne po vyrúbaní lesa.

Do roku 1945 žila v 24 obciach tejto oblasti nadpolovičná väčšina nemeckých obyvateľov. K regiónu Hauerland okrem Kunešova patrili aj okolité obce Kremnica, Handlová, Nová Lehota, Janova Lehota, Kopernica, Kremnické Bane, Krahule, Turček, Sklené či Horná Štubňa.

Celkový počet Nemcov žijúcich v oblasti Hauerlandu na prelome 19. a 20. storočia presahoval 200 000 osôb. Po násilných deportáciách obyvateľstva po roku 1945 ich počet klesol na približne 40 000 (1954) a v roku 1991 tu žilo už len okolo 1 500 Nemcov.

Prvé a posledné

Medzi už tradičné podujatia v obci patria obecné zabíjačky, zájazdy do Bojníc v rámci MDD a na pútnické miesto Staré Hory, Mikuláš spojený s kapustnicou či Deň matiek. Malé obce majú veľa kompetencií, no na ich výkon málo peňazí.

„V obci mám dvesto kontrolórov, každý občan tu všetko vidí a všetko vie,“ hovorí starostka obce Mária Slašťanová (54) s tým, že jej prvé volebné obdobie je zároveň posledným.

Skúsenosti pani starostky so štátnymi úradníkmi, peripetie s osádzaním dopravnej značky či žiadosťami na čerpanie eurofondov sú azda na celú knihu. Podľa jej slov si váži nielen prácu poslancov, ale hlavne prácu zamestnancov obce. Sú to ľudia, ktorí sa najviac podieľajú na rozvoji a zveľaďovaní obce a poskytujú občanom každodennú pomoc.

„Za 4 ostatné roky sme aktua­lizovali webovú stránku obce, zaviedli stravovanie dôchodcov v našej MŠ, renovovali v nej kúpeľňu, nakúpili nábytok do MŠ, rozšírili a doplnili detské ihriská, pred požiarnou zbrojnicou sme položili zámkovú dlažbu, komplexne opravili obecný rozhlas, zrekonštruovali sme obecné cesty.

Ešte chceme nakúpiť stoly a stoličky do kultúrneho domu a vymeniť na ňom okná a vstupné dvere. Mrzí ma, že som nestihla dokončiť chodník na cintoríne, túto úlohu už zverím novému starostovi,“ uzatvára svoje prvé a zároveň posledné pôsobenie na čele obce.

Starostka Mária Slašťanová (54) a dvojjazyčná tabuľa obce. 13 fotografií v galérii Starostka Mária Slašťanová (54) a dvojjazyčná tabuľa obce. Zdroj: Jaroslav Slašťan

Povojnové udalosti

Kým v začiatkoch bola dedina osídlená nemeckými prisťahovalcami a ešte v roku 1991 sa tu k nemeckej národnosti hlásilo približne 30 percent miestneho obyvateľstva, dnes je situácia úplne iná.

Starostka hovorí, že dnes žije v obci 7 ľudí nemeckej národnosti, čo je 3,38 percenta a ide o ľudí vo veku nad 75 rokov. Títo si pamätajú aj na šváb­činu, čo bol jazyk nemeckých kolonistov.

„Sama si ju ešte z detstva pamätám. Doma sme ňou rozprávali do mojich 15 rokov. Až keď som mala 20, začali sme doma rozprávať po slovensky, aby aj manžel vedel, o čom sa rozprávame,“ zasmeje sa starostka.

V roku 1940 mala obec približne 2 000 obyvateľov, z ktorých boli takmer všetci nemeckej národnosti. Kunešov kruto poznačili vojnové udalosti v rokoch 1944 a 1945. Hoci sa väčšina miestnych obyvateľov zapojila do SNP a vznikol tu aj samostatný partizánsky oddiel Kunešov, po vojne bolo nemecké obyvateľstvo odsunuté do Nemecka.

Nacistické vojská obec 2. apríla 1945 ako odplatu za pomoc partizánom vypálili, obec utrpela veľké materiálne škody, takmer z dvoch tretín vyhorela a o život prišlo asi 150 občanov.

„Najväčšia tragédia pre obyvateľov obce však paradoxne nastala po oslobodení, keď mohla v mierových podmienkach nastať obnova života v obci. Viac ako dve tretiny obyvateľov boli nútené opustiť svoju rodnú obec a vlasť na základe, z dnešného pohľadu nespravodlivej, zásady kolektívnej viny nemeckej menšiny.

