Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

„Toto sme chceli? Návrat do civilizácie?“ pýtal sa na konci. Partia Slovákov prešla z Bratislavy do Ruska 17 000 km

16.09.2018 (37/2018) Do Magadanu, ktorý volajú koniec sveta a vraj tak aj vyzerá, došli za 32 dní. A to sú Milan Dzilský (40), Patrik Cvengroš (44), Martin Alušík (44) a Jozef Heuger (43) normálne zamestnaní muži, nie typickí motorkári so svojským životným štýlom.
„Toto sme chceli? Návrat do civilizácie?“ pýtal sa na konci. Partia Slovákov prešla z Bratislavy do Ruska 17 000 km
7 fotografií v galérii
Ukrajinou sme šli stále rovno. Počas nudnej cesty bez zákrut sme sa rôzne zabávali.
Autor fotografie: Archív

Milan pracuje ako manažér pre Slovensko v „telekom“ biznise, Patrik má od roku 1996 IT firmu. Patrik jazdí na motorke už 15 rokov, Milan 8.

„Pôvodne som mal skúter, aby som na ňom mohol jazdiť po dedine, potom som však od kamarátov dostal veľkú motorku a zamiloval som si ju,“ spomína Patrik.

Milan prekvapí: „Dlhé roky som bol zástancom názoru, že ,vodičák‘ na motorku mi netreba, lebo motorky neuznávam. Až prišiel jeden augustový deň, keď sa mi na webe jedna zapáčila. Kvôli nej som si ten ,vodičák‘ urobil a nakoniec som si ju aj kúpil.“

Kratších ciest, väčšinou týždňo­vých, absolvovali kamaráti na motorkách niekoľko.

„Najdlhšia pred Ruskom trvala desať dní a väčšinou nás to ťahalo na východ – Albánsko, Kosovo, Rumunsko, to sa bavíme tak o roku 2011,“ spomína Patrik.

Na mesačnú výpravu do Ruska sa pripravovali viac než dva roky. Hlavný plánovač je Milan, on jazdí vpredu s navigáciou, Patrik za ním.

Zalataja žopa

Môže sa zdať, že dva roky na prípravu takejto cesty sú veľa, no z praktického hľadiska určite nie. Obaja páni sú ženatí, majú deti, chodia do práce a človek má rozhodne vedieť, do čoho lezie.

Najmä v prípade, keď ako oni prechádzate cez 9 časových pásiem, dva kontinenty, rôznorodý terén a počasie si rozhodne vopred neobjednáte. Musíte vedieť, ako ďaleko je ďalšia pumpa, kde sa môžete najesť alebo si nakúpiť, aby ste si kdesi v prírode mali z čoho navariť.

Najdlhší úsek na Kolymskej ceste je 420 km bez akejkoľvek benzínovej pumpy. 7 fotografií v galérii Najdlhší úsek na Kolymskej ceste je 420 km bez akejkoľvek benzínovej pumpy. Zdroj: Archív

Popri plánovaní zapracovali na svojej kondičke. Obaja majú sedavé povolanie, no sedieť denne 8 až 10 hodín na motorke je úplne „iné kafe“. Takže viac než pol roka sa usilovne venovali kondícii v posilňovni, Patrik hrá navyše hokejbal.

Napriek tomu mi nedá a pýtam sa, či ich predsa len trochu nebolel zadok. Smejú sa.

„Mali sme podobné očakávania ako vy, Rusi na to majú dokonca súťaž – Zalataja žopa, niečo ako železný zadok. Vo finále sme to, myslím, prežili dosť dobre. Ešte po normálnej ceste to ide fajn, lenže keď sa ocitnete v prírodnom teréne, ste radi, že sa musíte občas postaviť, aj keď to dá nohám dosť zabrať.“

Dva a pol trička

Keďže motorka nie je auto a vziať so sebou potrebovali mnoho vecí, prišla na pretras aj otázka, čo na seba.

„Motorkárske oblečenie a čižmy sme mali každý po jednom. A pod ním? Zimnú teplú termobielizeň, veď sme cestovali v letných horúčavách, no pásma sa striedali a občas bolo aj zima. Nakoniec sme sa dohodli na piatich kusoch. Prali sme v hoteloch a oblečenie buď uschlo do rána, alebo počas jazdy na motorke.

