Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Na to, aby sa kuna dostala do domu, jej stačí otvor s veľkosťou 6 centimetrov

15.09.2018 (36/2018) Rozširujúca sa výstavba v okrajových častiach veľkých miest či dedinách spôsobuje, že hranice obývaného prostredia a voľnej prírody sa k sebe stále viac približujú. Kuny nachádzajú teplo a potravu v rodinných domoch ľahšie ako vo voľnej prírode.
Na to, aby sa kuna dostala do domu, jej stačí otvor s veľkosťou 6 centimetrov
5 fotografií v galérii
Oba druhy sú veľmi obratné, dobre skáču...
Autor fotografie: Shutterstock

Sú to malé mäsožravce s predĺženým telom, nízkymi nohami a charakteristickým pohybom. Zástupcovia čeľade lasicovité, kam patria nielen vzhľadom podobné norky, tchory a lasice, ale aj vydry a jazvece.

Takmer všetky druhy tejto čeľade majú veľmi jemnú a hustú srsť, preto boli a, žiaľ, dodnes sú, považované za cenné kožušinové zvieratá. Lovili ich pomocou sklápacích pascí, postriežkou, vábením alebo stopovaním v čerstvom snehu.

Typickým druhom poľovania bolo takzvané vybubnovanie. Pri tomto love sa stopovali na čerstvo napadnutom snehu až do miesta ich skrýš, z ktorých ich následne prinútili vyskočiť psy, alebo ich lovci vyplašili hlasným búchaním.

Na Slovensku žijú dva druhy kún: lesná a skalná. Sú si navzájom veľmi podobné, existuje však viacero znakov, podľa ktorých sa dá spoľahlivo rozpoznať, o ktorú z nich ide.

Skalná či lesná?

Hmotnosť každého jedinca ovplyvňujú vek, pohlavie i úživnosť životného prostredia. Pri kune skalnej sa zaznamenané hmotnosti pohybovali v rozpätí 0,5 až 2 kg a pri kune lesnej 0,8 – 2,5 kg. Dĺžka tela u oboch druhov sa pohybuje v rozpätí 40 až 55 centimetrov a aj dĺžka ich chvostov je približne rovnaká.

Viditeľné sú rozdiely v tvare a vo veľkosti hlavy. Hlava lesnej kuny je v tvárovej časti pretiahnutá a ušnice majú takmer trojuholníkový tvar. Hlava skalnej kuny sa javí kratšia, širšia a tým aj masívnejšia, ušnice sú polkruhovité a na báze širšie.

Významný rozlišovací znak nájdeme aj na labkách kún. Chodidlá kuny lesnej sú na hrudníkových i panvových končatinách husto porastené srsťou. Táto srsť dosahuje takú hustotu a dĺžku, že nášľapné vankúšiky i brušká prstov sú úplne schované v tomto osrstení. Osrstenie na labkách kuny skalnej je podstatne kratšie, brušká prstov i nášľapné vankúšiky nie sú ukryté v srsti a sú zreteľne viditeľné i v hustej zimnej srsti.

... i šplhajú. 5 fotografií v galérii ... i šplhajú. Zdroj: Shutterstock

Prezradí ich farba

Najznámejším rozlišovacím znakom je však farba a tvar takzvanej náprsenky. Lesná má škvrnu na hrdle zlatožltú a siaha jej po hruď, pri skalnej je náprsná škvrna jasne biela a rozvetvuje sa až na predné končatiny.

Sfarbenie srsti oboch druhov je tiež značne rozdielne, preto ho možno považovať za ďalší spoľahlivý znak na určenie druhovej príslušnosti. Farebný výraz zimnej i letnej kožušiny skalnej kuny je rovnaký, pri lesnej kune je letná srsť bledohnedá a výrazne svetlejšia ako zimná tmavohnedá.

Rozdiel nájdeme aj vo sfarbení nosa, kuna lesná ho má tmavohnedý až čierny, nos kuny skalnej je ružovo sfarbený.

Síce nenápadnejšie, no voľným okom viditeľné sú i rozdiely v štruktúre srsti. Hustota podsady je pri oboch druhoch približne rovnaká.