Tvrdé represívne opatrenia v podobe straty občianstva a konfiškácie všetkého majetku postihli aj približne 500 obyvateľov obce, ktorí v Kunešove ostali. Obnova života v obci v povojnových časoch pokračovala len veľmi pomaly,“ hovorí starostka.

Jednoduché a praktické

Dedinské ženy po celý deň ťažko pracovali okolo domu aj na poli. V deň odpočinku sa však odievali do krojov. Ešte v 19. storočí si ženy na vidieku takmer celý odev vyrábali samy. Dopestovali si rastlinné textilné vlákno, upriadli ho a utkali plátno, z ktorého potom šili.

Kroje si spočiatku nezdobili, až postupne začali používať ozdobné spojovacie švy a neskôr pribudla do odievania aj výšivka. Ozdoba odevu dosiahla vrchol v prvej polovici 20. storočia.

Kunešovský kroj bol jednoduchý a praktický. 13 fotografií v galérii Kunešovský kroj bol jednoduchý a praktický. Zdroj: Jaroslav Slašťan

Slávnostné kroje, teda tie najlepšie a najkrajšie odevy, ukrývali v truhliciach a obliekali si ich iba na veľké slávnosti.

Kunešovské kroje boli jednoduché a praktické. U dievčat ich tvorili sukňa, čierna zástera a čierny kabátik, pod ktorým sa skrýval bohato vyšívaný a zdobený lajblík. Okolo krku a pliec sa ženy zdobili čipkovanou šatkou. Chlapčenský kroj bol tiež jednoduchý, skladal sa z čiernych nohavíc, bielej košele a čierneho kabátca.

Karpatskonemecký spolok

„Benešovými dekrétmi bola na nemeckej menšine spáchaná obrovská krivda, títo ľudia stratili domovy, majetok i občianske práva. Nemci v prvých rokoch po vojne nemohli ísť napríklad pred desiatou hodinou nakupovať do obchodov, mali zakázané hovoriť po nemecky, úrady ich za všetko tvrdo trestali.

Keď som nastúpil do 1. triedy základnej školy, nevedel som ani slovo po slovensky, pretože doma sme sa rozprávali len po ,kunešovsky‘,“ spomína na svoje detstvo predseda Karpatskonemeckého spolku Kunešov Viliam Neuschl (74).

„Karpatskonemecký spolok vznikol v roku 1990 v Medzeve, kde žila podstatná časť nemeckej menšiny. O rok neskôr, v roku 1991, bol založený KNS aj v Kunešove a od tých čias nepretržite vykonáva svoju činnosť. V prvých rokoch mal tunajší spolok okolo 50 aktívnych členov. Starší postupne poumierali a tí mladší o vstup do spolku nemali záujem.

Cieľom činnosti nášho spolku je obnova a upevnenie identity pôvodnej nemeckej národnosti. Snažíme sa o pozdvihnutie a podporu v oblasti kultúrnej, spoločenskej a občianskej a o revitalizáciu nemeckého jazyka a nárečia.

Podarilo sa mi dať dokopy spevokol, pribudlo k nám pár žien starších ako 60 rokov a dnes vystupujeme v pôvodnom jazykovom dialekte a v nemeckom jazyku. Naším cieľom je tiež rozvíjanie tolerancie a dobrého spolužitia,“ hovorí pán Neuschl, ktorý je predsedom kunešovského spolku 14 rokov a vedie aj spevácku skupinu Freundschaft – Priateľstvo.

Hoci je rodákom z Kunešova, dnes žije v blízkej Kremnici a aktívne sa zaoberá dejinami rodnej obce a svojho rodu.

Historická hasičská zbrojnica je pýchou obce. 13 fotografií v galérii Historická hasičská zbrojnica je pýchou obce. Zdroj: Jaroslav Slašťan

Krása z dreva

Počas prvej Československej republiky pracovali obyvatelia obce v poľnohospodárstve a v priemyselných podnikoch Kremnice. V novších časoch tu prekvitala výroba drevených hračiek a čipkárstvo, aj preto tu v roku 1912 založili štátnu čipkársku školu.

Výrobe drevených betlehemov a hračiek sa venovalo pár miestnych majstrov. A celkom úspešne. V minulosti tu existovalo známe stredisko ľudového rezbárstva s výrobou hračiek, betlehemov a drevených plastík. Na tradíciu výroby drevených hračiek chce nadviazať aj Alojz Patsch (61).

„Boli sme vlastne hračkárskou oblasťou. Naši predkovia ich vyrezávali, maľovali a chodili ich predávať na trh. Rezbárstvo máme v rodine, a preto by som túto tradíciu rád obnovil,“ priznáva.