Tri týždne pred príchodom do Magadanu sme aj tak nechali polovicu vecí v hoteli, takže už vieme, že nabudúce nám bude stačiť dva a pol trička, teda dve. Naše potreby sa výrazne zjednodušili, človek by ich spočítal na jednej ruke. Jedno tričko na seba, druhé do rezervy,“ smejú sa.

Doma sa nabalili tak, že každý mal svoje osobné veci so sebou, teda oblečenie, kozmetiku, spacie vaky, stany, karimatky, a čo bolo spoločné, si rozdelili.

Vrátane odolného notebooku ThinkPad, ktorý prežil celý výlet bez ujmy na zdraví, mobilov, kamery a routera, pretože to množstvo mnohých prekvapilo. Išli na cestných endurách – Milan má bavoráka GS Adventure, Patrik Afriku Hondu a zvyšní dvaja KTM 1190.

Tinkovská trasa vedie cez sopečné pohoria. Horské prechody a krásne výhľady boli samozrejmosťou. 7 fotografií v galérii Tinkovská trasa vedie cez sopečné pohoria. Horské prechody a krásne výhľady boli samozrejmosťou. Zdroj: Archív

„Každý sme mali tri motorkárske kufre, dva bočné a jeden navrchu.“

Plán cesty bol taký, že o 30 dní dorazia do Magadanu, vrátia sa vlakom Transsibírskou magistrálou a v Moskve opäť nasadnú na motorky.

„Lenže pre počasie sme zabili kopec času a ,kľakla‘ nám jedna motorka, fatal error, nedala sa opraviť. Tak sme sa vrátili letecky späť a motorky na nás čakajú v Rusku a musíme sa po ne vrátiť a docestovať na nich domov.“

875 km rovno, potom doprava

Páni vyrážali väčšinou ráno o deviatej, keď sa dostali do iných časových pásiem, aj neskôr, lebo telo si fungovalo po starom. Každých 120 kilometrov mali prestávku na rozhýbanie a čas na hľadanie ubytovania, stravy či miesta na rozloženie stanu. Pred cestou ich mnohí všeličím strašili, nakoniec bolo všetko presne naopak.

Prvým bubákom mala byť cesta, vraj pôjdu v jednom kuse po „tankodróme“.

„Tak to je veľký omyl, federálna diaľnica je skvelá a rýchlosť, akou ju budujú, neuveriteľná. Trasa Košice – Bratislava pre nich nie je projekt,“ bavia sa.

„Aj cesty od Bajkalu, kde diaľnice nie sú, sú v dobrom stave, široké krajnice, tri metre od cesty po každej strane sú krásne vykosené, vidíte aj to, čo nechcete.“

Napríklad smer, viac-menej stále rovno.

„Keď sme písali náš blog z tripu, odfotili sme cestu pred nami. Bola dlhá a rovná, inštrukcie zneli – pôjdete 875 km rovno a potom doprava. Na komentáre, čo to znamená, som odpísal: ,Stále rovno a na druhý deň doprava :).‘ Na navigácii vyzerali niektoré zákruty ako na Pezinskej Babe, no v realite sme nimi mohli pokojne ísť aj sedemdesiatkou.“

Druhým strašiakom mali byť bezohľadní ruskí vodiči.

„To je tiež nezmysel. Rusi, či už motorkári, alebo vodiči, jazdili veľmi ohľaduplne, skôr my sme občas porušili pravidlá ich obiehaním. Po tomto výlete môžeme zodpovedne povedať, že najväčšie ,hovädá‘ sú v tomto smere na Slovensku.“

Tretí strašiak sa volal policajti. Vraj si radi vymýšľajú pokuty.

„Nemali sme s nimi žiadny problém. Aj nás zastavili, skontrolovali a na záver sa s nami ešte aj odfotili.“

Náš divoký kemping medzi tisíckami komárov pri sušení mokrých vecí. 7 fotografií v galérii Náš divoký kemping medzi tisíckami komárov pri sušení mokrých vecí. Zdroj: Archív

Štvrtý strašiak mal niekoľko zvieracích podôb – medvede, komáre a ovady. Veľa a obrovské.

„Úprimne, žiadneho medveďa sme stretnúť nechceli a nestretli. Pripravení sme na ne boli, mali sme ,megapiráty‘, ale dvom nám ich zhabali na hranici. Neskôr sme od jedného Fína dostali špeciálny sprej. Bol obrovský a vraj keď bude fúkať proti nám, máme sa mu otočiť chrbtom, čo by asi nefungovalo,“ smejú sa a na záver pridajú niečo, čo znie ako vtip, ale vtip to vraj nebol.

