Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Jaro Bekr po troch mesiacoch ochorenia srdca nevládal ani vyjsť po schodoch. „Skúste spomaliť,“ odkazuje

17.09.2018 (37/2018) Známy tanečník a choreograf Jaro Bekr (45) má závideniahodnú kondíciu. Pred štyrmi rokmi sa však dostal na pokraj síl. Jeho srdce totiž začalo tancovať mimo rytmu.
Jaro Bekr po troch mesiacoch ochorenia srdca nevládal ani vyjsť po schodoch. „Skúste spomaliť,“ odkazuje
4 fotografie v galérii
„Choďte na preventívnu prehliadku, môže vám to zachrániť život,“ vyzýva Jaro Bekr.
Autor fotografie: Peter Brenkus

S arytmiou sa človek rodí málokedy, zvyčajne vzniká počas života. Jaro Bekr s tým však nesúhlasí.

„Čo sa tanca týka, niektorí ľudia majú arytmiu od narodenia. Naozaj, viacerých takých som učil tancovať a vôbec to nešlo,“ smeje sa hneď na začiatku nášho stretnutia.

Keď sa po operácii odfotil v Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb pod tabuľou s nápisom Oddelenie arytmií a porúch rytmu, kamaráti mu zo žartu písali, nech si z toho nič nerobí, že poruchy rytmu má veľa slovenských tanečníkov.

Fibrilácia predsiení, ktorá Jara Bekra priviedla až na operačný stôl, však nie je zábavná diagnóza. Dá sa povedať, že k nemu bola milosrdná. To, že srdce odrazu prestane biť v správnom rytme a iba sa trasie, je totiž veľmi nebezpečné.

Na Slovensku trpí fibriláciou predsiení až 60 000 ľudí od mladých až po dôchodcov. Je to jedna z najčastejších srdcových arytmií a len málokto vie, že je aj najčastejšou príčinou cievnej mozgovej príhody.

Predsiene srdca pracujú nepravidelne, príliš rýchlo a neúčinne. Krv v tejto časti srdca preto prúdi pomalšie, hromadí sa a pretože sa predsiene nesťahujú ako treba, zvyšok krvi zostáva v srdci a zráža sa.

Ak sa krvná zrazenina – trombus – z predsiene odtrhne, putuje do krvného obehu a odtiaľ sa môže dostať do rôznych orgánov. Ak sa dostane do mozgu, vzniká mozgová porážka.

Hoci fibrilácia predsiení súvisí so životným štýlom, môže postihnúť aj niekoho ako Jaro Bekr. Športovca, ktorý sa stále aktívne hýbe a nikdy nefajčil. A ako sa dá táto choroba rozpoznať? Žiaľ, často nijako a prvý príznak môže byť aj náhla smrť. Aj preto dnes Jaro vie, že mal šťastie. Jeho srdcová arytmia mu totiž dala čas, aby ju riešil.

Pás je pokazený

Problémy so srdcom nikdy nemal. „Veď som chodil na FTVŠ, tam nám počas štúdia robili najrôznejšie testy, mám ešte doma staré záznamy EKG. Sú tip-top, presne ako tie dnešné,“ usmeje sa.

Ani na jar v roku 2014 necítil žiadne ťažkosti. „Okolo Veľkej noci som prvýkrát po zime vyšiel na bicykli. Mal som hrudný pás na meranie tepu a ten mi ukázal 230 úderov za minútu. Usúdil som, že je pokazený a vymenil som baterky v snímači.

Trénoval som však ďalšie dva týždne a tep bol stále veľmi vysoký. Dostával som navyše kŕče do nôh. Bol som poriadne nahnevaný, že mám po zime takú mizernú kondičku, tak som si nakladal ešte viac,“ spomína.

Dnes je Jaro v poriadku a žije naplno so svojou rodinou. 4 fotografie v galérii Dnes je Jaro v poriadku a žije naplno so svojou rodinou. Zdroj: Archív M. H.