Našli sme ho pri vyrezávaní anjelských rúk, ukazuje nám obrovskú vyrezávanú lyžicu Janka Hraška, mysliaceho mnícha a mnoho vtipných drevených vychádzkových palíc.

Kým na plastiky a sochy využíva lipu, orech či javor, palice robí zo samorastov a najčastejšie z liesky. Predstavuje nám svoje kráľovstvo, pozýva nás na návštevu svojej dielne i záhrady. Vraví, že plní sen svojho otca, ktorý zomrel skôr, ako sa mohol vrátiť a opraviť rodný dom.

Slivkové dobrodružstvo

V minulosti naši starí rodičia uchovávali tradíciu, že kôstky sliviek, ktoré sa nedostali do kotla, putovali v košíku do oblastí, kde ich gazdovia, roľníci a potulní sadári vysievali do remízok a medzí.

V rámci práce či prechádzok sa po niekoľkých rokoch na tieto miesta vracali a degustovali plody náhodných semenáčov. Tie, ktoré obstáli, ponechali a tie, ktoré chuťové bunky nepresvedčili, odstránili. Kozie cecky je tunajší ľudový názov starej odrody slivky domácej. Dnes tu z nej nájdete len jeden strom.

Okrem rezbárstva sa Alojz Patsch venuje aj ovocinárstvu, a preto sa podujal zachovať túto odrodu pre budúce generácie.

„Spomínaný strom je už v zlom zdravotnom stave, no podarilo sa mi preštepiť ho na niekoľko ďalších mladých stromov. Plody slivky sú chuťovo veľmi dobré a navyše je odolná voči škodcom, nenapadá ju ani nebezpečné vírusové ochorenie šarka, ktorá postihla slivky na celom svete.

Hostiteľmi šarky nie sú len slivky, ale napríklad aj marhule, broskyne a ostatné kôstkoviny. Na túto chorobu doplatila naša najpestovanejšia odroda sliviek – bystrická.“

Na túto hrušku naštepil ovocinár Alojz 5 rôznych odrôd. 13 fotografií v galérii Na túto hrušku naštepil ovocinár Alojz 5 rôznych odrôd. Zdroj: Jaroslav Slašťan

Za staré odrody ovocia sa považujú odrody, ktoré vznikli cca pred rokom 1950, keď sa ešte nevyužívali moderné šľachtiteľské postupy. Starú odrodu zvyčajne ani nenájdete v obchodoch na pultoch predajní.

Ovocné dreviny sa počas dlhého obdobia pestovania, rozmnožovania a zušľachťovania prispôsobili prírodným podmienkam územia, v ktorom sa nachádzajú. Vytvorili rozmanité formy, ktoré sa odlišujú viacerými charakteristikami, no v rámci druhu si stále zachovávajú možnosť vzájomne sa rozmnožovať.

Pôvod mnohých nepoznáme, pretože siaha do ďalekej minulosti. Ak nové odrody objavuje a vytvára v spolupráci s prírodou človek, ide o dobrodružstvo, ktoré často prekračuje dĺžku jedného ľudského života.

„Kvalitná odroda má preto nesmiernu hodnotu a jej strata je len ťažko nahraditeľná,“ hovorí na rozlúčku miestny rezbár a ovocinár.


Anketa

Ján Ihring (64)

Mne v obci nechýba nič. Od roku 1996 máme obecný vodovod, funguje tu materská škola, máme kostol aj obchod. Navôkol je krásna príroda, funguje tu aktívny dobrovoľný hasičský zbor aj hudobná skupina Hasenica, obec robí pre svojich občanov tiež rôzne podujatia. Organizujeme pravidelné stretnutia s rodákmi a udržiavame mnohé iné tradície. Naša dedina je nádherná.

Jozef Neuschl (38)

V obci som vyrastal a na život v nej som si zvykol. Je tu pokoj, každý tu každého pozná a sú tu dobrí ľudia. Zvykli sme si aj na dochádzanie za prácou, do škôl či k lekárom. Autobusové spoje by mohli byť lepšie, mohlo by sem chodiť viac autobusov. Mrzí ma tiež, že dnes sa mladí ľudia zapájajú menej do obecných aktivít či podujatí.

Eva Ihringová (61)

V Kunešove sa mi veľmi páči, život tu je nádherný, aj keď trochu tvrdý. V zime je tu viac snehu ako v nižšie položených obciach a s tým sú spojené ťažkosti s dopravou. Žijeme tu v spolužití s prírodou, jelene a diviaky nám chodia do záhrad. Tým, že sme ďalej od väčších miest, nachádzame tu pokoj a krásnu prírodu.

VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×