„Jeden Rus nám povedal – viete, čo je najlepšie na medveďa? Nájsť hov... a hádzať ho po ňom. Kamarát hovorí – a kde ho naberiem, keď zbadám medveďa? Keď zbadáš medveďa, bude ho dosť...“

Medvede sa im našťastie vyhli, no komáre a ovady až také ústretové neboli.

„Išli sme asi 400 km cez nekonečné planiny a močariská. Wikipédia tvrdí, že v tejto oblasti je 144 kg komárov na meter štvorcový, čo sme si nevedeli predstaviť, kým sme to nezažili na vlastnej koži. Navyše, ak si myslíte, že naše ovady sú veľké, tak sa veľmi mýlite.“

Srdeční ľudia, slušné ceny

Každá krajina je zaujímavá, no jej dušu tvoria ľudia. A tí ruskí sú úžasní, hovoria naši motorkári.

„Kdekoľvek sme zastali, prišli za nami domáci. Prvá otázka nebola, odkiaľ sme. Prvá otázka znela: ,Ste v poriadku? Potrebujete s niečím pomôcť? Poradiť? Máte čo jesť, čo piť?‘ Tak to išlo po celej trase bez ohľadu na to, či sme boli v civilizácii, alebo v bohom zabudnutej pustatine. Pohostili nás, poradili, ukázali, dali nám aj to posledné.“

Ani pohonné hmoty neboli problém.

„Benzín 95 a 92 bol v európskej časti až po Bajkal takmer na každej pumpe, ktoré boli vzdialené každých 20 až 30 kilometrov, v ázijskej časti boli trochu redšie, asi 50 kilometrov. Benzín stál v európskej časti 42 až 44 rubľov, teda 0,6 eura za liter, v ázijskej 52 až 55 rubľov, na čo miestni trochu stonali. Keď sme im povedali, koľko stojí u nás, celkom sa upokojili.“

Sme v cieli. Magadan, pobrežie Ochotského mora. Ďalej už cesta nevedie. Sme na konci sveta. Unavení, šťastní a hlavne plní zážitkov. 7 fotografií v galérii Sme v cieli. Magadan, pobrežie Ochotského mora. Ďalej už cesta nevedie. Sme na konci sveta. Unavení, šťastní a hlavne plní zážitkov. Zdroj: Archív

Keďže táto partia motorkárov sa rozhodla cestu podrobne zmapovať pre ďalších, ktorí sa do Magadanu vyberú, potrebovali slušný internet.

„Sťahovanie dát fungovalo super, no keď sme chceli poslať domov články a fotky, bol problém. My sme boli v tom, že všetko odišlo a o 5 dní nás z domu urgovali, že prečo sme to neposlali,“ hovorí Milan a Patrik dodáva:

„Inak bol internet v poriadku v tom smere, že sme mali požičaný špeciálny router na baterky, prostredníctvom ktorého sme sa oň podelili medzi svojimi telefónmi a ThinkPadom a mali sme ho tak k dispozícií všetci.

Miestny motorkár nám poradil, akú kartu kúpiť. Ten internet nás vyšiel na mesiac so 16 gigabajtmi a 400 lokálnymi minútami v prepočte na 5 eur. Vydržali sme s ním mesiac, len na konci sme si dokúpili služby asi za 3 eurá a nemuseli sme riešiť roaming, ktorý je strašne drahý.“

Podčiarknuté, spočítané, páni si cestu skutočne užili a dali by ju pokojne ešte raz.

„Veľa ľudí nazvalo Magadan koncom sveta. Je to prístav pri Ochotskom mori a za ním už niet nič, len zimná cesta na Kamčatku. Na druhej strane je trasa, ktorú sme prešli, zaujímavý prechod celým Ruskom, deviatimi časovými pásmami.

Ak človek nemá čas prechádzať Kazachstan, Kirgizsko, Mongolsko a Čínu, stačí mu ísť po južnom Rusku. Mali sme šancu zažiť ten najväčší mix kultúr, ktorý sa dá zažiť a prejsť na jednej trase v jednej krajine a s minimálnymi administratívnymi nákladmi,“ hovorí Patrik a Milan zakončí:

„Keď sme prišli na novosibírske letisko, Paťo si sadol na zem, pozeral na tie masy ľudí okolo a hovorí: ,Toto sme chceli? Návrat do civilizácie?‘“

VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×