Nedalo mu však a doma si odmeral tep na starom snímači, ktorý používal počas školy.

„V pokoji som mal tep 146 a pochopil som, že to nie je v poriadku. Ešte stále mi však nenapadlo odmerať si tep rukou na krku,“ konštatuje.

V tom čase ešte netušil, že najčastejším príznakom fibrilácie predsiení je práve nepravidelný rýchly tep.

Kontrolujte si srdce

Mnohí však chaotické chvenie srdca cítiť nemusia. Sťažujú sa len na únavu a zníženie výkonnosti. Zrazu nedokážu podať taký výkon ako pred mesiacom. Slabosť však postupne začal veľmi intenzívne pociťovať aj Jaro.

„Šlo to so mnou rapídne dole vodou. V tom čase sme bývali v mezonetovom byte. Ja, ktorý som pravidelne športoval, som sa po troch mesiacoch choroby už ledva dostal na poschodie. Jednoducho som nevládal,“ spomína.

Príznaky fibrilácie má asi len 30 percent pacientov. Až 70 percent ľudí s touto diagnózou nemá žiadne ťažkosti a vôbec netušia, že trpia fibriláciou predsiení. Rizikový stav srdca sa často zistí iba počas pravidelnej lekárskej prehliadky.

Intenzita príznakov zvyčajne súvisí s rýchlosťou pulzu – čím je vyššia, tým sú prejavy výraznejšie. Tepová frekvencia môže byť naozaj závratná – srdcové predsiene pri fibrilácii môžu biť až rýchlosťou 300 úderov za minútu!

Okrem vzniku rizika zrazenín sa pri tejto srdcovej arytmii srdce nadmerne opotrebováva a postupne môže dôjsť až k jeho chronickému zlyhávaniu. Najhorším prípadom je, keď lekárov dovedie k diagnóze až to, že pacient „z ničoho nič“ dostane cievnu mozgovú príhodu. To by sa však nemalo stávať.

„Viete, koľko ľudí sa však vôbec nekontroluje? Koľkí ľudia pravidelne chodia na preventívne prehliadky? Koľkí si doma priebežne merajú tlak alebo tep?“ kladie Jaro Bekr otázky, na ktoré pozná odpovede.

Aj preto sa rozhodol zapojiť do kampane, ktorá upozorňuje na súvislosť fibrilácie predsiení a cievnej mozgovej príhody. Táto diagnóza sa totiž pri včasnom zistení dá riešiť.

Bum, nič, bum, bum

Jaro Bekr vysoký tep neignoroval a zaklopal na dvere svojej kamarátky lekárky.

„Povedala, že mi urobia EKG, aby som chvíľu počkal. Keď ma zavolala sestrička dnu a začala mi merať EKG, opýtala sa, či som sa ponáhľal. Odpovedal som jej, že nie, veď už štvrťhodinu sedím vonku na lavičke a čakám. Zavolala teda lekárku, aby sa prišla pozrieť na moje hodnoty a ja som už vedel, že to nie je dobré,“ spomína.

Z ambulancie sa tak dostal do Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb.

„Spravili mi ďalšie vyšetrenia a rozhodli sa, že mi urobia defibriláciu v narkóze. Srdce výbojom zastavia a nechajú telo, aby ho znovu naštartovalo. Je to akoby pokus resetovať ho,“ vysvetľuje.

Po zákroku odchádzal s tepom 56, na druhý deň ho však mal opäť vysoký. Fibrilácie pokračovali a nedali sa zastaviť.

„Keď som si vtedy chytil hrudník, zreteľne som cítil bum..., nič, bum, bum, nič..., bum. Srdce sa viac triaslo, ako bilo. Samozrejme, hneď mi nasadili lieky proti zrážanlivosti krvi.

Skúšali mi dávať antiarytmiká do žily a kontrolovali pri tom činnosť srdca. S výsledkom však neboli spokojní a ponúkli mi dve možnosti. Buď brať do konca života lieky, alebo operácia. Rozhodol som sa pre ňu,“ rozpráva bývalý tanečník. Dátum stanovili na 7. 7. 2014.