Hnedosivá podsada lesnej kuny dosahuje v prirodzenom stave dĺžku približne 2,5 centimetra, krycie chlpy sú tenšie a hustejšie, dlhé 4 až 4,5 centimetra, čo robí jej kožušinu (v porovnaní s kunou skalnou) jemnejšiu. Pri kune skalnej je dĺžka bledšej podsady približne 2 centimetre a krycie chlpy, ktoré dosahujú 4,5 až 5,5 centimetra, sú podstatne redšie, čím výrazne presvitá belavá podsada.

Rozdiely v jemnosti i dĺžke oboch druhov chlpov sú u oboch druhov také výrazné, že starí kožušnícki majstri vedeli rozoznať kože oboch kún poslepiačky – dotykom srsti na svojich lícach.

Veverica ako pochúťka

Lesná kuna je nočný lovec, cez deň odpočíva v opustených hniezdach dravcov a veveríc alebo v dutinách starých stromov. Potravu si príležitostne ukrýva do zásoby. Je štíhlejšia ako kuna skalná, a preto sú jej pohyby pružnejšie a šikovnejšie. Veľmi úspešne loví vtáky v korunách stromov, zvládne preskočiť aj 3,5-metrovú vzdialenosť.

Skalná kuna s obľubou vychádza na lov aj počas dňa. Pôsobí zavalitejším dojmom a pohybuje sa zdanlivo pomalšie. Inak sú potravinové nároky oboch druhov takmer rovnaké. Svoju korisť zvyčajne usmrcujú zahryznutím do zátylku, menšej koristi zahryznú priamo do hlavy.

Potrava je rôznorodá – hlodavce, drobné cicavce, plchy, králiky, veverice, nepohrdnú ani zdochlinami, hmyz, dážďovky, obojživelníky a plazy, vyhrabávajú aj larvy a kukly čmeliakov či ôs, nepohrdnú ani lesnými plodmi a ovocím.

Vzhľadom na to, že kuna skalná vyhľadáva aj ľudské obydlia, jej loviskom sa stávajú kuríny, králikárne a holubníky. Obľúbenou potravou oboch kún sú aj vajcia vtákov, do ktorých vyhryzú otvor a následne ich vylížu.

Základný rozoznávací znak medzi kunou skalnou a kunou lesnou je škvrna na hrudi. Kuna skalná ju má sfarbenú do biela a rozdvojuje sa na predné končatiny. 5 fotografií v galérii Základný rozoznávací znak medzi kunou skalnou a kunou lesnou je škvrna na hrudi. Kuna skalná ju má sfarbenú do biela a rozdvojuje sa na predné končatiny. Zdroj: Shutterstock

Utajená gravidita

Biológia oboch druhov sa nelíši. Samce a samice kún žijú samotárskym spôsobom, okrem obdobia párenia v júli a auguste. Medzi rituály, ktoré vykonávajú v čase párenia, patrí naháňanie medzi korunami stromov, pišťanie a hlasné prskavé škriekanie.

Samica je gravidná 9 mesiacov, oplodnené vajíčko zostáva v latentnom stave až do konca zimy. Vo februári sa zárodok implantuje – uhniezdi v maternici – a až následne sa začne vyvíjať.

Samička rodí v apríli až máji 2 – 6 mláďat, ktoré dojčí 2 mesiace. Vidieť začínajú po 35 dňoch a osamostatňujú sa koncom leta. Ako 15-mesačné sú už pohlavne dospelé a dožívajú sa okolo 15 rokov.

Z chorôb ich trápia prašivina, besnota, vonkajšie parazity a rôzne typy helmintóz (choroby zapríčinené parazitickými červami). Napriek tomu, že sú to šelmy a predátori, pri troche nepozornosti sa samy stávajú korisťou jastrabov, výrov, orlov a líšok.

Z voľnej prírody zatiaľ neexistujú dôkazy o ulovení medzidruhových krížencov. Predpokladá sa, že základnou prekážkou medzidruhového kríženia je ich druhovo špecifický pach.