Náročný zákrok

Pri katetrizačnej ablácii lekár cez žily na slabinách zavedie do dolnej dutej žily katéter, ktorým sa dostane do pravej predsiene a neskôr po prepichnutí priehradky aj do ľavej predsiene.

S katétrom prenikne na miesta, kde dochádza k elektrickej poruche, a tie sa spália pomocou rádiofrekvenčnej energie. Sú to zvyčajne ústia pľúcnych žíl, ktoré sa takto elektricky izolujú od srdcovej predsiene, aby sa tam viac neprenášali výboje spôsobujúce chaotické chvenie.

Aby mohol takúto liečbu podstúpiť, Jaro musel byť dôsledne vyšetrený, musel mať srdce celkovo v dobrom stave a musel spĺňať aj ďalšie kritériá, ktoré sa počas vyšetrovania zisťujú.

„Bol to šesťhodinový zákrok. Bol som čiastočne pri vedomí a dodnes obdivujem doktora Petra Hliváka, ktorý ho robil, a som mu vďačný, pretože to vôbec nebolo jednoduché.

 „Skúste spomaliť, riešte najmä to, čo sa vás týka a venujte sa ľuďom okolo vás,“ odkazuje bývalý tanečník. 4 fotografie v galérii „Skúste spomaliť, riešte najmä to, čo sa vás týka a venujte sa ľuďom okolo vás,“ odkazuje bývalý tanečník. Zdroj: Peter Brenkus

Treba si uvedomiť, že odborník sa pohybuje s katétrom niekoľko hodín v systémovom obehu, robí výkon na bijúcom srdci a zadná stena ľavej predsiene má hrúbku iba 1,5 mm,“ hovorí Jaro, ktorý vie dnes už o svojej niekdajšej diagnóze množstvo medicínskych faktov.

Našťastie tieto vedomosti potrebuje už len vtedy, keď o svojich ťažkostiach spred niekoľkých rokov hovorí, aby vystríhal iných. Už krátko po operácii sa cítil veľmi dobre.

„Dvadsiateho septembra som už prvý raz cvičil na stacionárnom bicykli. Pridával som si pomaly, po minúte. Tep bol taký, aký mal byť,“ spomína si na chvíľu, keď aktívny pohyb opäť zaradil do života.

A hoci už dávno opäť naplno športuje, pretože tvrdí, že inak by ho všetko bolelo, jeho srdce dodnes bije normálne.

Skúste spomaliť

Jaro Bekr rozhodne nebol „typickým“ pacientom s fibriláciou predsiení. Veľký podiel na vzniku tohto ochorenia majú totiž podľa výskumov nadváha a obezita.

Pacienti, ktorí dokážu zredukovať svoju hmotnosť, môžu významne zlepšiť svoje príznaky. Dôležité je tiež liečiť prípadný vysoký krvný tlak a ďalšie ochorenia, ktoré nie sú chorobami srdca, ale majú vplyv na fibriláciu predsiení. Je to napríklad zvýšená funkcia štítnej žľazy, ktorá dokáže priamo vyvolať fibriláciu predsiení.

Na vzniku ochorenia sa tiež môžu podieľať pľúcne ochorenia či syndróm spánkového apnoe. Jaro Bekr pridáva k rizikovým faktorom aj stres a nepravidelný životný štýl.

„Veľa sa dá napraviť dobrou životosprávou, dostatočným spánkom a je dobré nerozčuľovať sa nad vecami, ktoré nemôžeme zmeniť. Mali by sme riešiť tie, ktoré sa nás týkajú a venovať sa najmä ľuďom, ktorí sú nám blízki. Tie ostatné nás len oberajú o čas a energiu. Ja som od ochorenia výrazne spomalil. Treba sa o to aspoň pokúsiť.“

VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×