Rozličné nároky

Nároky na prostredie majú oba druhy rozličné. Kuna lesná je stenoekný lesný druh, to znamená, že má úzky rozsah tolerancie k jednému alebo k viacerým ekologickým faktorom. Žije v lesoch celej Európy, vyhovujú jej všetky typy lesov – od lužných až po vysokohorské smrečiny. Výnimočne sa zatúla aj medzi ľudské obydlia.

Skalnej kune vyhovuje skalnatý terén, preto môže jej areál siahať aj nad hranicu lesa. Vyskytuje sa vo veľkej časti Ázie a Európy, nežije však na Britských ostrovoch. Častejšie vyhľadáva ľudské obydlia v dedinách a mestách, úspešne žije v opustených lomoch, v blízkosti ľudských sídlisk či v starých stavbách.

Milovníčka automobilov

Kuny – hlavne tie skalné – obľubujú automobily. Nezaujíma ich značka, typ, farba ani technické parametre motora. To, čo ich láka, sa nachádza pod kapotou. Možno to poznáte, prídete ráno k autu, chcete naštartovať a ani ťuk. Na vine však nie je „vymlátená“ baterka, ale kuna.

Výsledkom jej nočnej návštevy sú poškodené elektrické vedenia, hadice, izolácie, ale aj rôzne príslušenstvo. Keď sa ochladí, tam, kde to nemajú z lesov ďaleko k civilizácii, sa sťahujú pod kapoty áut. Najviac im chutia káble zapaľovania, elektroinštalácie, ale tiež hadice chladiaceho a brzdového systému.

Na to, aby kuna prenikla, kde chce, jej stačí otvor s priemerom 6 cm. 5 fotografií v galérii Na to, aby kuna prenikla, kde chce, jej stačí otvor s priemerom 6 cm. Zdroj: Shutterstock

Zabrániť im vo vyvádzaní pod kapotou nie je jednoduché. A ak negarážujete, teda parkujete pod holým nebom, je omnoho ťažšie zabrániť im v prístupe k autu. Na trhu existujú viaceré špeciálne spreje proti kunám, ktoré sú osvedčené a úspešné. Ďalšími zaručenými fígľami sú silné parfumy, chlórové prostriedky i čpavok.

Veterinári radia nechať „označkovať“ psom priestor nielen okolo auta, ale napríklad aj v okolí budov. Kuny tiež vyplaší svetelný odpudzovač v podobe silného halogénového svetla s priestorovým snímačom pohybu.

Niektorí vodiči umiestňujú do priestoru motora vyčesanú mačaciu srsť v pančucháčoch, iní zas postrekujú zvukovú izolačnú hmotu citrusovým olejom do aromatických lámp, alebo káble natierajú voňavým tekutým mydlom.

Neželaný návštevník

Nemenej starostí a škôd však narobí v streche rodinného domu na izoláciách a podstrešných fóliách, nevraviac o tom, že dokáže človeka pripraviť o pokojný spánok. Navyše jej trus nepríjemne zapácha a ak sa usadí na povalách rodinných domov, možno ho tam nájsť vo veľkom množstve.

Ako vynikajúci lezec dokáže nepozorovane vniknúť do podkrovia po stene domu alebo odkvapovej rúre. Na to, aby sa tam dostala, jej stačí otvor s priemerom 6 cm. Usídlenú kunu možno elektronicky vypudiť ultrazvukovým odpudzovačom so senzorom. Ďalšou možnosťou je odchyt do živolovných pascí pripomínajúcich klietky a následne ju vypustiť do voľnej prírody ďaleko od miesta odchytu.

Napriek tomu, že overených receptov je hneď niekoľko, používa sa aj prípravok Vigonez, jed na kuny s vôňou ovocia. Ak vám už boj s kunou prerastá cez hlavu, môžete vyskúšať postrek Savom, rozvešať osviežovače vzduchu, posypať miesta jej pohybu čiernym korením alebo na ne umiestniť ostrihané ľudské vlasy, pach ktorých kunám veľmi prekáža a odradí ich od neželaného pobytu.

VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×